• Dnes je: Streda 28. februára 2024 meniny má Zlatica

Žilinka sa vyjadrí k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, odmieta vyhlásenia niektorých politikov

Žilinka sa vyjadrí k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, odmieta vyhlásenia niektorých politikov

Generálny prokurátor si chce dôkladne preštudovať vládou schválený návrh k reorganizácii prokuratúry.

7.12.2023 (SITA.sk) - Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa k zmenám vo fungovaní prokuratúry zahŕňajúcim zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry vyjadrí v dohľadnom čase po dôkladnom preštudovaní vládou schváleného návrhu k reorganizácii prokuratúry.

Informovala o tom hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

Prokurátori konajú vysoko kvalifikovane

„Aktuálne je na pracovnej ceste, pričom považujeme za zvlášť dôležité opätovne zdôrazniť, že prokurátori krajských prokuratúr konajú vysoko kvalifikovane vo všetkých agendách trestných vecí," uviedla Drobová.

Doplnila, že Žilinka zároveň odmieta vyjadrenia niektorých politikov a ďalších, ktorí spochybňujú ich činnosť.

Právomoc sa vráti krajským prokuratúram

Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu sa má od 15. januára vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR.

Vyplýva to zo zmien Trestného zákona, ktoré v stredu 6. decembra s pripomienkami odobrila vláda. Krajské prokuratúry podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti, ktoré návrhy zmien na rokovanie kabinetu predložilo, disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom.

Fico: Úrad Špeciálnej prokuratúry sa nedá opraviť, sú tam desiatky podobných ako Lipšic

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) potvrdil, že rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), no Špecializovaný trestný súd ostane súčasťou súdnictva. Prípady ÚŠP by mali prejsť pod príslušné krajské a okresné prokuratúry.

ÚŠP sa podľa Fica nedá opraviť

Fico to uviedol po stredajšom rokovaní vlády. Zdôraznil, že toto všetko avizovali už v predvolebnom období.

„Úrad Špeciálnej prokuratúry sa jednoducho nedá opraviť,“ skonštatoval premiér. „Lipšic tam vošiel ako losos z mora, sa tam „vytrel“ na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov ako je on,“ vyjadril sa Fico na adresu špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Odchod Lipšica nestačí

Predseda vlády doplnil, že ani Lipšicov odchod by nebol riešením a ÚŠP podľa neho preukázateľne porušoval ľudské práva. Prokurátori z úradu podľa neho ostanú pôsobiť v systéme, či už na Generálnej prokuratúre SR, alebo na krajských a okresných prokuratúrach.


„Zlo v podobe Lipšica musí skončiť a my to robíme dôrazne a dôsledne. Je potrebné dostať tento úrad, ktorý sa pričinil o obrovské porušovanie ľudských práv, pod kontrolu Generálnej prokuratúry tak, ako to vždy malo byť,“ vyhlásil Fico a zdôraznil, že si za týmto stanoviskom stojí.


Skrátené legislatívne konanie, v ktorom by mal parlament túto novelizáciu prerokovať, premiér zdôvodnil hrozbou porušovania ľudských práv.

Susko hovorí o systémovej zaujatosti

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) po stredajšom rokovaní vlády uviedol, že Úrad špeciálnej prokuratúry sa stal systémovo zaujatým a len personálne zmeny by túto situáciu neriešili.


„Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení, aj keby sa on vylúčil z rozhodovania, sú takisto zaujatí, lebo majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný,“ uviedol Susko.


Systémovú zaujatosť podľa Suska dokazuje aj obraz, ktorý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic dostal na narodeniny od podriadených. Ten podľa šéfa rezortu spravodlivosti absolútne neprimeraným spôsobom dehonestuje generálneho prokurátora, jeho námestníka a osoby z politického a podnikateľského prostredia (na obraze karikaturistu Danglára Lipšic bojuje proti viachlavému drakovi. Medzi hlavami sú napr. Robert Fico, Maroš Žilinka alebo Dušan Kováčik, pozn. SITA). „Myslíme si, že toto jednoznačne ukazuje systémovú zaujatosť celého ÚŠP,“ skonštatoval Susko.

Minister nevidí žiaden problém

Prokurátori na krajských prokuratúrach nie sú podľa ministra spravodlivosti o nič menej erudovaní ako prokurátori ÚŠP. V tejto súvislosti pripomenul, že špeciálna prokuratúra sa kreovala práve z prokurátorov krajských prokurátorov.


„Tá špecializácia je dnes zabezpečená aj na krajských prokuratúrach, takže nevidíme žiaden problém,“ dodal Susko.

Je to krok späť, kritizuje prezidentka Čaputová plány Ficovej vlády so špeciálnou prokuratúrou

Vládnou koalíciou zamýšľané rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu považuje prezidentka Zuzana Čaputová za krok späť. Zmeny v oblasti právneho štátu by sa podľa nej mali diať po odbornej diskusii.

Skrátené legislatívne konanie

Prezidentka to uviedla vo svojom stanovisku k medializovaným informáciám o pripravovaných zmenách v oblasti justície, ktoré poskytol jej hovorca Martin Strižinec.

Z vyjadrení predstaviteľov vládnej koalície podľa Čaputovej vyplýva zámer prijať zásadné zmeny orgánov vymožiteľnosti práva. Hoci majú byť prerokované už na stredajšom rokovaní vlády, doposiaľ ich návrh nezverejnili.

