Slovensko musíme začať digitalizovať odspodu.
Vicepremiér Peter Kmec na ITAPA: Na pomoc Ukrajine sú vyčlenené veľké financie. Chceme ich získať
22.11.2023 (SITA.sk) - Riešenia zvrchu totiž nie sú dostatočné. "Digitalizácia je veľký problém našej krajiny, keďže v nej zaostávame o vyše desať rokov. Musíme veľmi zabrať. A nehovorím len o potrebe digitalizovania verejnej správy, ale všetkých sektorov krajiny," vyhlásil počas druhého dňa konferencie JESENNÁ ITAPA 2023 Peter Kmec, podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov. Podotkol, že ho mrzí, že plán obnovy nezohľadňuje celoslovenský pohľad na naše najväčšie slabiny v tejto oblasti. "Je totiž zbytočné debatovať o digitalizovaní služieb štátu, keď ešte stále mnohí Slováci nemajú vysokorýchlostný internet. Ak v určitých lokalitách o budovanie vysokorýchlostného internetu nemajú záujem súkromné spoločnosti, je úlohou štátu vyriešiť to. A rovnako je tomu aj pri slabo príjmových domácnostiach, kde je nevyhnutná finančná podpora."
Balík peňazí z plánu obnovy máme na účte
Vicepremiér Peter Kmec na JESENNÁ ITAPA 2023 zároveň prezentoval svoje tri priority. Prvou je plán obnovy. Dnes sa nachádzame vo fáze, keď je potrebné začať veľmi rýchlo implementovať viaceré projekty. "Na účte už onedlho budeme mať vyše tri miliardy z celkovo 6,4 miliárd eur. Ide o financie, ktoré musíme dostať do regiónov a do jednotlivých segmentov ekonomiky. Okrem plánu obnovy sú mojimi prioritami aj znalostná ekonomika a obnova Ukrajiny, ktorá je úzko naviazaná na prístupový proces Ukrajiny do Európskej únie. Vyčlenené tu budú veľké finančné zdroje, ktoré môžeme čerpať a čomu sa ja osobne budem veľmi intenzívne venovať," povedal vicepremiér s tým, že s Ukrajinou sa budú hľadať pozitívne prieniky: "Ukrajina má enormný záujem o to, aby sa čo najviac priblížila európskym štandardom. Navyše, z pohľadu Slovenska je určitou povinnosťou otvoriť sa Ukrajine a budovať infraštruktúru, ktorá ju napojí na európske koridory a spoluprácu v rámci cezhraničných projektov."
Ako na digitalizáciu priemyslu?
Veľké medzery máme aj v digitalizácii priemyslu. Ako na konferencii JESENNÁ ITAPA 2023 povedal štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Kamil Šaško, modernizácia priemyslu bola pomerne podceňovaná najmä u malých a stredne veľkých podnikov. Hoci práve tie tvoria kostru ekonomiky, len zhruba tretina z nich má kontakt s digitalizáciou. "Súvisí to so samotným vnímaním inovácií, keďže za inovatívnych pokladáme len americkú spoločnosť Apple či slovenský Eset. Neraz sú však inovácie aj malé, čiastkové veci, ktoré modernizujú fungovanie firmy," povedal Kamil Šaško. Doplnil, že je tiež potrebné odstrániť rezortizmus a nastaviť spoluprácu medzi ministerstvami, ktoré sú pre výskum a vývoj, ako aj inovácie kľúčové – teda rezort školstva a rezort hospodárstva."
Pre podporu inovácií v priemysle je nevyhnutné realizovať tri kroky. "Prvým zásadným krokom – a nechcem, aby to vyznelo ako klišé - je návrat kvalitného dialógu. Druhým je skvalitnenie implementácie. V písaní stratégií sme totiž dobrí, no neplatí to v realizácií. A treťou vecou je, že si musíme určiť, v čom chceme byť výnimoční a tam sústrediť našu pozornosť. Sú to polovodiče? Batérie? Vieme byť v niečom prví, len si musíme definovať, čo to má byť a na tom stavať."
