Slovenské verejné financie vstupujú do rokov 2026 až 2028 v stave, ktorý je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) výrazne horší, než predpokladá schválený štátny rozpočet.

Aktualizované hodnotenie RRZ, ktoré už zohľadňuje zmeny prijaté po schválení rozpočtu vládou aj parlamentom, najmä v oblasti energodotácií a obranných výdavkov, ukazuje, že deficit aj dlh budú v nasledujúcich rokoch rásť rýchlejšie a konsolidačné úsilie vlády zostáva nedostatočné.

Rizikom je slabší vývoj ekonomiky

Podľa RRZ môže schodok verejnej správy v roku 2026 dosiahnuť 4,4 % HDP, teda približne 6,2 miliardy eur, čo je o 0,3 percentuálneho bodu, respektíve 407 miliónov eur viac, než počíta vládny rozpočtový cieľ. Hoci ide o mierne zlepšenie oproti pôvodnému odhadu RRZ na úrovni 4,6 % HDP, toto zlepšenie je len dočasné. Spôsobené je najmä posunom dodávok vojenskej techniky, ktoré sa do deficitu započítajú až v čase dodania, no v ďalších rokoch povedú k vyšším výdavkom a opätovnému prehĺbeniu schodku.

Najvýraznejším rizikom pre rozpočet zostáva slabší vývoj ekonomiky, ktorý sa priamo premieta do nižších daňových a odvodových príjmov. RRZ odhaduje, že výpadok príjmov môže v roku 2026 dosiahnuť až 588 miliónov eur.

Rozpočet pritom vychádza zo starších, priaznivejších makroekonomických predpokladov zo septembra 2025, zatiaľ čo aktualizovaná prognóza RRZ už reflektuje zhoršenie ekonomického prostredia v druhej polovici roka 2025, slabší hospodársky rast a vyššiu infláciu. Tá by mala v roku 2026 dosiahnuť približne 3,5 %, pričom rast ekonomiky by mal zostať pod jedným percentom, a to v roku, ktorý je zároveň posledným rokom čerpania zdrojov z plánu obnovy.

Z pohľadu dlhodobej stability verejných financií prináša rozpočet len minimálne zlepšenie. Pozitívny príspevok k dlhodobej udržateľnosti dosahuje podľa RRZ len 0,1 % HDP, teda približne 99 miliónov eur, čo nemusí postačovať ani na medziročné zlepšenie tohto ukazovateľa.

Konsolidácia nesmie brzdiť hospodársky rast

Bez prijatia dodatočných opatrení by sa deficit po roku 2026 opäť zvýšil k úrovni okolo 5,5 % HDP a verejný dlh by v priebehu niekoľkých rokov akceleroval k hranici 70 % HDP, respektíve až na 74 % HDP do roku 2029. RRZ pritom upozorňuje, že dlh bude na celom horizonte prognózy výrazne nad horným limitom dlhovej brzdy, a to napriek trom schváleným konsolidačným balíčkom.

Na splnenie vládneho cieľa znížiť deficit do konca volebného obdobia na 3,5 % HDP bude podľa RRZ potrebné prijať ešte opatrenia s vplyvom približne 1,9 % HDP, teda 2,8 miliardy eur. Ak by vláda chcela splniť pôvodný cieľ deficitu na úrovni 3 % HDP, rozsah dodatočných opatrení by sa zvýšil až na 2,4 % HDP, čo predstavuje približne 3,5 miliardy eur.

RRZ zároveň zdôrazňuje, že pri výrazne oslabenej ekonomike by mala byť ďalšia konsolidácia nastavená tak, aby čo najmenej brzdila hospodársky rast, neoslabovala konkurencieschopnosť a neznižovala investičnú atraktivitu krajiny. Kľúčové je pritom aj maximálne využitie dostupných eurofondov, keďže po roku 2026 sa tento zdroj výrazne obmedzí.

Za problematické považuje RRZ aj nastavenie fiškálnych pravidiel. Výdavkové pravidlá sú podľa nej v najbližších rokoch príliš voľné, a to aj v dôsledku uplatnenia únikovej klauzuly na obranné výdavky, takže samy o sebe nedokážu zabezpečiť dostatočné ozdravovanie verejných financií.

Rozpočet s nerastúcimi výdavkami

Na druhej strane dlhová brzda môže už v roku 2027 vyžadovať prípravu rozpočtu s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom a s nerastúcimi výdavkami vrátane samospráv. „Schválenie takéhoto rozpočtu by predstavovalo pre ekonomiku zásadný negatívny šok, keďže deficit sa počas obdobia výnimky výraznejšie neznížil a ostáva veľmi vysoký,“ upozorňuje RRZ.

Riziká pre pokračovanie konsolidácie sa podľa Rady zvyšujú aj z politického hľadiska. „Rizikom pre pokračovanie v konsolidácii je správanie vlád a parlamentu vo volebnom roku, v ktorom sa nezvyknú uskutočňovať konsolidačné opatrenia. Doterajšie tri konsolidačné balíčky neviedli k primeranému poklesu deficitu, keďže boli sprevádzané prijímaním nových výdavkových titulov a časť opatrení je len dočasná,“ uviedol predseda RRZ Ján Tóth.

Zároveň dodal, že pri slabo rastúcej ekonomike je obzvlášť dôležité ozdravovať verejné financie spôsobom, ktorý nezhoršuje konkurencieschopnosť krajiny.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.