„Dalo sa očakávať, že vládna koalícia bude prijímať zmeny v oblasti justície, napokon robila tak doposiaľ každá vláda. Avšak avizované zmeny sa majú udiať v skrátenom legislatívnom konaní, a teda bez riadneho pripomienkovania a odbornej diskusie," upozornila prezidentka.

Nešťastný a nebezpečný zásah

Ako dodala, z vyjadrení koaličných predstaviteľov je zrejmé, že základný motív tohto kroku sú personálne zmeny na špeciálnej prokuratúre a nie jej nedostatočnosť či nevýkonnosť. „Takýto krok by som považovala za veľmi nešťastný až nebezpečný zásah do personálneho fungovania prokuratúry zo strany politickej moci," uviedla.

Úrad špeciálnej prokuratúry a Špecializovaný trestný súd podľa nej preukázali svoje opodstatnenie v boji s organizovaným zločinom a korupciou.

„Obe inštitúcie nie sú konečnými inštanciami a ich výstupy podliehajú kontrole a prípadnej revízií súdov. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, prípadne Špecializovaného trestného súdu, by som preto považovala za krok späť. Akékoľvek zásadné zmeny, obzvlášť v oblasti právneho štátu, by sa však mali diať po odbornej diskusii a hlavne v riadnom legislatívnom procese," upozornila Čaputová.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Prokurátor vydal pokyn na opätovné obvinenie piatich zo siedmich osôb v kauze Gorila

prokurator vydal pokyn na opatovne obvinenie piatich zo siedmich osob v kauze gorila

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Alexander Feník vydal pokyn na opätovné obvinenie piatich zo siedmich osôb, ktorým bolo v kauze Gorila zrušené obvinenie. Uviedol to na utorkovom brífingu na pôde ÚŠP v Pezinku. „Ja som sa stotožnil s väčšinou tých podozrení," povedal.

Dôvod na zrušenie obvinenia siedmim osobám bol podľa neho čisto formálno-procesný. Doplnil, že je potrebné, aby podozrenia voči osobám boli preverené procesne čistým spôsobom. Pokiaľ ide o dve osoby, ktorým by obvinenie nemalo byť vznesené, Feník konštatuje nedostatočný dôkazný stav. „V prípade týchto osôb sa jednalo o podozrenie na porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku," uviedol prokurátor.

Dôvod na zrušenie obvinení

Dôvodom na zrušenie obvinení podľa Feníka konkrétne bolo, že vyšetrovateľka prípadu Martina Babacsová v období rokov 2018 až 2022 pôsobila ako obecná poslankyňa, pričom za výkon funkcie poberala odmenu. V takomto prípade sa jej však podľa prokurátora zo zákona prerušuje výkon funkcie.

Viaceré úkony v rámci vyšetrovania tak budú musieť byť zopakované. Podľa neho však ide v tomto prípade o „relatívne v normálnom čase ukončené vyšetrovanie", pričom by mohlo byť ukončené do roku alebo roku a pol.

Dve rozhodnutia o sťažnostiach

V trestnej veci vyšetrovanej špecializovaným tímom Gorila dozorujúci prokurátor v uplynulých dňoch vydal dve rozhodnutia o sťažnostiach proti vzneseným obvineniam, pričom dve sťažnosti obvinených, týkajúcich sa uznesení o vznesení obvinenia z apríla 2023, zamietol ako nedôvodné, a na podklade ďalších siedmich sťažností napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia z novembra 2022 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Informovala o tom v pondelok 19. februára hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

Zároveň dozorujúci prokurátor vo vzťahu k podozrivým konaniam, ktoré boli predmetom zrušeného uznesenia, vydal pokyn na ďalší procesný postup za účelom odstránenia nedostatkov formálno-procesného charakteru, pre ktoré dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia vyšetrovateľky,“ uviedla Drobová.

Opätovné vznesenie obvinenia

K zrušeniu jedného z uznesení vyšetrovateľky došlo podľa nej v záujme zamedzenia pochybnosti o procesnej čistote postupu a stavu pri vydaní uznesenia.

Súčasne uložený pokyn smeruje k opätovnému vzneseniu obvinenia (ak tomu nebude brániť zmena v úprave premlčacích dôb v prípade nadobudnutia platnosti a účinnosti aktuálne prejednávanej novely Trestného zákona) proti tým podozrivým, u ktorých to opodstatňuje doposiaľ nazhromaždený dôkazný materiál, za súčasného odstránenia aj menej podstatných nedostatkov formulácie skutkového stavu a cizelácie právnej kvalifikácie,“ vysvetlila hovorkyňa.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila ešte v novembri 2022 finančníka Jaroslava Haščáka, bývalého ministra hospodárska Jirka Malchárka, bývalú predsedníčku výkonného výboru Fondu národného majetku SR Annu Bubeníkovú a ďalšie osoby zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Haščák čelil tiež obvineniu pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Celkovo vo veci obvinili sedem osôb.

Jirko Malchárek a Anna Bubeníková boli okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Ďalším obvineným bol bývalý člen výkonného výboru Fondu národného majetku Jozef Jurica. Ten bol tiež obvinený zo založenia zločineckej skupiny, pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Medzi obvinenými figuruje bývalý podpredseda výkonného výboru štátneho Fondu národného majetku z čias vlády SDKÚ Peter Huňor. NAKA ho stíhala okrem založenia zločineckej skupiny aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Obvinení boli aj Vladimír Rigász a Stanislav Reguli pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.


Počasie