Rada Odborového zväzu školstva utorkovým dňom vyhlásila štrajkovú pohotovosť s cieľom zdôrazniť pretrvávajúcu nespokojnosť s financovaním slovenského školstva a potvrdiť odhodlanie zamestnancov presadzovať požiadavky odborov aj prostredníctvom nátlakových aktivít vrátane štrajku.

Nedohodli sa napriek opakovaným rokovaniam

Na rokovaní Rady odborového zväzu v pondelok 16. decembra podľa Ondeka informoval minister školstva Tomáš Drucker o možných úsporách v rámci rezortu, ktoré však dokážu pokryť odbormi požadovanú valorizáciu platov v rokoch 2025 a 2026 len čiastočne.

Čiastočné úspory nestačia na pokrytie požiadaviek

„Poukázal aj na finančné problémy miest a obcí, ktoré podľa Združenia miest a obcí Slovenska nie sú schopné zabezpečiť požadovanú valorizáciu platov zamestnancov školstva v rámci svojich originálnych kompetencií. Aj napriek úsiliu ministra školstva nestačia finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii, na vykrytie požadovanej valorizácie platov,“ uviedol Ondek.

Na uskutočnenie zvýšenia platov všetkých zamestnancov školstva v rokoch 2025 a 2026 minimálne o 10 percent je podľa neho potrebné navýšiť finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

„Preto žiadame predsedu vlády SR Roberta Fica a predsedu strany Hlas-SD Matúša Šutaja Eštoka, ktorej nominant je minister školstva, o riešenie naliehavých problémov v slovenskom školstve,“ doplnil Ondek.

Odborári apelujú na premiéra a ministra školstva

Školskí odborári požadujú zvýšiť tarifné platy všetkých zamestnancov školstva v rokoch 2025 a 2026 minimálne o 10 percent, legislatívne nastaviť odmeňovanie pedagogických a odborných zamestnancov, učiteľov vysokých škôl a vedecko-výskumných zamestnancov tak, aby ich tarifné tabuľky automaticky začínali v prvom platovom stupni a prvej platovej triede na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve a tiež legislatívne nastaviť odmeňovanie nepedagogických zamestnancov tak, aby ich tarifná tabuľka automaticky začínala v prvej platovej triede a prvom platovom stupni minimálnou mzdou.

Takisto žiadajú zjednotiť odmeňovanie všetkých zamestnancov regionálneho a vysokého školstva do jedného zákona o odmeňovaní, zjednotiť financovanie všetkých zamestnancov regionálneho školstva priamo z rozpočtu ministerstva školstva, teda presun osobných nákladov z originálnych pod prenesené kompetencie samosprávy a tiež akceptovať zásadné pripomienky zväzu ku kurikulárnej reforme, teda umožniť obsah vzdelávania v štátnom vzdelávacom programe rozdeliť na ročníky.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie na Slovensku počas víkendu zmenil studený arktický vzduch, ktorý priniesol mrazivé teploty, vietor a na niektorých miestach aj nasnežilo.

V nedeľu bolo na juhu maximálne 9 a na severe to bolo pod nulou – mínus 3 stupne Celzia.

Ako v relácii Najlepšie počasie na TV Joj uviedla meteorologička Miriam Jarošová, v pondelok, utorok aj stredu budeme v chladnom vzduchu.

„V pondelok v priebehu dňa treba počítať na severe so snežením aj snehovými prehánkami, na juhu bude zrážok menej a budú prechádzať do zrážok tekutých,“ priblížila s tým, že vietor sa už bude upokojovať.

Ako ukazuje grafická predpoveď počasia Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), zrážky sa môžu vyskytnúť aj v utorok a potom vo štvrtok. Dobrou správou je, že budú stúpať aj denné teploty a koncom týždňa môže padnúť aj dvadsiatka. „V noci sa to bude stále motať okolo nuly,“ uviedla Jarošová v spomínanej predpovedi počasia.

Grafická predpoveď počasia SHMÚ na sedem dní. Foto: www.shmu.sk.

Výstraha prvého stupňa

Meteorológovia zo SHMÚ vydali aj výstrahu prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období. „Miestami sa očakáva mráz, ktorý predstavuje ohrozenie pre vegetáciu,“ upozorňujú.

V noci z pondelka na utorok sú žltou farbou označené okresy Malacky, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Trenčín, Gelnica, Košice mesto, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Topoľčany, Zlaté Moravce, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.

Nasledujúcu noc meteorológovia vydali varovanie pre Bratislavský, Trnavský aj Nitriansky kraj a tiež okresy Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza, Trenčín, Gelnica, Košice mesto, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou.

Výstraha prvého stupňa pred mrazom vo vegetačnom období je vydaná pre okresy označené žltou farbou. Foto: www.shmu.sk

Bolo až mínus 18,5 stupňa Celzia

Na Veľkej Poľane v Národnom parku Slovenský raj padol v pondelok ráno aj teplotný rekord. Presne o 5:29 na tamojšej meracej stanici namerali teplotu mínus 18,5 stupňa Celzia.

Ako na sociálnej sieti ďalej informuje správa národného parku, ide o historicky najnižšiu nameranú teplotu na Slovensku v mesiaci apríl v nadmorskej výške do 1 000 metrov. Doterajšiu najnižšiu aprílovú teplotu, mínus 17,3 stupňa Celzia, zaznamenali v Oravskej Lesnej v roku 2013.

Veľmi nezvyčajný úkaz

Meteorológovia upozornili veľmi nezvyčajný úkaz viditeľný na radarových a družicových snímkach. „Na južnom Slovensku a v Maďarsku vznikla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok, no priamo v jej strede bolo naopak zrážok veľa, dokonca trvalých,“ uviedol SHMÚ na sociálnej sieti.

Na južnom Slovensku a v Maďarsku vznikla rozsiahla oblasť s malou oblačnosťou bez zrážok, no priamo v jej strede bolo naopak zrážok veľa, dokonca trvalých. Foto: www.facebook.com.

Meteorológovia tiež vysvetlili, ako k tomu vzniklo. „V prúdení studenej labilnej arktickej vzduchovej hmoty od severozápadu až severu vznikali početné prehánky, ktorých vznik bol navyše podporený výstupným pohybom vzduchu na návetrí na severnej strane Karpát. Labilná vrstva siahala do výšky zhruba 2,5 kilometra, čo na prehánky v studenom vzduchu bežne stačí. Za Karpatami naopak dochádzalo k zostupným pohybom, ktoré vzduch otepľujú a vysúšajú. Tým sa rozpadávala aj oblačnosť so zrážkami,“ uviedli.

Podobne vysvetlili aj to, ako vznikla oblasť trvalých zrážok na Gemeri a v priľahlom Maďarsku. „V labilnej vzduchovej hmote, ktorú sme tu mali v nedeľu, pohoria nemajú výrazný vplyv na prúdenie. To znamená, že ho poľahky prekonávajú (i keď s efektami popísanými vyššie). Ale malý vplyv najmä vyšších pohorí tam trochu je, čo stačí na mierne vychýlenie smeru prúdenia. To dnes začínalo už tesne za Tatrami, pričom tento efekt pokračoval smerom na juh na Gemer, až do Maďarska. Práve v tejto oblasti sa tak výsledne stretávalo prúdenie od severozápadu až západu s prúdením od východu. V oblasti vzniklo zbiehavé, resp. konvergentné prúdenie, následkom čoho sa vzduch už nemal kam inam pohybovať, len hore. Dôsledkom tak bola podpora výstupných pohybov, a tvorba oblačnosti a zrážok. A keďže tento efekt vyplýva z interakcie pohorí a poveternostnej situácie, je stabilný v čase aj priestore, teda vzniknutá oblačnosť sa nepohybuje a zrážky sú trvalé,“ doplnili.