Odporúčané množstvo kofeínu, ktoré by sme mali denne konzumovať, je asi 400 mg, čo zodpovedá približne 4 šálkam kávy.

Pre niektorých ľudí však môže byť príjem kofeínu nižší alebo vyšší v závislosti od ich individuálnych tolerancií a zdravotného stavu.

Pozitívne účinky kávy

Káva je obľúbený nápoj, ktorý obsahuje kofeín a mnoho ďalších biologicky aktívnych látok. Tu sú niektoré z jej pozitívnych účinkov, ktoré sa preukázali v rôznych výskumoch:

1. Zlepšuje náladu a psychickú pohodu: Kofeín v káve môže stimulovať produkciu dopamínu a noradrenalínu, ktoré sú spojené so zlepšením nálady, pozornosti a ostražitosti.

2. Zvyšuje energiu a výkonnosť: Kofeín tiež zvyšuje hladinu adrenalínu v krvi, čo môže pomôcť zvýšiť energiu a výkonnosť pri cvičení alebo v bežnom živote.

3. Obsahuje antioxidanty: Káva obsahuje antioxidanty, ktoré môžu pomôcť ochrániť telo pred poškodením voľnými radikálmi.

4. Znižuje riziko ochorení: Výskumy ukázali, že pravidelná konzumácia kávy môže znížiť riziko vzniku niektorých ochorení, ako sú diabetes 2. typu, Parkinsonova choroba, niektoré typy rakoviny a ochorenia pečene.

5. Zlepšuje kognitívne funkcie: Kofeín v káve môže zlepšiť pamäť, pozornosť, reakčnú rýchlosť a kognitívne funkcie všeobecne.

Príjem kávy by mal byť v rámci zdravých limitov a individuálnych tolerancií, pretože káva môže mať aj negatívne účinky pre niektorých jednotlivcov, ako napríklad nespavosť, zvýšený krvný tlak alebo úzkosť.

Negatívne účinky kávy

Hoci káva má množstvo pozitívnych účinkov, pre niektorých ľudí môže mať aj niektoré negatívne účinky, najmä v prípade nadmerného príjmu alebo citlivosti na kofeín. Tu sú niektoré z hlavných negatívnych účinkov kávy:

1. Nespavosť: Kofeín môže stimulovať centrálny nervový systém a u niektorých ľudí spôsobiť nespavosť alebo znížiť kvalitu spánku.

2. Zvýšený krvný tlak: Kofeín môže spôsobiť dočasný nárast krvného tlaku, čo môže byť problematické pre osoby s hypertenziou.

3. Úzkosť a podráždenosť: Pre citlivé osoby alebo pri nadmernej konzumácii kávy môže kofeín spôsobiť úzkosť, podráždenosť alebo nervozitu.

4. Tráviace problémy: Káva môže podporiť tvorbu žalúdočnej kyseliny, čo môže spôsobiť tráviace problémy, ako napríklad reflux kyseliny, žalúdočné vredy alebo hnačky.

5. Závislosť: Kofeín v káve môže spôsobiť závislosť, pretože stimuluje centrálny nervový systém a môže spôsobiť abstinenčné príznaky, ako napríklad bolesti hlavy, únava a podráždenosť.

Je dôležité si uvedomiť, že individuálne reakcie na kávu môžu byť veľmi rôzne a závisia od mnohých faktorov, ako sú vek, genetika, zdravotný stav a príjem iných látok. Preto je dôležité sledovať svoj príjem kávy a prispôsobiť ho svojim potrebám a tolerancii.

Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu, teda informáciu o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch.

Pripravovaný návrh vyhlášky

„Cieľom návrhu vyhlášky je preto vytvorenie jednotného dokumentu obsahujúceho informácie, ktoré majú uľahčiť porozumenie nárokom z povinného dôchodkového systému, prípadne stavu a hodnote úspor v starobnom dôchodkovom sporení,“ uviedlo ministerstvo.

Prognóza závisiaca od veku poistenca

Penzijnú prognózu poisťovňa sprístupní do 31. mája kalendárneho roka na elektronickom účte poistenca. Sociálna poisťovňa však bude povinná zaslať poistencovi dôchodkovú prognózu aj poštou.

Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy bude závisieť od veku poistenca. Ak má poistenec viac ako 18 rokov a menej ako 50 rokov a bol dôchodkovo poistený aspoň jeden deň, dôchodkovú prognózu bude dostávať každých päť rokov. Ak má poistenec viac ako 50 rokov, bude penzijnú prognózu dostávať každý rok.

Tri scenáre

Dôchodková prognóza bude obsahovať základnú a alternatívnu prognózu výšky starobného dôchodku, získané obdobie dôchodkového poistenia a premenné, od ktorých je výška jeho budúceho dôchodku závislá, ako aj dôchodkový vek poistenca. Základná prognóza dôchodku má obsahovať tri scenáre, ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov ovplyvňujúcich výšku starobnej penzie.

Alternatívna prognóza má zohľadňovať zmeny faktorov, na ktoré má mať vplyv aj samotný poistenec, napríklad zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, získanie dôchodkového poistenia, či účasť v druhom dôchodkovom pilieri. Dôchodková prognóza bude obsahovať aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku.