• Dnes je: Štvrtok 11. augusta 2022 meniny má Zuzana

Vojna na Ukrajine: Rusi už použili strely Kh-22 aj Ch-101 a ľudia sa vyzbierali na bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2

Vojna na Ukrajine: Rusi už použili strely Kh-22 aj Ch-101 a ľudia sa vyzbierali na bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2

Ukrajinskí vojaci stoja pred zničeným obchodným centrom, ktoré zasiahla ruská raketa. Kremenčuk, 27. jún 2022.

Raketový útok na nákupné centrum v stredoukrajinskom meste Kremenčuk si vyžiadal najmenej 18 mŕtvych a prinajmenšom 59 zranených. Informuje o tom spravodajský portál BBC s tým, že existujú obavy, že počty ešte porastú.

V čase, keď centrum, zasiahla raketa, tam bolo podľa prezidenta Volodymyra Zelenského viac ako tisíc ľudí a mnohým z nich sa podarilo utiecť. V budove po zásahu vypukol požiar, ktorý sa napokon podarilo uhasiť. Záchranári aj v noci prehľadávali trosky.

Ukrajina v súvislosti s útokom požiadala o mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN).

Rusko v ostatných dňoch spustilo nezvyčajne intenzívnu vlnu útokov na Ukrajinu, pričom používa zbrane určené na ciele „strategického významu“. Vo svojom hodnotení vojny to konštatuje britské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Ukrajinské sily podľa britskej vojenskej rozviedky pokračujú v upevňovaní svojich pozícií na vyšších miestach v obkľúčenom meste Lysyčansk – poslednom veľkom meste v Luhanskej oblasti, ktoré je aj napriek úspešnému ruskému postupu stále pod kontrolou Kyjeva. Vojaci tiež narúšajú ruské velenie a riadenie „úspešnými údermi hlboko za ruskými líniami“.


Medzi 24. a 26. júnom však Rusko použilo strely dlhého doletu na sériu útokov naprieč Ukrajinou, pripomína britský rezort obrany. Medzi zbraňami podľa neho pravdepodobne boli strely Kh-22 a Ch-101, ktoré odpálili z ruského a bieloruského vzdušného priestoru. Tieto zbrane boli navrhnuté na „ciele strategického významu, ale Rusko ich naďalej vo veľkom využíva na taktickú výhodu“, dodal. Napriek tomu sú ruské sily čoraz viac zdrojovo vyčerpané a akceptujú „úroveň zníženej bojovej účinnosti“, ktorá nebude dlhodobo udržateľná.

Obyvatelia okupovaného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny sú „nútení loviť holuby“, aby mali čo jesť. Uviedol to vo vyhlásení starosta mesta Vadym Bojčenko, ktorý z mesta pod ruskou kontrolou emigroval.


Bojčenko konštatoval, že obyvatelia Mariupoľa na chytanie holubov „používajú improvizované pasce“ a ruskí vojaci si robia „posmech z ľudí, ktorí pred vojnou žili naplno a nevedeli, čo je hlad a nedostatok pitnej vody“. Informuje o tom portál cnn.com. „Tieto strašné veci sa dejú v 21. storočí v srdci Európy pred očami celého sveta,“ dodal starosta Mariupoľa.


Svoje vyhlásenie ukončil niekoľkými radami o rizikách konzumácie holubov, ktoré poskytol Oleksandr Lazarenko z Centra základnej zdravotníckej starostlivosti v Mariupoli. Lazarenko upozornil, že „holuby sú živnou pôdou pre mnohé vírusové, bakteriálne a hubové ochorenia“.

Turecký výrobca dronov Baykar daruje Ukrajine tri bezpilotné lietadlá Bayraktar TB2. Spoločnosť to oznámila na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter v reakcii na crowdfundingovú kampaň „Ľudový Bayraktar“ založenú televíznou osobnosťou a politikom Serhijom Prytulom za účelom kúpy týchto bezpilotných lietadiel.


Baykar vo vyhlásení uviedol, že hoci kampaň bola úspešná, rozhodol sa stroje poslať na vojnovú frontu bezplatne a žiada, aby vyzbierané peniaze išli ľuďom v núdzi na Ukrajine. „Sme dojatí ich solidaritou a odhodlaním tvárou v tvár zdanlivo neprekonateľným výzvam,“ uviedla spoločnosť s tým, že sa modlí za spravodlivé vyriešenie konfliktu a trvalý mier.


Prytula vyzval na dary na kúpu troch Bayraktarov TB2 minulý týždeň. Cieľom kampane, ktorá sa stala virálnou, bolo vyzbierať 15 miliónov dolárov, no Prytula neskôr oznámil, že len za tri dni sa im podarilo vyzbierať 20 miliónov dolárov, čo je dosť aj na štyri bezpilotné lietadlá. Jeho nadácia je jednou z najväčších crowdfundingových iniciatív.


Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s informovala, že Rusko dosiahlo platobnú neschopnosť jeho zahraničného dlhu. Vo vyhlásení uviedla, že „zmeškaná kupónová platba predstavuje platobnú neschopnosť“. „Držitelia ruského štátneho dlhu nedostali 27. júna kupónové platby na dva eurobondy v hodnote 100 miliónov dolárov do vypršania 30-dňového odkladu, čo podľa našej definície považujeme za prípad platobnej neschopnosti,“ cituje agentúru televízia CNN.


Agentúra Moody’s zároveň varovala, že môžu vzniknúť ďalšie prípady platobnej neschopnosti ruskej vlády. „Ďalšie nesplatenie budúcich kupónových platieb je pravdepodobné. Ruský prezidentský dekrét z 22. júna zaviedol postup na platenie zahraničného dlhu v rubľoch. Zastávame názor, že platby v rubľoch by sme pravdepodobne považovali za nesplatenie dlhopisov, ktoré vo svojich zmluvných podmienkach neumožňujú redenomináciu,“ uvádza sa vo vyhlásení agentúry.


Historická platobná neschopnosť zahraničného dlhu, ktorá je pre Rusko prvá od roku 1918, bola široko očakávaná, keďže polovica jej zahraničných rezerv je zmrazená a ministerstvo financií USA ukončilo vyňatie zo sankcií, ktoré umožnilo držiteľom dlhopisov USA splátky z Ruska. Moskva však platobnú neschopnosť popiera a tvrdí, že platby vykonali v dolároch a eurách ešte 27. mája, no peniaze uviazli v banke Euroclear, ktorá sa špecializuje na vyrovnanie obchodov s cennými papiermi.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS) uviedol, že pre Slovensko je najlepšou perspektívou pre obnovu Ukrajiny šanca byť súčasťou európskeho spoločenstva. Z tohto dôvodu minulotýždňové udelenie štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine vníma nielen ako jasný signál, že sa počíta s európskou budúcnosťou Ukrajiny, ale aj s pomocou pri jej povojnovej rekonštrukcii.


„Ešte predtým, ako sa tak reálne stane, by sme ale Ukrajine a ďalším kandidátskym krajinám mali zároveň v maximálnej možnej miere sprístupniť jednotný trh EÚ, jej programy, ako napríklad Erasmus+, či poskytnúť im pozorovateľský štatút v európskych inštitúciách,“ vyhlásil.


Obnova Ukrajiny bude podľa neho finančne a politicky veľmi náročný proces. Konštatoval však, že je potrebné o tomto procese hovoriť aj v súvislosti so zapojením agresora, teda Ruskej federácie.


Rusko v ostatných dňoch spustilo nezvyčajne intenzívnu vlnu útokov na Ukrajinu, pričom používa zbrane určené na ciele „strategického významu“. Vo svojom hodnotení vojny to konštatuje britské ministerstvo obrany, na ktoré sa odvoláva televízia Sky News.

Ukrajinské sily podľa britskej vojenskej rozviedky pokračujú v upevňovaní svojich pozícií na vyšších miestach v obkľúčenom meste Lysyčansk – poslednom veľkom meste v Luhanskej oblasti, ktoré je aj napriek úspešnému ruskému postupu stále pod kontrolou Kyjeva. Vojaci tiež narúšajú ruské velenie a riadenie „úspešnými údermi hlboko za ruskými líniami“.


Medzi 24. a 26. júnom však Rusko použilo strely dlhého doletu na sériu útokov naprieč Ukrajinou, pripomína britský rezort obrany. Medzi zbraňami podľa neho pravdepodobne boli strely Kh-22 a Ch-101, ktoré odpálili z ruského a bieloruského vzdušného priestoru. Tieto zbrane boli navrhnuté na „ciele strategického významu, ale Rusko ich naďalej vo veľkom využíva na taktickú výhodu“, dodal. Napriek tomu sú ruské sily čoraz viac zdrojovo vyčerpané a akceptujú „úroveň zníženej bojovej účinnosti“, ktorá nebude dlhodobo udržateľná.

Slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko prekročilo v pondelok viac ako 2 600 osôb. Z toho bolo 770 mužov, 1 491 žien a 360 detí. O dočasné útočisko požiadalo 311 žiadateľov. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo hraničnými priechodmi za včerajší deň takmer 3 300 osôb. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra vnútra.


Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 158 policajtov, 17 hasičov, jeden colník, 87 vojakov, 26 dobrovoľníkov a 28 zamestnancov migračného úradu.


Celkovo už slovensko-ukrajinské hranice na vstupe na Slovensko od začiatku konfliktu prekročilo viac ako 555-tisíc osôb, udelených bolo viac ako 83-tisíc dočasných útočísk. Na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu zaznamenali takmer 303-tisíc osôb.


Najčítanejšia najnovšia správa

Cestovný ruch po pandémii ožíva a na Slovensko sa vracajú zahraniční turisti, medzi TOP destinácie patrí Bratislavský kraj

cestovny ruch po pandemii oziva a na slovensko sa vracaju zahranicni turisti medzi top destinacie patri bratislavsky kraj

Služby ubytovania v zariadeniach cestovného ruchu využilo v júni tohto roka 491-tisíc hostí. V medziročnom porovnaní mali hotely a ostatné ubytovacie zariadenia o 71 % viac návštevníkov.

Väčšinu návštevníkov tvorili Slováci

Bolo to však stále takmer o pätinu menej ako v rovnakom mesiaci pred pandémiou v roku 2019. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach v júni 1,2 milióna nocí, priemerná dĺžka pobytu bola 2,5 noci. Informoval o tom vo štvrtok Štatistický úrad SR.

Takmer 70 % návštevníkov tvorili domáci hostia, v hoteloch a penziónoch ich bolo v júni ubytovaných 334-tisíc, išlo o 1,4-násobný medziročný nárast.

V porovnaní s predkovidovým júnom 2019 chýbala už len necelá desatina domácich návštevníkov. Ich počet v ubytovacích zariadeniach už prekonal júnové hodnoty z rokov 2017 a 2018. V porovnaní s júnom 2019 bolo v hoteloch a penziónoch o 9 % menej Slovákov a o tretinu menej cudzincov.

Návrat zahraničnej klientely

Aj v júni pokračoval postupný návrat zahraničnej klientely, medziročne vzrástla 3,3-násobne a ubytovacie zariadenia navštívilo 157-tisíc cudzincov.


Vyšplhali sa tak na dvojtretinovú návštevnosť v porovnaní s júnom 2019. Stúpol tak aj podiel cudzincov na celkovom počte hostí.

Kým v prvých dvoch rokoch pandémie mali návštevníci zo zahraničia podiel na návštevnosti približne 17 %, v júni tohto roka už 32 %. V júni 2019 predstavovali až 40 % celkovej návštevnosti.

Najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji


Medziročný rast návštevnosti sa prejavil vo všetkých krajoch. Najviac hostí sa v júni ubytovalo v Bratislavskom kraji, a to 113-tisíc osôb, z toho viac ako polovicu tvorili zahraniční návštevníci.


Nasledovali Žilinský a Prešovský kraj, ktoré oproti Bratislavskému kraju mali iba štvrtinový podiel zahraničných návštevníkov. Spolu tieto tri kraje vytvorili 60 % celkovej návštevnosti, najnižšia návštevnosť bola v Nitrianskom kraji.

V prvom polroku tohto roka sa ubytovalo v zariadeniach cestovného ruchu 1,9 milióna návštevníkov. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 chýbala necelá tretina návštevníkov.


V prvom polroku využilo služby ubytovania 589-tisíc cudzincov, v roku 2019 ich bolo takmer dvojnásobne viac, teda 1,1 milióna.


Pri domácich návštevníkoch bol pokles návštevnosti o necelú štvrtinu oproti roku 2019, od začiatku roka využilo služby ubytovania 1,3 milióna domácich hostí. Hostia strávili v ubytovacích zariadeniach takmer 5 miliónov nocí, v roku 2019 to bolo 7,6 milióna nocí.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Počasie