Čistá minimálna mzda bude v budúcom roku 729 eur s 38 % daňového zaťaženia. Tak ako každý rok rastie na Slovensku výška hrubej minimálnej mzdy, spolu s ňou stúpa aj daňovo-odvodové zaťaženie.

Ako uvádza Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti daňovo odvodové zaťaženie minimálnej mzdy, teda podiel čistej mzdy jednotlivca a superhrubej mzdy bude v roku 2025 presne 38 percent.

V roku 2024 sú pri hrubej minimálnej mzde 750 eur mzdové náklady 1083 eur a čistá mzda 677 eur, daňovo-odvodová sadzba tento rok predstavuje 37,5 %. Budúci rok bude hrubá minimálna mzda na úrovni 816 eur s 38 % daňového zaťaženia, mzdové náklady stúpnu na 1176 eur a čistá mzda dosiahne 729 eur.

„Najviac získajú najmenej zarábajúci zamestnanci, ktorým stúpne minimálny zárobok v porovnaní s rokom 2024 o 48 eur, respektíve 7,80 %, ak si mesačne uplatnia nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, alebo o sumu 46,30 eura (8,80 %), ak si túto možnosť neuplatnia,“ uviedol analytik Tomáš Boháček z 365.bank.

Podľa jeho slov však zamestnávatelia pracovníkov s minimálnou mzdou preberú väčšinu nákladov spojených s valorizáciou, keď cena práce pre nich stúpne o približne 90 eur.

Administratívny rast mzdových nákladov

„Cesta zvyšovania minimálnej mzdy má viacero úskalí, keďže predstavuje zvýšené mzdové náklady pre firmy. Na druhej strane, Slovensko je stále na chvoste krajín EÚ vo výške priemernej mzdy či minimálnych zárobkov domácností,“ dodal Boháček.

Podľa jeho slov rast úrovní minimálnej mzdy Slovensko neposunie vyššie, a naopak môže znamenať, že sa príjmy ešte zhoršia. Vyššia minimálna mzda sa prejavuje najmä na administratívnom raste mzdových nákladov, čo môže znamenať zrušenie pracovného miesta.

Z dlhodobého hľadiska by bolo podľa analytika Boháčka lepším variantom zníženie daňovo-odvodového zaťaženia firiem, čo by podporilo investície a zároveň aj dopyt po pracovnej sile, za ktorú by si zamestnávatelia mohli dovoliť priplatiť viac. Ako dodáva na záver, tento proces je však dlhodobý a vytvára tlak na štátne úspory, čo je politicky náročná výzva.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

22.9.2024 (SITA.sk) - Počas prázdninového obdobia, teda v júli a auguste, vzlietli posádky záchranárskych vrtuľníkov na Slovensku na pomoc celkovo 760-krát. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku to predstavuje 24-percentný nárast.

Najviac práce mali posádky základne v Poprade, za sebou majú 152 zásahov. Informovala o tom na sociálnej sieti spoločnosť Air Transporte Europe (ATE), ktorá prevádzkuje Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu.

Najdlhší záchranný let trval 237 minút, keď leteckí záchranári prevážali novorodenca z Michaloviec do Bratislavy. Najkratší dvanásť minút, týkal sa prevozu pacienta po dopravnej nehode v Turanoch do nemocnice v Martine.

„Čo sa týka zahraničných národností, na palubách sme najčastejšie prevážali pacientov z Poľska a Česka. Z pohľadu pohlavia sme ošetrili a do nemocníc previezli 506 mužov a 232 žien,“ bilancovala letecká spoločnosť.

Nárast zvládnutých akcií

Oproti vlaňajšiemu prázdninovému obdobiu narástol o 72 percent počet akcií, pri ktorých bol pri záchrane použitý aj palubný navijak. Vrtuľníky počas leta na palube najčastejšie viezli pacientov s akútnym infarktom myokardu, bolo ich 161.

„121-krát sme pomáhali pri dopravných nehodách, štrnásťkrát sme leteli na pomoc pacientom s alergickou či anafylaktickou reakciou po uštipnutí hmyzom, či uhryznutí plazom, a sedemkrát sme boli privolaní k topiacim sa,“ dodali leteckí záchranári.

Vrtuľníková záchranná zdravotná služba je súčasťou integrovaného záchranného systému. Posádky ATE zasahujú pri úrazoch v horských oblastiach, lesných terénoch a odľahlých lokalitách, ale aj pri záplavách a hromadných nešťastiach. Zároveň sú často využívané aj pri prevozoch pacientov medzi nemocnicami a transportoch pre transplantačný program.