Ľudskoprávna koalícia predstavila Ľudskoprávnu bilanciu 2025.
V roku 2025 boli najviac oslabené ľudské práva od vzniku SR, upozorňujú ľudskoprávne organizácie
22.12.2025 (SITA.sk) - V roku 2025 boli najviac oslabené ľudské práva od vzniku Slovenskej republiky. Upozornila na to Ľudskoprávna koalícia, ktorá predstavila Ľudskoprávnu bilanciu 2025. Organizácie v nej upozornili na rozsiahle zhoršenie ľudských práv a slobôd. Analýza odhaľuje dramatický nárast zásahov do právneho štátu, oslabenie slobody médií, prehlbujúcu sa diskrimináciu Rómov, zmenšujúci sa priestor pre občiansku spoločnosť, a tiež obmedzovanie práv detí, žien a LGBTI+ ľudí.
Ľudskoprávne organizácie ako prvú príčinu zhoršeného stavu uviedli novelu Ústavy SR, ktorú poslanci schválili v septembri. Nová ústava zavádza pojem „národná identita“. Výklad pojmu je však podľa organizácií tak široký, že môže viesť k ohrozeniu princípu právnej istoty a oslabiť postavenie medzinárodného práva. Zmeny v ústave súčasne negatívne zasiahli práva žien, detí a LGBTI+ ľudí.
Škodlivé dôsledky novely ústavy
„Tieto ustanovenia vytvorili podmienky na odmietnutie právneho uznania transrodových a nebinárnych osôb a obmedzili adopcie. Na nebezpečné dôsledky ústavnej novely upozornili aj kľúčové európske a medzinárodné inštitúcie vrátane Benátskej komisie a Organizácie Spojených národov (OSN),“ pripomenula Ľudskoprávna koalícia s tým, že Európska komisia navyše začala voči Slovensku konanie pre porušenie európskeho práva. To podľa organizácií potvrdilo, že takéto zásahy do ústavy presiahli vnútroštátny rámec.
„Hanebná ústavná novela má svojou nejasnosťou reálne škodlivé dôsledky na životy LGBTI+ ľudí na Slovensku. Štát dramaticky zúžil priestor na právne uznanie transrodových a nebinárnych ľudí a ústavne potvrdil vylúčenie párov rovnakého pohlavia z rodinnoprávneho systému. Takýto zásah nevytvoril len nové a zbytočné prekážky – vyslal jasný a nebezpečný signál, že časť spoločnosti možno ústavne vyradiť z plnej ochrany,“ uviedol riaditeľ občianskeho združenia Saplinq Róbert Furiel. Upozornil, že v krajine, kde LGBTI+ ľudia dlhodobo čelia nenávisti, diskriminácii a stigmatizácii, má takýto signál konkrétne a bolestivé následky.
Organizácie ďalej upozornili, že zmeny v ústave obmedzili prístup detí a mládeže k informáciám o zdraví, vzťahoch a telesnej integrite. Riaditeľka inTYMYty Monika Kapráliková zdôraznila, že spoločnosť, ktorá rešpektuje ľudské práva, chráni svojich najslabších. Slovensko však podľa jej slov túto povinnosť nenapĺňa vo viacerých oblastiach.
„V oblasti ochrany práv dieťaťa preto žiadame vládu SR a relevantné inštitúcie, aby garantovali súlad ústavnej novely s našimi medzinárodnými záväzkami. Žiadne dieťa nesmie byť vylúčené z informácií, ktoré chránia jeho zdravie a život. Rodičovský súhlas by nemal blokovať prístup k objektívnym a včasným informáciám potrebným na ochranu jeho bezpečia a prevenciu násilia,“ zdôraznila Kapráliková. V tejto súvislosti v mene inTYMYty vyzvala vládu, aby vytvorila podmienky a nástroje na boj proti menštruačnej chudobe a vylúčeniu, a zabezpečila rešpekt a dôstojnosť pre všetkých ľudí bez rozdielu.
Obmedzené právo na zhromažďovanie
Ľudskoprávna koalícia ďalej upozornila na plošné obmedzenie práva na zhromažďovanie. „Rok 2025 bol prvým celým rokom v režime „lex atentát“, ktorý zaviedol plošné zákazy zhromaždení v okolí kľúčových inštitúcií a rozšíril právomoci obcí zakazovať pokojné zhromaždenia aj z vágnych dôvodov, akým je napríklad narušenie súkromia,“ pripomenuli organizácie s tým, že premiér a ďalší koaliční politici opakovane označovali protesty za bezpečnostné riziko.
