Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) sa s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS) nedohodol na znení dodatku ku kolektívnej zmluve, ktorý odborári ANS predložili v decembri minulého roka.

„Cieľom dodatku je vybojovať lepšie podmienky pre zdravotníckych, ale aj nezdravotníckych pracovníkov.

Vyjednávania sa posúva

Zástupcovia ANS odmietli v plnom rozsahu navrhovanú výšku príplatkov za prácu v sobotu, keďže by to pre zamestnávateľov združených v ANS prinieslo rast nákladov o 3,5 milióna eur. Zástupcovia ANS taktiež odmietli požiadavku SOZ ZaSS k úprave základných platov o 10 % pre nezdravotníckych pracovníkov, nakoľko by to v členských nemocniciach znamenalo nárast o 6,8 milióna eur.

Keďže obe strany nedosiahli vzájomný konsenzus, pokračovanie vyjednávania sa posúva až po rokovaní a záveroch prijatých na stretnutí 18. januára tohto roka na ministerstve zdravotníctva za účasti vedenia rezortu, zástupcov zdravotných poisťovní a zamestnávateľských asociácií.

„V tejto súvislosti je dôležité upozorniť na skutočnosť, že nezdravotnícki pracovníci dlhodobo vyjadrujú svoju nespokojnosť a sú ochotní ísť aj do nátlakových akcií. Práca nezdravotníckeho personálu je nezastupiteľná a bez ich nasadenia je nemožné zachovať plynulý chod nemocnice,“ upozorňuje Szalay.

Možná štrajková pohotovosť

Nastavenie základných platov nezdravotníkov sa odvíja len od výšky minimálnej mzdy, ktorá sa od 1.1. 2024 zvyšuje na 750 €. Vzhľadom na aktuálnu situáciu a výraznú nespokojnosť nezdravotníckeho personálu, SOZ ZaSS zvažuje vyhlásenie štrajkovej pohotovosti a vyzýva kompetentných k zabezpečeniu dostatočných objemov financií, ktoré pokryjú výdavky aj na kolektívne zmluvy uzatvorené medzi zamestnávateľmi a odbormi.

ANS plánuje oboznámiť zástupcov zamestnancov či sa nájdu zdroje, alebo si budú nemocnice musieť hľadať nových zamestnancov.

„Nezabúdajme na to, že v nemocniciach potrebujeme personál na varenie, upratovanie, zabezpečovanie tepla, svetla a ďalších činností, ktoré sú potrebné pre chod nemocníc a poskytovanie služieb pacientom,“ uzavrel Szalay.

Počasie na Slovensku počas víkendu zmenil studený arktický vzduch, ktorý priniesol mrazivé teploty, vietor a na niektorých miestach aj nasnežilo.

V nedeľu bolo na juhu maximálne 9 a na severe to bolo pod nulou – mínus 3 stupne Celzia.

Ako v relácii Najlepšie počasie na TV Joj uviedla meteorologička Miriam Jarošová, v pondelok, utorok aj stredu budeme v chladnom vzduchu.

„V pondelok v priebehu dňa treba počítať na severe so snežením aj snehovými prehánkami, na juhu bude zrážok menej a budú prechádzať do zrážok tekutých,“ priblížila s tým, že vietor sa už bude upokojovať.

Ako ukazuje grafická predpoveď počasia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), zrážky sa môžu vyskytnúť aj v utorok a potom vo štvrtok. Dobrou správou je, že budú stúpať aj denné teploty a koncom týždňa môže padnúť aj dvadsiatka. „V noci sa to bude stále motať okolo nuly,“ uviedla Jarošová v spomínanej predpovedi počasia.

Grafická predpoveď počasia SHMÚ na sedem dní. Foto: www.shmu.sk.

Výstraha prvého stupňa

Meteorológovia zo SHMÚ vydali aj výstrahu prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období. „Miestami sa očakáva mráz, ktorý predstavuje ohrozenie pre vegetáciu,“ upozorňujú.

V noci z pondelka na utorok sú žltou farbou označené okresy Malacky, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Trenčín, Gelnica, Košice mesto, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Topoľčany, Zlaté Moravce, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.

Nasledujúcu noc meteorológovia vydali varovanie pre Bratislavský, Trnavský aj Nitriansky kraj a tiež okresy Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Trenčín, Gelnica, Košice mesto, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.

Výstraha prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období je vydaná pre okresy označené žltou farbou. Foto: www.shmu.sk

Bolo až mínus 18,5 stupňa Celzia

Na Veľkej Poľane v Národnom parku Slovenský raj padol v pondelok ráno aj teplotný rekord. Presne o 5:29 na tamojšej meracej stanici namerali teplotu mínus 18,5 stupňa Celzia.

Ako na sociálnej sieti ďalej informuje správa národného parku, ide o historicky najnižšiu nameranú teplotu na Slovensku v mesiaci apríl v nadmorskej výške do 1 000 metrov. Doterajšiu najnižšiu aprílovú teplotu, mínus 17,3 stupňa Celzia, zaznamenali v Oravskej Lesnej v roku 2013.

Veľmi nezvyčajný úkaz

Meteorológovia upozornili veľmi nezvyčajný úkaz viditeľný na radarových a družicových snímkach. „Na južnom Slovensku a v Maďarsku vznikla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok, no priamo v jej strede bolo naopak zrážok veľa, dokonca trvalých,“ uviedol SHMÚ na sociálnej sieti.

Na južnom Slovensku a v Maďarsku vznikla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok, no priamo v jej strede bolo naopak zrážok veľa, dokonca trvalých. Foto: www.facebook.com.

Meteorológovia tiež vysvetlili, ako k tomu vzniklo. „V prúdení studenej labilnej arktickej vzduchovej hmoty od severozápadu až severu vznikali početné prehánky, ktorých vznik bol navyše podporený výstupným pohybom vzduchu na návetrí na severnej strane Karpát. Labilná vrstva siahala do výšky zhruba 2,5 kilometra, čo na prehánky v studenom vzduchu bežne stačí. Za Karpatami naopak dochádzalo k zostupným pohybom, ktoré vzduch otepľujú a vysúšajú. Tým sa rozpadávala aj oblačnosť so zrážkami,“ uviedli.

Podobne vysvetlili aj to, ako vznikla oblasť trvalých zrážok na Gemeri a v priľahlom Maďarsku. „V labilnej vzduchovej hmote, ktorú sme tu mali v nedeľu, pohoria nemajú výrazný vplyv na prúdenie. To znamená, že ho poľahky prekonávajú (i keď s efektami popísanými vyššie). Ale malý vplyv najmä vyšších pohorí tam trochu je, čo stačí na mierne vychýlenie smeru prúdenia. To dnes začínalo už tesne za Tatrami, pričom tento efekt pokračoval smerom na juh na Gemer, až do Maďarska. Práve v tejto oblasti sa tak výsledne stretávalo prúdenie od severozápadu až západu s prúdením od východu. V oblasti vzniklo zbiehavé, resp. konvergentné prúdenie, následkom čoho sa vzduch už nemal kam inam pohybovať, len hore. Dôsledkom tak bola podpora výstupných pohybov, a tvorba oblačnosti a zrážok. A keďže tento efekt vyplýva z interakcie pohorí a poveternostnej situácie, je stabilný v čase aj priestore, teda vzniknutá oblačnosť sa nepohybuje a zrážky sú trvalé,“ doplnili.