11.3.2025 (SITA.sk) - Obetiam násilia nepomôžu prázdne gestá. Vyhlásila to strana Sloboda a Solidarita (SaS), podľa ktorej je potrebné prísť s riešeniami. SaS upozornila, že domáce násilie na Slovensku predstavuje alarmujúci celospoločenský problém.

"V krajine takmer neexistujú centrá na prácu s páchateľmi domáceho násilia, hoci Slovensko má v porovnaní s Európou dvojnásobne vyšší počet žien, ktoré v poslednom roku zažili agresiu od partnera," zdôraznila strana. Vládna koalícia podľa SaS mlčí a ženám namiesto riešení ponúka na Medzinárodný deň žien len prázdne gestá.

Poslankyňa Martina Bajo Holečková upozornila na skutočnosť, že každá tretia žena na Slovensku zažila násilie od muža, pričom každá štvrtá zažila násilie od svojho partnera.

"Ženy čelia nielen fyzickému, ale aj psychickému, ekonomickému či sexuálnemu násiliu. Obeťami domáceho násilia sú často aj deti," zdôraznila Bajo Holečková s tým, že desivé sú aj štatistiky, ktoré hovoria o tom, že za posledných päť rokov polícia eviduje 125 závažných násilných činov voči ženám, z čoho tretinu spáchal ich partner.

"Každoročne sa začne okolo 600 trestných stíhaní za domáce násilie, no trestné oznámenie podá len 15 percent obetí. Mnohé ženy sú od podania oznámenia odhovárané dokonca samotnými úradmi. Väčšina páchateľov dostáva len symbolické tresty – trest odňatia slobody bol uložený iba štyrom percentám odsúdených," informovala poslankyňa.

Potreba redefinovať znásilnenie v trestnom zákone

Aj napriek týmto číslam vládna koalícia podľa SaS nekoná. Bývalá ministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) upozornila, že namiesto toho, aby vláda prijímala zákony, ktoré by ženám pomohli a zabezpečili efektívne stíhanie násilných trestných činov, tak ich v parlamente systematicky blokuje.

"Nielenže ignoruje legislatívne opatrenia na ochranu žien, ale neprijíma ani operatívne kroky na ich bezpečnosť," dodala Kolíková. Podľa nej je potrebné v prvom rade redefinovať znásilnenie v trestnom zákone. Ako vysvetlila, dnes je to žena, ktorá musí preukázať, že na nej bolo páchané násilie.

Opatrenia, ktoré prinesú skutočné výsledky

"Účinnejšie by bolo, ak by nebola potrebná dôkazná povinnosť násilného konania, ale postačoval by nesúhlas obete," vysvetlila Kolíková, ktorá súčasne predstavila opatrenia, ktoré podľa nej prinesú skutočné výsledky.

"Treba posilniť intervenčné centrá pre obete domáceho násilia a zabezpečiť ich stabilné financovanie. Zlepšiť ochranu obetí v trestnom konaní, domáce násilie by mali vyšetrovať špecializované vyšetrovateľky a vyšetrovatelia. Dôležitým riešením, je aj zavedenie celoživotných zákazov činnosti pre páchateľov sexuálneho násilia na deťoch. Rovnako treba zvážiť zavedenie súkromnej obžaloby ako účinného nástroja v prípade nečinnosti štátnych orgánov, aby obete mali možnosť dostať páchateľa pred súd," uviedla Kolíková.

Dôležitosť podpory mimovládnych organizácií

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) súčasne upozornil aj na dôležitosť podpory mimovládnych organizácií, ktoré ženám a obetiam násilia pomáhajú. Ako však podotkol, tieto organizácie prežívajú len vďaka obmedzeným rozpočtom.

"Intervenčné centrá suplujú štát, ktorý im neposkytuje dostatočnú podporu. Namiesto toho, aby ich vláda financovala a posilňovala, robí z nich nepriateľa a verejne proti nim bojuje," dodal Dostál a pripomenul, že sexistické poznámky a hrubé vyjadrenia voči ženám nepatria ani do politiky.

V tejto súvislosti spomenul vyjadrenia nového ministra športu Rudolfa Huliaka, ktorý poslankyňu Luciu Plavákovú (PS) označil za "suku" a poslankyňu Kolíkovú za "vrahyňu".

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.