21.1.2026 (SITA.sk) - Posledný vlastník zbúraním historickej budovy v centre Trenčína jednoznačne porušil svoje zákonné povinnosti. Uviedol to Pamiatkový úrad (PÚ) SR v súvislosti s medializovaným prípadom zbúrania národnej kultúrnej pamiatky, ktorá stála v mestskej pamiatkovej rezervácii v centre Trenčína.

Zbúraná bola v sobotu 17. januára 2026. Ako PÚ SR uviedol, Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trenčín môže v zmysle pamiatkového zákona uložiť vlastníkovi pokutu v rozmedzí od 300 eur do jedného milióna eur.

Zdemolovaná kultúrna pamiatka

Na mieste by mal byť v stredu (streda 21. januára) vykonaný štátny stavebný dohľad, ktorý zvolal Regionálny úrad pre územné plánovania a výstavbu Trenčín aj na základe podnetu od KPÚ Trenčín.

PÚ SR uvádza, že zdemolovaná bola časť nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky v centre mesta, ktorá je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ako Dom meštiansky pod číslom 1362 na Mierovom nám. 25 v Trenčíne. Zbúrané bolo zadné krídlo objektu na Palackého ulici.

Predmetný objekt pritom patrí k Mestskej pamiatkovej rezervácii Trenčín, podľa PÚ SR bol neoddeliteľnou súčasťou radovej zástavby Mierového námestia a Palackého ulice, a tiež pamiatkovo hodnotným dôkazom vývoja meštianskych domov v meste. Jej počiatky sa datujú do 16. storočia.

Neustále zmeny vlastníka

„Vo veci predmetnej nehnuteľnej národnej kultúrnej pamiatky vydal v priebehu rokov 2024 – 2025 Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Trenčín ako prvostupňový správny orgán tri rozhodnutia o náprave vo vzťahu k zadnému krídlu národnej kultúrnej pamiatky na Palackého ul. 584, ktorými sa snažil docieliť opravu odkrytej časti strešnej konštrukcie, aby sa zastavila degradácia pamiatky. Vlastník napriek vydaným rozhodnutiam KPÚ Trenčín prekrytie chýbajúcej časti strechy nezabezpečil. Všetky tri rozhodnutia KPÚ Trenčín boli zo strany postupne sa meniacich vlastníkov pamiatky napadnuté odvolaniami, ktorými sa následne zaoberal v priebehu roku 2025 PÚ SR ako príslušný odvolací orgán,“ objasnili pamiatkári s tým, že PÚ SR rozhodol o dvoch odvolaniach, no v prípade posledného nebol v čase demolácie pamiatky proces ešte riadne ukončený.

PÚ SR v oboch prípadoch zrušil rozhodnutia KPÚ Trenčín, avšak nie preto, že by nesúhlasil s jeho rozhodnutiami, ale kvôli neustálym zmenám vlastníka. Opatrenia na nápravu totiž podľa zákona možno uložiť jedine vlastníkovi veci.

„Keďže vždy pred vydaním rozhodnutia o odvolaní, a teda pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí o náprave, došlo zrejme k účelovej zmene vlastníctva, Pamiatkový úrad SR nemal zákonnú možnosť potvrdiť rozhodnutia KPÚ Trenčín o náprave. Zo strany krajského pamiatkového úradu tak bolo začaté vždy nové konanie, ktoré ukladalo novému vlastníkovi povinnosť odstrániť nedostatky. Všetci vlastníci, ktorí v čase vydávania rozhodnutí boli riadnymi majiteľmi pamiatky, mali povinnosť zabezpečovať jej ochranu tak, ako im to vyplýva z pamiatkového zákona,“ objasňuje PÚ SR.

Povolenie od stavebného úradu

Orgány na ochranu pamiatkového fondu, teda KPÚ Trenčín a PÚ SR ako odvolací orgán, sa preukázateľne dlhodobo a systematicky usilovali dosiahnuť základnú ochranu predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, zdôrazňovali potrebu jej ochrany a opakovane vyzývali vlastníkov k náprave.

Mesto Trenčín je pritom tento rok jedným z dvoch Európskych hlavných miest kultúry. K asanácií pamiatky vydali spoločné vyhlásenie aj predstavitelia kultúrnych inštitúcií v Trenčíne. V stanovisku, pod ktorým sú podpísaní riaditeľ Kreatívneho inštitútu Trenčín (Trenčín 2026) Stanislav Krajči, riaditeľ Trenčianskeho múzea v Trenčíne Peter Martinisko, riaditeľka Galérie Miloša A. Bazovského Barbora Petríková a riaditeľ Verejnej knižnice Michala Rešetku Peter Martinák, konanie zo 17. januára zásadne odsúdili.

„Dom sa nachádzal v historickej časti nášho mesta, na území Mestskej pamiatkovej rezervácie Trenčín a bol národnou kultúrnou pamiatkou. Podľa nám dostupných informácií nebolo na jeho asanáciu vydané povolenie zo strany stavebného úradu ani krajského pamiatkového úradu,“ uvádzajú vo vyhlásení. Postup vlastníka podľa ich názor nemá obdobu.

História len v digitálnej podobe

„Bohužiaľ, aj toto neuvážené konanie ukazuje, že naša spoločnosť má aj po 37 rokoch od pádu socialistického režimu veľké rezervy vo vnímaní kvalít verejného priestoru. Vyspelosť spoločnosti sa posudzuje aj na základe jej rešpektu k právu. Nemusíme byť odborníkmi na právne predpisy v oblasti kultúrneho dedičstva, poznáme však Ústavu SR, ktorá uvádza, že výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať kultúrne pamiatky,“ uviedli ďalej zdôrazňujúc, že v ich inštitúciách sa usilujú o priblíženie histórie všetkým, ktorí sú ochotní počúvať.

„Je aj našou spoločnou zodpovednosťou, aby sme ďalším generáciám neukazovali históriu len v digitálnej podobe alebo len na starých fotografiách,“ dodali s tým, že hoci je nepovolené zbúranie historickej stavby v centre mesta nezvratným aktom, požadujú vyvodenie zodpovednosti za toto konanie. Podľa ich názoru sa dané konanie prieči ako zákonu, tak aj dobrým mravom a verejnému záujmu.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.