• Dnes je: Streda 28. septembra 2022 meniny má Václav

Zelenskyj: Ak zvíťazí Rusko, pre všetkých v Európe nastanú temné časy

Zelenskyj: Ak zvíťazí Rusko, pre všetkých v Európe nastanú temné časy

Ukrajinský prezident počas videopríhovoru v luxemburskom parlamente skonštatoval, že ak Ukrajinci vyhrajú vojnu, Európania si budú môcť ďalej užívať svoju slobodu.

2.6.2022 (Webnoviny.sk) - Ak Rusko zvíťazí vo svojej vojne na Ukrajine, „prídu temné časy pre všetkých“ v Európe. Počas videopríhovoru v luxemburskom parlamente to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ak vyhráme túto vojnu, všetci Európania si budú môcť ďalej užívať svoju slobodu. Ak však zvíťazí táto jedna osoba, ktorá chce zničiť akúkoľvek slobodu na Ukrajine a v Európe, potom prídu temné časy pre všetkých na kontinente,“ upozornil, odkazujúc na ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zákonodarcom tiež povedal, že „k dnešnému dňu je asi 20 % nášho územia pod kontrolou okupantov, takmer 125-tisíc kilometrov štvorcových. To je oveľa viac ako rozloha všetkých krajín Beneluxu dohromady“. Za prvých 99 dní vojny podľa jeho slov zahynuli „desiatky tisíc“ ľudí.

Vojna na Ukrajine: Rusi zaútočili na železničnú trať, tunel Beskydy a vinia USA z prilievania oleja do ohňa

Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia.

Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

Moskva negatívne vníma americké plány dodávok ďalších zbraní Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že neverí sľubom Kyjeva, že ich nepoužije na útok na Rusko. Zároveň obvinil Spojené štáty z toho, že „úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa“. „Spojené štáty sa držia línie boja s Ruskom až do posledného Ukrajinca,“ povedal.

Kyjev žiada o raketomety, aby zabránil postupu Ruska vo východnom regióne Donbas. Americkí predstavitelia tvrdia, že balík pomoci, ktorého predstavenie sa očakáva v stredu, sa snaží nájsť rovnováhu medzi túžbou pomôcť Ukrajine v boji proti ruským delostreleckým barážam a neposkytnutím zbraní, ktoré by Ukrajine umožnili zasiahnuť ciele hlboko v Rusku a podnietiť eskaláciu vojny.


Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) oznámil, že zvoláva stretnutie vysokopostavených predstaviteľov Fínska, Švédska a Turecka v snahe prekonať námietky Ankary voči vstupu severských krajín do vojenskej aliancie.


Rokovania sa uskutočnia o pár dní v Bruseli, povedal Jens Stoltenberg novinárom vo Washingtone, kde sa stretol s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom. „Som presvedčený, že nájdeme cestu vpred,“ vyhlásil tiež Stoltenberg. Vyriešiť otázku tureckej blokády členstva Fínska a Švédska by chcel šéf NATO vyriešiť ešte pred samitom aliancie. Ten sa bude konať v Madride od 28. do 30. júna.

Fínsko a Švédsko, podnietené bezpečnostnými obavami z ruskej vojny na Ukrajine, požiadali o vstup do NATO minulý mesiac. Blokuje to však turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého nerobia dosť pre boj proti kurdskému extrémizmu.


Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.


Dánski voliči v stredu v historickom referende odhlasovali, aby sa ich krajina vzdala rozhodnutia spred troch desaťročí nepodieľať sa na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie (EÚ). Dánski vojaci sa tak budú môcť zúčastňovať na vojenských misiách EÚ a krajine sa tiež otvoria dvere do agentúr únie súvisiacich s bezpečnosťou. Za účasť na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ hlasovalo 66,9 percenta voličov, čo je najvyšší podiel hlasov v histórii referend v krajine, účasť voličov však zas bola medzi najnižšími – len 65,8 percenta. Informuje o tom spravodajský portál BBC.


Najčítanejšia najnovšia správa

Slovenské univerzity nechcú pre vysoké ceny energií prejsť na dištančnú výučbu, plánujú úsporné opatrenia a čakajú na pomoc štátu

slovenske univerzity nechcu pre vysoke ceny energii prejst na distancnu vyucbu planuju usporne opatrenia a cakaju na pomoc statu

Slovenské univerzity nechcú prejsť na dištančnú výučbu. Niektoré z nich ale nevylúčili, že k takémuto kroku môžu v závislosti od situácie pristúpiť, prípadne skúšať v zimnom semestri online.