Tým podľa organizácií zasahovali do legitímneho výkonu zhromažďovacieho práva. Výroky politikov tak vytvárali stigmatizujúce prostredie, čo mohlo mať odstrašujúci účinok na organizátorov a účastníkov zhromaždení. Podľa organizácií je to v priamom rozpore so záväzkom štátu, ktorým je uľahčovanie napĺňania práva na pokojné zhromažďovanie.
K zlému stavu ľudských práv prispelo podľa Ľudskoprávnej koalície aj obmedzovanie mimovládok a médií. Koalícia tak urobila prostredníctvom novely zákona o neziskových organizáciách, ktorou rapídne sprísnila povinnosti mimovládnych organizácií a zaviedla prísne sankcie.
„Z organizácií prijímajúcich verejné prostriedky urobila povinné osoby podľa infozákona, čo zásadne zmenilo ich právne postavenie. Odborné inštitúcie vrátane Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Benátskej komisie upozornili, že ide o neprimerané obmedzenia združovacieho práva a práva na súkromie darcovstva,“ pripomenuli ľudskoprávne organizácie.
Segregácia rómskych detí
Verejnoprávne médiá sa zase podľa nich ocitli bez dostatočných záruk nezávislosti. Pripomenuli súčasne, že Slovensko kleslo v rebríčku slobody médií Reportérov bez hraníc na 38. miesto, čo je najhorší výsledok od roku 2010. Prispeli k tomu politické zásahy, stigmatizácia novinárov a obmedzenia v prístupe k informáciám. Na to, že takýto vývoj nie je zlúčiteľný s medzinárodnými záväzkami upozornila aj OSN.
Organizácie ďalej upozornili aj na zhoršený stav v téme diskriminácie Rómov. Bilanciou upozornili na pretrvávajúce a systematické porušovanie ich práv. „Rómske deti naďalej podliehajú segregácii v školách, nespoľahlivej diagnostike a dvojzmennosti,“ doplnili organizácie s tým, že aj Európsky súd pre ľudské práva potvrdil diskrimináciu rómskych detí pri ich umiestňovaní do špeciálnych tried. Ľudskoprávna koalícia poukázala aj na život ohrozujúce podmienky a dlhodobé zlyhanie štátu v téme bývania.
Riaditeľ eduRoma Vlado Rafael upozornil, že deti z vylúčených komunít čelia opakovaným požiarom v osadách a tragickým úmrtiam. Tomu by sa dalo podľa neho predchádzať, ak by bol Úrad splnomocnenca pre rómske komunity funkčný, a tiež pri efektívnom riadení práce v teréne. „Nezákonná segregácia rómskych detí v školách patrí medzi najvážnejšie systémové problémy. Bez účinnej školskej legislatívy ho však nemožno reálne riešiť,“ doplnil Rafael. Bilanciou súčasne varujú aj pred vysokou mierou rasizmu v online priestore, médiách a tiež v bežnom živote.
Ľudskoprávna koalícia súčasne prišla s viac ako 90 odporúčaniami na obnovu ochrany právneho štátu, podporu nezávislých médií, ochranu občianskej spoločnosti a ukončenie diskriminácie voči ohrozeným skupinám. Riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda zdôraznil, že ľudské práva nie sú teória ani ideológia, ale sú záväzkami štátu voči každému človeku. „V roku 2025 tieto záväzky vláda aj parlament opakovane porušovali. Bilančná správa je nielen zrkadlom toho, kam vláda túto krajinu dostala svojimi krokmi, ale aj kompasom, ktorý ukazuje, kam sa musí posunúť, ak chce zabezpečiť rovnosť a spravodlivosť pre všetkých,“ uzavrel Sloboda.
Najčítanejšia najnovšia správa
Konflikty sa opakujú stále dookola? Manipulátorom nemusí byť len partner, ale aj kolega či rodič - ROZHOVOR

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?
Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?
Na tieto otázky odpovedá psychologička Monika Chovanová, ktorá sa vo svojej praxi venuje medziľudským vzťahom, psychickému zdraviu a práci s emóciami. V rozhovore vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia voči nim zraniteľnejší a čo robiť, ak zistíte, že máte manipulátora vo svojom okolí – či už v partnerstve, rodine alebo práci.
Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?
Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.
Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.
Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?
Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.
Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.
Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?
Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.
Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.
Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?
Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.
Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.
Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?
Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.
Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.
Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?
Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.
Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?
Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.
Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.
Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?
Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.
Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.
Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?
Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.
Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?
Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.
Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?
Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.
Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.
Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom
Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.
Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?
Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.





