Finančný sektor ako pilier ekonomiky
Kým v digitalizácii štátu sme podľa podpredsedu vlády Petra Kmeca 10 rokov pozadu, v oblasti digitalizácie finančného a bankového sektora sa môžeme považovať za jednu z najvyspelejších krajín. Dôvodmi sú množstvo a vysoká kvalita slovenských fintechov, ale aj masívne investície finančných domov. Výdavky na IT a vývoj infraštruktúry sú totiž v bankovom sektore najvyššie spomedzi všetkých ostatných sektorov. Podľa generálneho riaditeľa VÚB Jozefa Kausicha sa tieto výdavky štandardne pohybujú na úrovni 4,7 až 9 percent bežných príjmov bánk. "Len v našom prípade na rozvoj infraštruktúry ročne vynaložíme približne 200 miliónov eur,” spresnil Jozef Kausich na konferencii. "Aj vďaka tomu sa bankám počas pandémie koronavírusu podarilo zachovať finančné toky a naučiť sa fungovať bez kamenných pobočiek,” dodal Anton Ondrej zo Slovenskej asociácie finančníkov.
Instantné platby zavedú všetky naše banky
Práve kvalita infraštruktúry je kľúčová na poskytovanie kvalitných služieb, avšak aj z pohľadu zaistenia bezpečnosti. Prudký rast hackerských útokov a dôraz na kybernetickú bezpečnosť považujú banky a fintechy za jednu z výziev, ktorej denne čelia a do ktorej musia investovať obrovské zdroje. "Pred pandémiou boli firmy nepripravené. Cítili silnejší tlak na bezpečnosť a nutnosť zabezpečenia cloudových riešení. Spoločnosti tieto problémy samozrejme riešili aj predtým, avšak pandémia ich viac prebrala,” spomenula na konferencii Zdeňka van der Zwan, country manažérka pre Českú republiku a Slovensko v spoločnosti RED HAT.
Absolútnou novinkou, ktorá podčiarkuje inovatívnosť a schopnosť nášho finančného sektora adaptovať najmodernejšie trendy, sú instantné, teda okamžité platby. Začiatkom roka 2022 ich zaviedli najväčšie banky na Slovensku, postupne sa pridalo zopár ďalších. Od prvého kvartálu 2024 by ich mali aplikovať všetky banky na Slovensku.
Sociálna poisťovňa: rok rozmachu elektronických služieb
V oblasti elektronizácie služieb napreduje aj Sociálna poisťovňa. Prináša totiž nielen technické riešenia legislatívou stanovených požiadaviek, akou bola napríklad elektronická PN, ale tiež riešenia, v rámci ktorej inštitúcia z vlastnej proaktívnej činnosti prináša klientom Elektronický účet poistenca (EUP). Ide o moderné online riešenie, prostredníctvom ktorého Sociálna poisťovňa transparentne zobrazuje občanom údaje o ich konaniach, dávkach, odvodoch a vôbec sociálnom poistení ako takom a tí si ich môžu pohodlne z domu sledovať, kontrolovať a postupne s poisťovňou aj komunikovať. "Elektronický účet poistenca je takpovediac moje dieťa – s jeho myšlienkou som prišiel ešte, keď som pôsobil na pozícii riaditeľa sekcie IT a oboznámil som sa so systémami a dátami, ktoré máme v Sociálnej poisťovni k dispozícii. Spoločne s mojimi kolegami kontinuálne pracujeme na tom, aby sa idea online účtu, kde klientom transparentne sprístupňujeme informácie o ich sociálnom poistení, čoraz viac pretavila do reality. Rok 2023 je v znamení najväčšieho rozmachu elektronických služieb Sociálnej poisťovne a EUP naďalej ostáva aj mojou osobnou prioritou. Počas tohto roka sa nám podarilo priniesť do elektronického účtu poistenca už 7 nových užitočných funkcionalít. Verím, že sa nám v tomto nastavenom trende bude dariť pokračovať – a to s cieľom poskytovať klientom službu, vďaka ktorej nebudú musieť, pokiaľ nebudú chcieť, navštevovať naše pracoviská a všetko vybavia z pohodlia domova s použitím počítača alebo smartfónu," uzatvoril Michal Ilko, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Informačný servis
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
