2.6.2020 (Webnoviny.sk) - Dve voľné miesta členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), menovaných vládou, majú obsadiť vybraní záujemcovia na základe transparentného výberového konania. Návrhy alebo prihlášky na kandidátov do odvolacieho orgánu ÚVO je už možné predkladať do 22. júna, odborná komisia po posúdení splnenia podmienok a ich verejnom vypočutí odporučí uchádzačov na schválenie vláde.

Uchádzači budú hodnotiť projekty

Ako vyplýva z výzvy na predkladanie návrhov na kandidáta na člena Rady ÚVO, ktorú vyhlásili Úrad vlády SR a ÚVO, pre posudzovanie uchádzača sú prioritné jeho odborné a osobnostné predpoklady s možným ohodnotením do 70 bodov.

Za komplexnosť a vecnosť spracovania odborného projektu je možné získať do 30 bodov.

Navrhnutí, resp. prihlásení záujemcovia majú v rámci projektu popísať jedno rozhodnutie ÚVO alebo Rady ÚVO za ostatných päť rokov pre podlimitné a jedno rozhodnutie pre nadlimitné zákazky, s ktorými sa odborne nestotožňujú a odôvodniť prečo.

Požaduje sa minimálne 5 ročná prax

Ďalšou z viacerých podmienok účasti vo výberovom konaní je preukázanie minimálne päťročnej praxe vo verejnom obstarávaní.

Môže to byť potvrdenie zamestnávateľa, že sa kandidát aktívne zaoberal, zaoberá oblasťou verejného obstarávania, čestné vyhlásenie o odborných znalostiach a požadovanej praxi, či odkazy na realizované verejné obstarávania.

Kandidáti zároveň musia súhlasiť so zverejnením odborného projektu a so svojou kandidatúrou, ak ide o iný ako vlastný návrh.

Dvoch úspešných uchádzačov menuje vláda

Rada ÚVO má deväť členov. Predseda a dvaja podpredsedovia ÚVO sú členmi rady automaticky podľa zákona o verejnom obstarávaní, zvyšných šesť členov menuje a odvoláva vláda.

V súčasnosti v rade nie sú obsadené dve miesta členov menovaných vládou, voľné je aj miesto z dôvodu neobsadenia postu jedného podpredsedu úradu.

Predsedom ÚVO je Miroslav Hlivák od 14. septembra 2017, podpredsedom je Jaroslav Lexa od 6. februára 2020 (vláda vtedy na návrh predsedu úradu odvolala podpredsedu Juraja Bugalu).

Členmi Rady ÚVO sú Eva Hečková (od 26. septembra 2013, znovu vymenovaná 24. augusta 2016), Milan Brach (od 24. augusta 2016), Nina Komorníková a Marek Vladár (obaja od 30. augusta 2017).

Výberová komisia

Členov Rady ÚVO menovaných vládou bude po novom vyberať nová hodnotiaca komisia. Pozostávať bude z deviatich členov, ktorými majú byť zástupcovia viacerých zväzov, združení, či ďalších organizácií z vládnej aj mimovládnej sféry.

Táto komisia bude zastrešovaná Úradom vlády SR. Nový spôsob výberu kandidátov na členov Rady ÚVO schválila vláda 30. apríla.

V rade by podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) po novom mali sedieť ľudia, ktorí budú zárukou zodpovedného narábania s miliardami eur verejných zdrojov vo verejnom obstarávaní.

Cieľom je zabezpečiť vyváženosť

Členmi komisie budú zástupcovia Iniciatívy za vládu zákona, Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska, Združenia samosprávnych krajov SK8, Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, Transparency International Slovensko, Útvaru hodnoty za peniaze a Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Cieľom tohto zloženia je podľa vlády zabezpečiť vyváženosť medzi veľkými obstarávateľmi, účastníkmi verejných obstarávaní či mimovládnymi organizáciami.

Viac k téme: Rada ÚVO, výberové konanie

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecký kancelár Friedrich Merz napísal predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi túto vetu: „Spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky (rozumej ukrajinskej), ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.“

Hlúpa reakcia Fica

Fico opäť vsadil na osobnú prestrelku a suverénny nemecký názor označil za vydieranie a zastrájal sa suverénnym slovenským vetom, akoby mu debakel orbánovskej stratégie blokovania európskeho konsenzu vyšumel z pamäti. Najvážnejším problémom však nie je Ficov trápny slovník, ale je ním jeho predstava, že právo zablokovať rozhodnutie je to isté ako schopnosť vyjednať pre Slovensko dobrý výsledok. Krátkodobý aj dlhodobý.

Nemecký kancelár Merz požaduje, aby sa na financovaní Ukrajiny spravodlivo podieľali všetky štáty EÚ a naznačuje, že dohoda o tejto otázke by otvorila dvere aj k dohode o novom sedemročnom rozpočte. Je to jeho legitímna vyjednávacia taktika, aj keď sporná. Niektoré vlády členských štátov EÚ upozorňujú, že spájať finančné potreby Ukrajiny na rok 2027 s rozpočtom Únie na roky 2028 až 2034 môže skomplikovať obe dohody. Takto argumentoval aj poľský premiér Donald Tusk.

Magyar a jeho diplomatické vyjadrenie

Na vecnú polemiku teda Fico mal dosť priestoru. Prečo potreboval kancelára obviniť z vydierania, pripomenúť mu staré nemecké chyby a ubezpečovať svoje zradikalizované publikum, že sa z neho „nepokakáme“? Veď práve v ten istý deň sa ukázalo, ako sa dá s Merzom diplomaticky nesúhlasiť a nezničiť si možnosť spolupráce.

