• Dnes je: Nedeľa 17. októbra 2021 meniny má Hedviga

Celoplošné testovanie nechce takmer nikto. Štátna nemocnica priznáva, že to nezvládnu

Celoplošné testovanie nechce takmer nikto. Štátna nemocnica priznáva, že to nezvládnu

Matematici tiež zdôraznili, že by mal Matovič vakcinačný plán nechať v kompetencii odborníkov, ktorí majú reálne tituly a reálne diplomy.

Aktuálny spor analytikov z projektu Dáta bez pátosu, ktorý dlhodobo monitoruje a analyzuje výskyt ochorenia COVID-19 na Slovensku, s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO), spustil vlnu reakcií nielen na sociálnych sieťach.

Po tom, čo premiér v pondelok oznámil, že na Slovensku prebehne ďalšie kolo celoplošného testovania, sa viacero odborníkov z rôznych oblastí začalo ozývať, že to v tejto situácii nemá význam. Premiér ich v stredu vyzval, že keď sú „takí odborníci“, nech vyrobia vakcíny sami.

V poobedných hodinách na jeho slová ostro odpovedali práve matematici z projektu Dáta bez pátosu, keď na sociálnej sieti vyzvali premiéra, aby si o nich „neotieral hubu“. V tomto príspevku tiež priniesli štatistky, ktoré poukazujú na to, prečo sú proti plošnému testovaniu.

Prečo sú proti?

„Dva milióny vašich obyvateľov a aj voličov je z oblastí, kde je incidencia maximálne 250, a to trvale (výnimkou je Púchov). Majú lockdown a možnosť ísť na antigénový test do MOM-ky (pozn. mobilné odberové miesto),“ adresujú analytici svoje slová premiérovi.


Ďalej uvádzajú, že 1,5 milióna obyvateľov je z oblastí, kde je incidencia medzi 260 a 400, čo znamená, že je to „už vážne“, ale majú lockdown, a tiež možnosť otestovania sa. Podľa analytikov je situácia kritická len v 18 zo 72 okresov, kde žije spolu 2 015 478 obyvateľov.

Práve títo ľudia potrebujú pomoc. Matematici tiež zdôraznili, že by mal Matovič vakcinačný plán nechať v kompetencii odborníkov, ktorí majú „reálne tituly a reálne diplomy, k tomu minimálne dve atestácie a desiatky rokov pracujú v dezolátnych nemocniciach“.

Epidemiologička súhlasí

„Plošné celoslovenské testovanie nie je efektívny nástroj na spomalenie šírenia nákazy,“ súhlasí s analytikmi aj epidemiologička Alexandra Bražinová. Hlavným dôvodom je u nej najmä to, že dôsledok testovania sa nedá presne určiť.


Výsledky z jesenného celoplošného testovania nemôžeme podľa Bražinovej interpretovať tak, že pomohli znížiť šírenie nákazy. Napriek poklesu výskytu prípadov v jednotlivých okresoch totiž nevieme oddeliť účinok predtým prijatých opatrení od účinku testovania.

Celoplošné testovanie je navyše podľa jej slov veľmi náročné na organizáciu. Vyžaduje si množstvo zdrojov, ako finančných, tak aj materiálových a v aktuálnej situácii je treba povedať, že najmä ľudských.

Očkovanie je dôležitejšie

„Je preň potrebné zapojenie veľkého množstva zdravotníkov, ktorí sú v súčasnosti extrémne vyťažení v nemocniciach a na ambulanciách,“ vysvetľuje Bražinová.


Prioritou by preto momentálne malo byť očkovanie, ktoré je „v súčasnosti jedinou našou možnosťou ako spomaliť šírenie infekcie SARS-CoV-2“. Podľa Bražinovej by sme mali smerovať k urýchlenému zaočkovaniu čo najväčšieho počtu ľudí, počnúc najrizikovejšími skupinami.


Epidemiologička tiež pripomína, že plošné testovanie so sebou prináša aj riziko šírenia infekcie, nakoľko sa pri čakaní na odber budú ľudia hromadiť na jednom mieste.

Prevažujú negatíva

„V situácii, kedy sa u nás šíri nielen doterajší vírus, ale aj jeho oveľa infekčnejšia britská mutácia, si naozaj akékoľvek zhromažďovanie ľudí nemôžeme dovoliť,“ doplnila Bražinová.

Napriek tomu, že sa pri plošnom testovaní jednorazovo zachytí veľké množstvo infikovaných, tento benefit podľa slov epidemiologičky prevažujú negatíva, akými sú náročná realizácia, riziko infekcie a falošná negativita/pozitivita vzhľadom na nižšiu spoľahlivosť antigénových testov.


„Jediné, čo nám teraz môže pomôcť je maximálne zamedziť stretávanie ľudí, čiže prijatie ešte tvrdších opatrení, aké tu už teraz máme,“ dodala Bražinová.

Nemocnice to nezvládnu

Celoplošné testovanie bude zrejme problémom aj pre mnohé nemocnice. Väčšina zdravotníckych zariadení zápasí s nedostatkom personálu, vďaka „prevádzkovým opatreniam“ ale zrejme budú schopní testovanie zabezpečiť.


Avšak v okresoch, kde je situácia s počtom hospitalizovaných pacientov či chýbajúceho personálu už dlhšie kritická, obsluhu odberného miesta z vlastných zdrojov nezvládnu. Potvrdila to aj štátna Univerzitná nemocnica v Martine.

„Vzhľadom na aktuálny nedostatok zdravotníkov, ktorých máme v karanténe alebo na COVID-PN, nemáme personálne kapacity na prevádzku samostatného odberového centra pri eventuálnom plošnom testovaní verejnosti,“ uviedla hovorkyňa univerzitnej nemocnice Katarína Kapustová.

Názor zo zahraničia

Viacerí zahraniční odborníci hodnotili novembrové celoplošné testovanie na Slovensku ako úspešné z hľadiska zníženia počtu nových prípadov infekcie koronavírusom. Zároveň však podobné aktivity v iných krajinách ukázali, že dôležitou súčasťou úspechu je aj veľkosť krajiny a represie.


Nemecký profesor Christian Drosten sa koncom novembra vyjadril, že v skutočnosti to, ako bolo testovanie u nás zorganizované, možno označiť za veľmi tvrdý lockdown. V karanténe sa totiž neocitli len pozitívne testovaní, ale aj tí, čo sa nedostavili na test.


Preto je podľa neho možné, že plošné testovanie malo v tak malej krajine, akou je Slovensko, naozaj výrazný vplyv na zníženie incidencie. Na druhej strane súhlasí s Bražinovou, že nie je možné úplne zhodnotiť, aký veľký vplyv testovanie malo, keďže boli v platnosti aj iné opatrenia.

Vedci z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied nepovažujú celoplošné testovanie antigénovými testami za správny krok

Koronavírus bude hýbať svetom aj v novom roku, sociológ však očakáva postupnú stabilizáciu

Viliam Dobiáš: Silné slová o COVID-19 a očkovaní (video)

Celoplošné testovanie je zbytočné mrhanie zdrojmi. Narušilo výpovednosť PCR testov, hovorí epidemiologička

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie