Polovica samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) na Slovensku neplatí štátu na penziu nič, pričom z druhej polovice si až 80 % volí minimálne odvody. Týmto ľuďom hrozí, že na starobu nebudú finančne zabezpečení, ak si nezabezpečia ďalšie zdroje príjmu, upozorňuje analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.

Podľa Štatistického úradu SR počet fyzických osôb – podnikateľov na Slovensku koncom minulého roka presahoval 400-tisíc. Slovenský živnostenský zväz uvádza, že sociálne poistených je len približne 49 % živnostníkov, z toho 80 % platí odvody len z minimálneho vymeriavacieho základu.

Návrh SNS nemá podporu

Minimálny dôchodok je momentálne naviazaný na životné minimum. Po 30 rokoch dôchodkového poistenia ide o 389,90 eura mesačne, pri 40 rokoch to je 458,50 eura mesačne.

Koaličná SNS síce navrhuje naviazanie minimálnych penzií na priemernú mzdu, ale návrh nemá politickú podporu pre možné zvýšenie záťaže na štátny rozpočet. Výška minimálnej penzie je výrazne nižšia než priemerný dôchodok, ktorý podľa údajov Sociálnej poisťovne momentálne činí 678,64 eur mesačne.

„Ak človek odpracoval a platil si odvody 30 rokov, je rozdiel oproti priemernému dôchodku 288,74 eura. Pri 40 rokoch je ten rozdiel 220,14 eura,“ uviedol Malina s tým, že šetrenie na odvodoch môže živnostníkom v budúcnosti priniesť finančné ťažkosti.

Nespoliehajte sa na štát

Malina odporúča živnostníkom, ktorí platia minimálne odvody, aby si napriek tomu zabezpečili finančné prostriedky na starobu iným spôsobom, napríklad investovaním. „Stačí mesačne investovať 23 eur počas 40 rokov na vykrytie rozdielu 289 eur mesačne medzi priemerným a minimálnym dôchodkom,“ uviedol Marek Malina.

Čím skôr človek začne investovať a odkladať si peniaze, tým lepšie pre jeho budúcu finančnú situáciu. „Nielenže bude stačiť odložiť si nižšiu sumu, ale aj riziko straty bude nižšie, pretože finančné trhy z dlhodobého hľadiska vykazujú rast,“ dodal Malina.

Inflácia je ďalším dôležitým faktorom, ktorý môže znížiť kúpnu silu peňazí uložených na dôchodok. „Napríklad súčasných 289 eur bude mať o 30 rokov pri inflácii 3 % ročne hodnotu iba 116 eur,“ upozornil Marek Malina, ktorý odporúča pravidelne prispôsobiť odkladanú sumu inflácii a príjmu, aby sa zabezpečil dostatočný kapitál na starobu.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

22.9.2024 (SITA.sk) - Počas prázdninového obdobia, teda v júli a auguste, vzlietli posádky záchranárskych vrtuľníkov na Slovensku na pomoc celkovo 760-krát. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku to predstavuje 24-percentný nárast.

Najviac práce mali posádky základne v Poprade, za sebou majú 152 zásahov. Informovala o tom na sociálnej sieti spoločnosť Air Transporte Europe (ATE), ktorá prevádzkuje Vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu.

Najdlhší záchranný let trval 237 minút, keď leteckí záchranári prevážali novorodenca z Michaloviec do Bratislavy. Najkratší dvanásť minút, týkal sa prevozu pacienta po dopravnej nehode v Turanoch do nemocnice v Martine.

„Čo sa týka zahraničných národností, na palubách sme najčastejšie prevážali pacientov z Poľska a Česka. Z pohľadu pohlavia sme ošetrili a do nemocníc previezli 506 mužov a 232 žien,“ bilancovala letecká spoločnosť.

Nárast zvládnutých akcií

Oproti vlaňajšiemu prázdninovému obdobiu narástol o 72 percent počet akcií, pri ktorých bol pri záchrane použitý aj palubný navijak. Vrtuľníky počas leta na palube najčastejšie viezli pacientov s akútnym infarktom myokardu, bolo ich 161.

„121-krát sme pomáhali pri dopravných nehodách, štrnásťkrát sme leteli na pomoc pacientom s alergickou či anafylaktickou reakciou po uštipnutí hmyzom, či uhryznutí plazom, a sedemkrát sme boli privolaní k topiacim sa,“ dodali leteckí záchranári.

Vrtuľníková záchranná zdravotná služba je súčasťou integrovaného záchranného systému. Posádky ATE zasahujú pri úrazoch v horských oblastiach, lesných terénoch a odľahlých lokalitách, ale aj pri záplavách a hromadných nešťastiach. Zároveň sú často využívané aj pri prevozoch pacientov medzi nemocnicami a transportoch pre transplantačný program.