Maďarský premiér Péter Magyar v Berlíne odmietol spájanie oboch otázok a vysvetlil, prečo jeho krajina nechce ďalšie spoločné zadlžovanie. Výslovne však povedal, že to nenazýva vydieraním. Rokoval o kohézii, energetike aj nemeckých investíciách. Merz ocenil nový začiatok vzťahov s Maďarskom a prijal Magyrovo pozvanie do Budapešti.

Vynikajúca demonštrácia, ako v tej istej situácii možno použiť dva spôsoby obhajoby národného záujmu. Fico v Bratislave rozpútal slovnú bitku na diaľku, Magyar v Berlíne tvárou v tvár vyjadril nesúhlas s Merzovým postupom a nielenže si ponechal otvorené dvere pre konštruktívne rokovania, ale po pol roku vo funkcii dosiahol to, čo sa Ficovi nepodarilo za tri roky – dostať nemeckého kancelára na oficiálnu návštevu Budapešti.

Slovenský premiér nezískal ani Babiša

Ani českého premiéra Andreja Babiša nemožno automaticky zapísať do Ficovej blokujúcej koalície. Odmieta síce nové záruky za pôžičku, ale hovorí aj o potrebe pomáhať Ukrajine a očakáva dohodu.

Poľsko má výhrady k spájaniu oboch agend, nie však k podpore ukrajinskej obrany. Fico tak má spojencov proti Merzovmu podmieňovaniu schválenia európskeho rozpočtu, no nie na zablokovanie celého rozpočtu.

Fico sa chváli, že má rovnaké právo veta ako jeho nemecký kolega. Len nevedno prečo sa kvôli prejavu suverénneho názoru Merza tak rozčuľuje, keď sám po boku Viktora Orbána opakovane podmieňoval schválenie sankcií proti Ruskej federácie naplnením svojich konkrétnych podmienok.

Vtedy to bola suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany a právo na iný názor. V prípade nemeckého suverénneho názoru vykrikuje o vydieraní.

Účet za amatérsku politiku bude vysoký

Lenže európske rokovania sú skúškou, kto dokáže spájať záujmy členských štátov a výmenou kompromisov presadiť priority svojej krajiny. Slovensko potrebuje silnú kohéznu a poľnohospodársku politiku. Nemecko ako najväčší čistý prispievateľ žiada viac prostriedkov na obranu a konkurencieschopnosť.

Ak premiér robí zo sporu o finančnú pomoc Ukrajine divadelný spor o prestíž pre svojich voličov alebo si nebodaj ventiluje osobnú frustráciu z mizernej dôveryhodnosti a rešpektu v EÚ, sťažuje hľadanie partnerov pre presadenie záujmov našich regiónov a farmárov. Ukrajine môžu pomôcť iní aj bez nás, no slovenský premiér si zužuje vyjednávací priestor tam, kde pomoc potrebujeme my.

Účet za takúto amatérsku politiku sa nebude rátať iba v budúcom európskom rozpočte. Vlani smerovalo do Nemecka 21,3 percenta slovenského vývozu za 23,7 miliardy eur.

V centrále Volkswagenu sa rozhoduje o budúcnosti bratislavskej výroby prémiových Audi Q7 a Q8. Audi už oznámilo americký výrobný projekt, najmä kvôli clám a blízkosti zákazníkov. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že Merz ako trest za Ficovu nedôstojnú, urážlivú až nepriateľskú politiku voči jeho vláde politicky zatlačí na odvoz bratislavských montážnych liniek za oceán.

No dnes nie je jasné, koľko výroby zostane vo VW Bratislava. A v zápase o ďalšie atraktívne modely áut potrebuje tento pilier slovenského automobilového priemyslu konkurenčné podnikateľské podmienky a fungujúce vzťahy s nemeckými partnermi. Nie ďalší hlúpy politický konflikt slovenskej vlády s nemeckou.

Závislosť slovenskej ekonomiky na nemeckú

Fico sám v januári priznal mimoriadnu závislosť našej ekonomiky od nemeckej a hovoril o Merzovej návšteve Slovenska. Tá sa neuskutočnila; Berlín poprel, že by ju oficiálne plánoval. Premiér teraz tvrdí, že Merz naňho pri inom telefonáte kričal. Je to Ficova verzia. Osobnú urazenosť nemožno označiť za dokázaný motív, no otázka, či sa osobné frustrácie majú premietať do zahraničnej politiky, zostáva.

Doma trucovitá rétorika voči kancelárovi Merzovi ponúka obraz premiéra Fica ako neohrozeného obrancu slovenskej suverenity proti drzému Nemecku. A možno pomôže zabrániť ďalšiemu úniku voličov Smeru k Republike. V zahraničí sa však vníma ako ďalší konflikt so spojencami v EÚ.

Premiér naznačuje, že od ukrajinského kolegu počul čosi šokujúce, ale nepovie čo. Takéto tajomstvo však nie je dôvodom na kategorické odopretie pomoci Ukrajine brániacej holú existenciu svojej nezávislej štátnosti a národnej svojbytnosti. Ruské médiá už Ficove výpady proti Merzovi radostne šíria ako správu o európskom rozkole.

Slovenská suverenita sa nepreukáže tým, že premiér urazí kancelára nášho najdôležitejšieho hospodárskeho partnera. Preukáže sa, keď dokáže zabezpečiť slovenským regiónom európske investície, automobilkám perspektívu a krajine bezpečnosť. Veto môže na chvíľu zastaviť rokovanie. Nezastaví však ruskú armádu. A účty za dôsledky ukrajinskej porážky by neplatil Fico zo svojho. Platili by ich občania Slovenskej republiky.