Okresy Tvrdošín, Dolný Kubín a Kysucké Nové Mesto sú v dôsledku zmeny klímy najohrozenejšie extrémnym zrážkami. Medzi najviac ohrozené obce patria Ostrovany, Chminianske Jakubovany či Jarovnice, kde žijú marginalizované rómske komunity. Tie sú mimoriadne zraniteľné pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Okresy na severe Slovenska boli za posledných 30 rokov zasiahnuté silnými dažďami. "Okres Tvrdošín zaznamenal v priemere takmer desať dní so zrážkami najmenej 20 milimetrov za rok a je náchylný na zosuvy pôdy. Tie značne postihujú aj okres Dolný Kubín," poukázali analytici.

V súčasnosti extrémne zrážky podľa IEP postihujú najmä sever a východ Slovenska. Zasiahnuté býva okolie Vysokých Tatier, Oravy a regióny okolo pohoria Vihorlat a Národného parku Poloniny. V najpostihnutejších okresoch, v Žiline a Martine, pozorujú zrážky hlavne v zime, uviedol.

"Vihorlat a Poloniny bývajú ovplyvnené supercelárnymi búrkami, ktoré do oblasti prichádzajú typicky zo severu. Ohrozené oblasti ako Skalica, Myjava, Senica a Veľký Krtíš zažívajú prevažne septembrové zrážky," skonštatovali analytici. Podľa predpovedí očakávajú ich ďalší nárast. Stupne ohrozenia pre okres Veľký Krtíš sú podmienené najmä predpovedanými budúcimi zmenami v zrážkach.

Najmenej rizikové okresy sú Bratislava I, Bratislava II a Bratislava V. Inštitút vysvetľuje, že tieto oblasti v minulosti nepostihovali oproti ostatným okresom výraznejšie zrážky a nemalo by tomu tak byť ani v budúcnosti. Zaznamenali tam v priemere približne šesť dní so zrážkami najmenej 20 milimetrov za rok.

Spomedzi socioekonomických a krajinných ukazovateľov k ohrozeniu najviac prispieva náchylnosť na zosuv pôdy, miera nezamestnanosti a podiel stromov v obci. "Aj v obciach, kde zatiaľ nebývali extrémne zrážky časté, sa môže stať, že ich pre zlú pripravenosť a zraniteľnosť postihnú viac ako iné, exponovanejšie obce," povedali analytici. Zároveň poukázali, že v niektorých obciach v okresoch Snina a Sobrance nie sú extrémne dažde bežné. Majú však vysokú mieru nezamestnanosti a sú náchylné na zosuvy pôdy, a tak môžu zrážky spôsobiť vážnejšie škody.

Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. Určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami - extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.

Odporúčame:

Počasie na 10 dní

Trvanie ročných období sa bude postupne meniť. Ktoré z nich bude najdlhšie?

Na počasie je citlivejšie nežnejšie pohlavie a starší ľudia, ale dokáže potrápiť aj mladšie ročníky

8.12.2023 (SITA.sk) - Už niekoľko rokov pokračujú vo Vysokých Tatrách snahy o záchranu sakrálnej kultúrnej pamiatky – Kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Na ikonický kostolík z roku 1888 natrafia turisti smerujúci k lanovke na Hrebienok.

Kým v predošlých rokoch tam občianske združenie (OZ) Zachráňme poklady Tatier obnovilo strechu, počas uplynulého leta rozbehlo kroky k záchrane veže kostola, vážne narušená je jej drevená konštrukcia. Ako ďalej agentúru SITA informoval člen OZ Pavol Bayer, v prípade neriešenia problematických stĺpov vznikne havarijná situácia.

Demontáž vrchných kameňov vstupného schodiska v septembri 2023 ukázala, že južné stĺpy veže kostola sú vo veľmi zlom stave. Ako vysvetlil Bayer, ich stav je podľa statika predhavarijný. Nosné časti stĺpov veže sú poškodené hnilobou, v jednom prípade na približne 70 percent, v druhom na asi 60 percent.

„Sadnutie, naklonenie veže je možné kedykoľvek, čím by vznikla havarijná situácia s ďalekosiahlymi dôsledkami, či už pre opravu veže samotnej, alebo nutné uzatvorenie pešej a cestnej komunikácie a parkovacích plôch nachádzajúcich sa priamo pred vežou kostola,“ ozrejmil predseda OZ.

Výzva Obnov si svoj dom

Ešte pred príchodom mrazov ale stihli zabetónovať základy, na ktorých budú v novom roku namontované dočasné oceľové podpery veže.

„Tie by mali pomôcť veži prečkať zimu a čas, kým sa usuší drevo, ktorými sa nahradia zhnité časti. Po ukončení opravy budú podpery znovu odstránené,“ priblížil Bayer. Nové drevo sa už podľa jeho slov suší v kaplnke v Novom Smokovci, predtým než poputuje do vákuovej sušičky.

Problémom pri všetkých snahách združenia sú však financie. Na opravu stĺpov a dolnej časti veže je podľa rozpočtu potrebných 47-tisíc eur, z toho disponuje OZ zatiaľ sumou 900 eur. S projektom sa tak zapojilo do výzvy Obnov si svoj dom.

V minulosti so žiadosťou uspelo, keď získalo financie na výmenu dreveného šindľa na celom kostole, čo vyriešilo problém so zatekaním do chrámu. Aj naďalej má však zriadený transparentný účet, prispieť na záchranu pamiatky tak môže ktokoľvek.

Opravy kostola v jednotlivých etapách

Samotné opravy kostola boli pôvodne rozdelené do šiestich etáp. Zahŕňajú výmenu strešnej krytiny, opravu vstupného schodiska a veže kostola, odvod zrážkovej vody z okolia kostola. Oprava hlavnej lode i samotného interiéru by mala prísť na rad ako posledná, keďže v rámci celkovej opravy sa postupuje podľa akútnosti poškodenia. Urgentné je tiež schodisko.

„Vyzerá to tak, že je na suti, nemá základy, pod schodmi vidieť dutinu. Všetko sa hýbe, travertínové stupne sa dokonca polámali. Bude to potrebné rozobrať. Sondážnymi prácami sa základ schodiska nenašiel, bude preto nutné spraviť betónové schodisko, na ktoré sa poukladajú travertínové bloky,“ opísal člen združenia Bayer.

Kostol v Starom Smokovci dal postaviť spišský biskup Juraj Császka na žiadosť arcikňažny Klotildy v roku 1888. Projekt vyhotovil architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Kostol bol postavený vo vysokohorskom alpskom štýle, ktorého charakteristickým znakom je hrázdené murivo.

To znamená, že konštrukcia kostola je drevená a steny sú vyplnené murivom. Štíty kostola sú bohato vyrezávané a zdobené. Kostolík patrí medzi najkrajšie stavby nielen v Starom Smokovci, ale aj v celých Vysokých Tatrách. Jeho súčasťou sú vitráže na oknách, ktoré zhotovil akademický maliar Vincent Hložník so svojou manželkou a dcérou.

„Problémy nastali aj s pôvodnou vežou, ktorá sa kvôli slabým základom naklonila. V roku 1932 bola veža demontovaná a nad vchodom bol urobený jednoduchý prístrešok. V roku 1959 kostol rekonštruovali a bola postavená aj nová veža,“ informovalo OZ Zachráňme poklady Tatier.