Odporúčané množstvo kofeínu, ktoré by sme mali denne konzumovať, je asi 400 mg, čo zodpovedá približne 4 šálkam kávy.

Pre niektorých ľudí však môže byť príjem kofeínu nižší alebo vyšší v závislosti od ich individuálnych tolerancií a zdravotného stavu.

Pozitívne účinky kávy

Káva je obľúbený nápoj, ktorý obsahuje kofeín a mnoho ďalších biologicky aktívnych látok. Tu sú niektoré z jej pozitívnych účinkov, ktoré sa preukázali v rôznych výskumoch:

1. Zlepšuje náladu a psychickú pohodu: Kofeín v káve môže stimulovať produkciu dopamínu a noradrenalínu, ktoré sú spojené so zlepšením nálady, pozornosti a ostražitosti.

2. Zvyšuje energiu a výkonnosť: Kofeín tiež zvyšuje hladinu adrenalínu v krvi, čo môže pomôcť zvýšiť energiu a výkonnosť pri cvičení alebo v bežnom živote.

3. Obsahuje antioxidanty: Káva obsahuje antioxidanty, ktoré môžu pomôcť ochrániť telo pred poškodením voľnými radikálmi.

4. Znižuje riziko ochorení: Výskumy ukázali, že pravidelná konzumácia kávy môže znížiť riziko vzniku niektorých ochorení, ako sú diabetes 2. typu, Parkinsonova choroba, niektoré typy rakoviny a ochorenia pečene.

5. Zlepšuje kognitívne funkcie: Kofeín v káve môže zlepšiť pamäť, pozornosť, reakčnú rýchlosť a kognitívne funkcie všeobecne.

Príjem kávy by mal byť v rámci zdravých limitov a individuálnych tolerancií, pretože káva môže mať aj negatívne účinky pre niektorých jednotlivcov, ako napríklad nespavosť, zvýšený krvný tlak alebo úzkosť.

Negatívne účinky kávy

Hoci káva má množstvo pozitívnych účinkov, pre niektorých ľudí môže mať aj niektoré negatívne účinky, najmä v prípade nadmerného príjmu alebo citlivosti na kofeín. Tu sú niektoré z hlavných negatívnych účinkov kávy:

1. Nespavosť: Kofeín môže stimulovať centrálny nervový systém a u niektorých ľudí spôsobiť nespavosť alebo znížiť kvalitu spánku.

2. Zvýšený krvný tlak: Kofeín môže spôsobiť dočasný nárast krvného tlaku, čo môže byť problematické pre osoby s hypertenziou.

3. Úzkosť a podráždenosť: Pre citlivé osoby alebo pri nadmernej konzumácii kávy môže kofeín spôsobiť úzkosť, podráždenosť alebo nervozitu.

4. Tráviace problémy: Káva môže podporiť tvorbu žalúdočnej kyseliny, čo môže spôsobiť tráviace problémy, ako napríklad reflux kyseliny, žalúdočné vredy alebo hnačky.

5. Závislosť: Kofeín v káve môže spôsobiť závislosť, pretože stimuluje centrálny nervový systém a môže spôsobiť abstinenčné príznaky, ako napríklad bolesti hlavy, únava a podráždenosť.

Je dôležité si uvedomiť, že individuálne reakcie na kávu môžu byť veľmi rôzne a závisia od mnohých faktorov, ako sú vek, genetika, zdravotný stav a príjem iných látok. Preto je dôležité sledovať svoj príjem kávy a prispôsobiť ho svojim potrebám a tolerancii.

1.4.2023 (SITA.sk) - Aktuálnu situáciu na Slovensku vníma negatívne 79 percent obyvateľov. V tomto ohľade sú ľudia na Slovensku pesimistickejší v porovnaní s obyvateľmi krajín Európskej únie (EÚ), s ktorými Slovensko susedí. Negatívne vnímajú Slováci aj súčasnú ekonomickú situáciu, celkovo 83 percent opýtaných.

Vyplýva to z výsledkov Eurobarometra, ktoré zverejnili na webstránke Európskeho parlamentu. Prieskum sa zameral ne verejnú mienku na Slovensku vo vzťahu k EÚ. Zber dát prebehol na Slovensku formou osobných rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov v období od 12. januára do 1. februára.

Za najzásadnejší súčasný problém považujú obyvatelia rastúce ceny, infláciu a náklady na život. Tieto problémy uviedlo 65 percent ľudí. V EÚ zase vo väčšej miere rezonuje problematika životného prostredia, a to 14 percent oproti trom percentám na Slovensku.

Druhou oblasťou, ktorú Slováci vnímajú ako najviac problematickú, sú dodávky energií. Za jeden z dvoch hlavných problémov vybralo túto oblasť 32 percent obyvateľov Slovenska.

Na treťom mieste rebríčka aktuálnych problémov sa umiestnila ekonomická situácia na Slovensku, ktorú vybralo 21 percent obyvateľov. Prieskum taktiež ukázal, že 32 percent Slovákov vníma EÚ pozitívne, 33 percent ju vníma neutrálne a 35 percent obyvateľov ju vníma negatívne.

Vláda a parlament na historických minimách

Takmer tretina obyvateľov Slovenska je názoru, že Slovensko by dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo Európskej únie. Naopak, 56 percent opýtaných vyjadrilo nesúhlas s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ.

Historické minimá dosiahol prieskum dôvery vo vládu a parlament. Vláde SR a Národnej rade SR momentálne dôveruje 14 percent obyvateľov Slovenska. Dôvera v EÚ je na Slovensku na úrovni 37 percent. Dôvera v NATO je na úrovni 30 percent, čo je výrazne pod priemerom ostatných členských štátov.

V EÚ je dôvera v NATO na úrovni 50 percent. Výsledky prieskumu ukazujú, že 38 percent Slovákov súhlasí s nákupom a dodávkami vojenského materiálu na Ukrajinu zo strany únie.