Univerzity sú zároveň pripravené k 17. novembru ukončiť svoju výučbu, ak sa nedočkajú riešenia. Viaceré slovenské univerzity sa takto vyjadrili pre agentúru SITA.

Verejný prísľub premiéra Hegera

Stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie (SRK) z polovice septembra, ktoré požaduje zvrátenie negatívneho financovania vysokých škôl, kompenzáciu zvýšených cien energií, ale i dofinancovanie výpadkov v projektoch, oslovené vysoké školy jednohlasne podporujú.

„V tejto chvíli čakáme na konkrétne záruky naplnenia verejného prísľubu premiéra Eduarda Hegera o dopadoch energetickej krízy na vysoké školy. Dúfame, že slovenské univerzity nebudú musieť pristúpiť ku krokom, ktoré avizovala Slovenská rektorská konferencia, a nebudú musieť k 17. novembru prerušiť vyučovanie. Zároveň dôrazne pripomíname, že sanovanie energetických výpadkov je len jednou z troch kruciálnych požiadaviek vysokých škôl nevyhnutných na zabezpečenie ich bazálnej činnosti. O ich rozvoji dnes ani hovoriť nemôžeme. Paralelne s tým realizujeme celú sériu opatrení s cieľom šetriť energiou a znížiť jej spotrebu,“ vyjadril sa rektor Univerzity Komenského (UK) Marek Števček.


Doplnil, že prioritou je udržať slovenské vysoké školstvo funkčné, ale nezáleží to od nich. Bez pomoci štátu je podľa Števčeka otázkou, kedy dôjde ku kolapsu vysokých škôl, nie či sa to vôbec stane.

Premiér SR a dočasne poverený minister školstva Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň na stretnutí s prezidentom SRK prisľúbil riešenie situácie s cenami energií.

Usmernenia pre študentov

Má tiež v pláne zorganizovať okrúhly stôl, pri ktorom by sa mal stretnúť so zástupcami SRK aj vybranými členmi vlády, no táto diskusia by sa mala konať až po vymenovaní nového ministra či novej ministerky školstva.


Vysoké školy plánujú viaceré úsporné opatrenia. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (UPJŠ) sa dlhodobo usiluje o zníženie energetickej náročnosti budov, napríklad prostredníctvom zatepľovania budov či výmeny svietidiel.


Univerzita tiež plánuje postupnú výmenu vozového parku. Študentstvo i zamestnanci školy by mali dostať usmernenia, ako môžu prispieť k šetreniu energií.

Prešovská univerzita v Prešove (PU) tiež pracuje na súbore úsporných opatrení, no zároveň čakajú na kroky vlády SR, keďže nepredpokladajú, že by dokázali pokryť ceny energií v prípade ich výrazného nárastu v budúcom roku.

V zime môžu zatvoriť internáty

„Žilinská univerzita v Žiline bude svoje priestory využívať z hľadiska energií efektívnejšie a zavedie úsporné opatrenia. Konkrétne opatrenia budú závisieť od aktuálnej situácie,“ vyjadril sa prorektor pre medzinárodné vzťahy a marketing Žilinskej univerzity v Žiline (UNIZA) Jozef Ristvej.


Podobne i Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) už v súčasnosti vykonáva kroky na zníženie spotreby energií a v závislosti od vývoja cien zvažuje ďalšie kroky, napríklad zníženie teploty vykurovania, výmenu svietidiel, aj ale úplnú odstávku budov, ktoré nie sú využívané.


V prípade neriešenia cien energií zo strany štátu pripúšťa STU aj uzavretie internátov počas zimného skúškového obdobia a skúšanie online formou.

Podobné opatrenia v oblasti zatepľovania či optimalizácie osvetlenia avizovala v tlačovej správe aj Univerzita Komenského v Bratislave. Počas víkendov a popoludní plánujú zaviesť aj útlmový režim budov, a tiež chcú častejšie využívať prácu z domu.

Intenzívne rokovali

Oslovené univerzity sa vyjadrili, že s dotknutými ministerstvami intenzívne rokovali. PU uviedla, že dosiaľ nedostali žiadne konkrétne opatrenia.


Aj UNIZA potvrdila intenzívnu komunikáciu, najmä s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ).


UPJŠ doplnila, že komunikácia prebieha napríklad prostredníctvom SRK, Klubu kvestorov či Rady vysokých škôl SR, no i so samotnými univerzitami.


Rezort školstva si od UPJŠ vyžiadal vyčíslenie nákladov na zvýšené ceny energií a momentálne požiadavky posudzuje. Aj STU potvrdila opakované požiadavky na kompenzáciu nákladov, a to zo strany všetkých slovenských univerzít.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie