• Dnes je: Nedeľa 08. septembra 2024 meniny má Miriama

Počasie predpoveď na Štvrtok 26. Októbra 2023 veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť

Počasie predpoveď na Štvrtok 26. Októbra 2023 veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť

Predpoveď počasia na 26.10.2023, pranostiky

Dnes bude veľká, miestami prechodne zmenšená oblačnosť. Ojedinele dážď alebo prehánky.

Najvyššia denná teplota 13°C až 18°C, na Orave a pod Tatrami miestami okolo 12 °C. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 6 °C.

Slabý, postupne prevažne juhozápadný vietor 2 až 7 m/s (5 až 25 km/h).


Predpokladané množstvo zrážok: dnes do 3 mm


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie



Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?


Počasie pranostiky Október

Za bielym októbrom nasleduje zelený február, za zeleným októbrom biely február.

Začiatok októbra hoci pekný býva, predsa v druhej polovici severák podúva.

Keď je v októbri mnoho sršňov a osí, bude dlhá zima.

Keď sa drží list v mesiaci októbri na stromoch pevne, to znamená krutú zimu.

Ak je október veľmi zelený, bude potom január hodne studený.

Teplý október, studený november.

Ak opadá lístie do polovice októbra, bude mokrá zima.

Mnoho dažďa v októbri, mnoho vetrov v decembri.

Dažde v októbri predpovedajú úrodný rok.

Ktorého dňa tohto mesiaca padne sneh, toľkokrát bude cez zimu padať.

Keď si sedliak hľadá v októbri kabanicu, neuvidí potom na jar húsenicu.

Keď v októbri prídu tuhé mrazy, v januári zima málo nás omrazí.

Keď v októbri mrzne a sneží, budúci január teplom blaží.

Ak skoro v októbri sneh padá, bude mäkká zima.

Počasie: V súčasnosti extrémne zrážky postihujú najmä sever a východ Slovenska. Tieto okresy potrápia extrémne zrážky


Cítite sa v posledných dňoch zle, neviete spať alebo ste agresívny? Príčinu odhalili už pred 70 rokmi

Meteosenzitivita označuje citlivosť ľudí na meteorologické javy. Niektoré zdroje uvádzajú, že meteosenzitívnych je až 70 percent obyvateľstva, pričom vyššie percento z nich žije v priemyselne vyspelých štátoch.

Na počasie je citlivejšie nežnejšie pohlavie a starší ľudia, ale dokáže potrápiť aj mladšie ročníky, tehotné ženy a deti, ako aj astmatikov či reumatikov. Okrem bolestí alebo problémov s tlakom dokáže spôsobiť aj vzostup agresivity a zhoršenie psychických problémov.


Medzi najčastejšie ťažkosti patrí bolesť hlavy, únava, ospalosť, znížený prah bolesti, bolesť jaziev, svalov, tráviace ťažkosti, zmeny nálad, nechutenstvo, problémy s tlakom, ale aj poruchy spánku.

Nemeckí lekári

„Mnoho ľudí trpí pri zmenách počasia podráždenosťou, zníženou koncentráciou a ich reakcie sú výrazne pomalšie,“ uvádza doktorka Beata Havelková, odborníčka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Meteosenzitívni ľudia navyše cítia rôzne zdravotné neduhy ešte skôr, ako sa počasie zmení. Všimli si to nemeckí lekári už v 50-tych rokoch minulého storočia, keď sa im pri určitých typoch počasia začali v čakárňach objavovať pacienti s rovnakým zdravotným problémom.


Lekári následne spojili sily s meteorológmi a už na začiatku 60-tych rokov sa v predpovediach počasia v Nemecku objavovalo aj číslo, ktorým sa charakterizoval vplyv počasia na človeka a bližšie sa opísali aj prípadné zdravotné problémy.

5 rizikových stupňov

U nás dnes rozlišujeme päť rizikových stupňov, ktoré vyjadrujú intenzitu pôsobenia počasia na meteosenzitívnych ľudí. Liek na meteosenzitivitu neexistuje, preto sa veľa ľudí necháva „viesť“ práve takouto biopredpoveďou.


K najnebezpečnejším poveternostným situáciám patria napríklad postup frontálneho rozhrania, kedy sa skokom mení počasie, ale tiež dlhotrvajúce vlny horúčav, dusné počasie v lete alebo pred búrkou.

„Ale aj špecifický typ vetra, takzvaný fén, spôsobuje veľké problémy. Je dokázané, že môže priniesť aj vzostup agresivity a zvýrazniť psychické problémy,“ vysvetlila Miriam Jarošová, meteorologička zo Žilinskej univerzity v Žiline.

Kto si má dať pozor?

Zmeny počasia sprevádzajú prudké zmeny tlaku vzduchu, ktorý zase vplýva na zmenu krvného tlaku. U ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami to môže vyvolať prudkú reakciu a spôsobiť zmeny srdcového rytmu, búšenie srdca, dýchavičnosť či dokonca kolaps.


U ľudí trpiacich migrénami môže náhla zmena počasia vyvolať aj nepríjemný a bolestivý záchvat. Pozor by si mali dávať aj ľudia po úrazoch a tí, ktorí majú oslabenú imunitu. Nepríjemne sa preto v tomto období môžu cítiť aj pacienti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19.

Príčinou meteosenzitivity sú poruchy normálneho priebehu adaptačných reakcií organizmu na zmeny atmosférického tlaku, teploty a vlhkosti vzduchu. Vplyv počasia však nie je stále rovnaký.

Ako si pomôcť?

Niekedy je reakcia organizmu prudká, inokedy sú prejavy menej nápadné. Závisí to od aktuálneho zdravotného stavu, ale aj psychického rozpoloženia. Veľkú mieru tu zohráva aj vek, telesná kondícia a zdravotný stav.

Negatívny vplyv počasia na zdravie sa dá znížiť pohybom, vďaka športu sa telo stáva odolnejšie. Podstatnou je aj strava bohatá na vitamíny, minerály a bielkoviny. Telo potrebuje doplniť najmä magnézium a vitamín C.


Netreba zabúdať ani na pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, a to v každom počasí. Dobrou prevenciou je aj saunovanie a otužovanie studenou vodou.

Vysoké teploty počas dňa i noci nie sú bežné systémy počasia z minulosti, ide o dôsledok klimatických zmien

Extrémne horúčavy, ktoré sa vyskytujú v krajinách po celom svete, sú „nebezpečné“ a predstavujú „rýchlo rastúce zdravotné riziko“, varovala Svetová meteorologická organizácia (WMO) Organizácie Spojených národov (OSN). Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Nebezpečné vlny horúčav

„Vlny horúčav patria k najsmrteľnejším prírodným hrozbám, pričom každoročne spôsobujú státisíce úmrtí, ktorým sa dalo predísť,“ povedal v utorok na tlačovej konferencii hlavný poradca organizácie pre extrémne horúčavy John Nairn.

Horúčavy pritom podľa neho predstavujú rýchlo rastúce zdravotné riziko „v dôsledku zvýšenej rýchlej urbanizácie, zvyšujúcich sa extrémnych teplôt a starnúcej populácie“.

Dôsledok klimatických zmien

Nairn tiež pred novinármi v Ženeve zdôraznil dôsledky extrémnych horúčav na zdravie vrátane skutočnosti, že opakované vysoké nočné teploty sú „obzvlášť nebezpečné“ a môžu viesť k „zvýšenému počtu prípadov srdcových infarktov a úmrtí“, pretože telo sa nedokáže zotaviť z trvalého tepla počas dňa.

„Toto nie sú bežné systémy počasia z minulosti,“ upozornil tiež Nairn a dodal, že „prišli ako dôsledok klimatických zmien. … Bude to pokračovať a bude to trvať ešte nejaký čas. Musíte to zvrátiť. Musíte napraviť klímu, aby ste to zmenili. Je to globálne otepľovanie a bude to nejaký čas pokračovať“.

Júl bol najteplejším zaznamenaným mesiacom na Zemi, potvrdili európski vedci

Európska služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus zverejnila údaje za júl a potvrdila, že júl 2023 bol s veľkým náskokom najteplejším zaznamenaným mesiacom na Zemi.

Nezvyčajný rozdiel

Júlová globálna priemerná teplota 16,95 stupňa Celzia bola o tretinu stupňa vyššia ako predchádzajúci rekord z roku 2019, oznámila v utorok služba Copernicus Climate Change Service, ktorá je súčasťou vesmírneho programu Európskej únie. Globálne teplotné rekordy sa pritom obvykle prekonávajú o stotiny alebo desatiny stupňa, takže tento rozdiel je nezvyčajný.

„Tieto rekordy majú hrozivé dôsledky pre ľudí aj pre planétu vystavenú čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym javom,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgess.

Vlny horúčav v celom svete

Smrtiace vlny horúčav sa počas júla vyskytli na juhozápade Spojených štátov a v Mexiku, Európe i Ázii. Podľa rýchlych vedeckých štúdií je pritom na vine človekom spôsobená klimatická zmena v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu.


Dni v júli boli od 2. júla horúcejšie ako dosiaľ zaznamenané. Celý mesiac bol taký mimoriadne teplý, že Copernicus a Svetová meteorologická organizácia vydali oznámenie, že ide pravdepodobne o najteplejší mesiac už niekoľko dní pred jeho koncom. Utorkové výpočty to oficiálne potvrdili.

Teplejší mesiac o 1,5 stupňa Celzia

Mesiac bol o 1,5 stupňa Celzia teplejší ako v predindustriálnom období. V roku 2015 sa pritom štáty sveta dohodli, že sa pokúsia zabrániť dlhodobému otepľovaniu – nie jednotlivým mesiacom či rokom, ale desaťročiam, ktoré by boli o 1,5 stupňa teplejšie ako v predindustriálnom období.

Minulý mesiac bol taký horúci, že bol o 0,7 stupňa Celzia teplejší ako priemerný júl v rokoch 1991 až 2020, uviedla služba Copernicus. Svetové oceány boli o pol stupňa Celzia teplejšie ako v predchádzajúcich 30 rokoch a severný Atlantik bol o 1,05 stupňa Celzia teplejší ako priemer. V Antarktíde tiež zaznamenali rekordne nízky stav morského ľadu, ktorý bol 15 % pod priemerom pre toto ročné obdobie.

Ohromujúci rekord

Záznamy programu Copernicus siahajú do roku 1940. Táto teplota by bola tiež vyššia ako v ktoromkoľvek mesiaci, ktorý zaznamenal americký Národný úrad pre oceány a atmosféru, ktorého záznamy siahajú až do roku 1850. Vedci však tvrdia, že v skutočnosti ide o najteplejší mesiac za oveľa dlhšie časové obdobie.

„Je to ohromujúci rekord, ktorý z neho robí celkom jasne najteplejší mesiac na Zemi za posledných desaťtisíc rokov,“ vyjadril sa klimatológ Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klímy v Nemecku, ktorý nebol členom tímu programu Copernicus.

Názory klimatológov

Rahmstorf sa pritom odvolal na štúdie, ktoré využívajú letokruhy stromov a iné náhradné údaje ukazujúce, že súčasné obdobie je najteplejšie od začiatku holocénu, teda približne pred 10-tisíc rokmi. A pred začiatkom holocénu bola doba ľadová, takže by bolo dokonca logické povedať, že toto je najteplejší záznam za posledných 120-tisíc rokov, skonštatoval.


„Júl by nás nemal zaujímať preto, že je to rekord, ale preto, že to nebude rekord na dlho,“ poznamenala klimatologička Friederike Otto z londýnskej Imperial College s tým, že „je to ukazovateľ toho, ako veľmi sme zmenili klímu. Žijeme vo veľmi odlišnom svete, na ktorý naša spoločnosť nie je veľmi prispôsobená“.


Odporúčame:

Počasie na 10 dní


počasie



Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?




Najčítanejšia najnovšia správa

Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia

vesmirna lod starliner sa vratila na zem cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj unik helia

7.9.2024 (SITA.sk) - Prvá misia vesmírnej lode Starliner spoločnosti Boeing s astronautmi sa v piatok v noci skončila jej návratom na Zem, no bez posádky. Šesť hodín po tom, čo loď opustila Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), pristála na raketovej strelnici White Sands v Novom Mexiku.

Zlyhanie trysky a únik hélia

Ako konštatuje agentúra AP, bol to pokojný záver drámy, ktorá sa začala júnovým štartom dlho odkladaného debutu posádky a rýchlo prerástla do zdĺhavej misie.

Ich cestu k vesmírnej stanici komplikovalo zlyhanie trysky a úniky hélia, a preto americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol, že ich návrat loďou Starliner by bol príliš riskantný.

Časť starého vybavenia z ISS

Starliner tak v piatok na Zem priviezol len časť starého vybavenia z ISS. Dvojicu astronautov domov dopraví až vo februári vesmírna loď Dragon spoločnosti SpaceX Elona Muska.

Loď sa na polročnú expedíciu vydá tento mesiac len s dvomi astronautmi, pretože dve miesta sú rezervované pre Wilmorea a Williamsovú.

Viac k téme: Starliner, Vesmírna loď
Zdroj: SITA.sk - Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia © SITA Všetky práva vyhradené.


Počasie