Košer (tiež kosher) je hebrejský výraz používaný k popisu potravín, ktoré sú v súlade s židovskými náboženskými zákonmi, známymi ako halacha. Tieto zákony určujú, aké potraviny sú povolené na konzumáciu a ako majú byť prichystané, aby boli považované za košer.

Podľa židovských zákonov sú niektoré zvieratá, ako prasa, králik alebo hmyz, zakázané, zatiaľ čo iné zvieratá, ako dobytok alebo hydina, sú povolené iba v prípade, že boli zabité a spracované špeciálnym spôsobom. Okrem toho existujú pravidlá pre oddelenie mliečnych a mäsových výrobkov, ako je napríklad zakázané jesť mäso a mliečne výrobky súčasne.

Košer potraviny sú dôležité pre židovskú komunitu, ktorá sa riadi týmito zákonmi pri výbere potravín a príprave jedál. Košer potraviny sú tiež často žiadané a hľadané aj tými, ktorí nepraktikujú židovskú vieru, napríklad kvôli ich prísnej kontrole a čistote.

Halacha je súbor židovských náboženských zákonov a predpisov, ktoré sa týkajú nielen rituálneho a etického správania, ale aj praktických záležitostí každodenného života, ako je napríklad stravovanie, obliekanie či spoločenské zvyklosti.

Halacha predpisuje pravidlá a postupy pre každý aspekt života židovskej komunity. Snaží sa zabezpečiť, aby každá časť života bola podrobená náboženským pravidlám a aby boli zachované tradície a hodnoty, ktoré sú pre židovskú komunitu dôležité. Napríklad v oblasti stravovania predpisuje, ktoré potraviny sú povolené (košer) a ktoré sú zakázané (treifa), ako majú byť pripravené a konzumované. Halacha tiež určuje pravidlá pre modlitby, svadby, rozvod, sviatky a mnoho ďalších záležitostí.

Výklad a aplikácia halachy sa vykonáva prostredníctvom učení a diskusií učiteľov a učeníkov, ktorí sa nazývajú rabíni. V rôznych prúdoch judaizmu môžu byť halachické predpisy interpretované a aplikované odlišným spôsobom, ale všeobecne platí, že halacha má veľký vplyv na život a správanie Židov po celom svete.

Až 87 percent Slovákov očakáva, že keď v starobe stratia sebestačnosť, postarajú sa o nich ich blízki. Rodiny však na takúto úlohu často nie sú pripravené. Chýbajú im peniaze, skúsenosti aj dostupná odborná pomoc. Dôsledky sa už dnes prejavujú. Každá štvrtá rodina, ktorá sa stará o nemohúceho príbuzného, priznáva vyčerpanie.

Vyplýva to z prieskumu rodín Uniqa, ktorý uskutočnila agentúra NMS. Oproti minulému roku sa podiel ľudí spoliehajúcich sa na pomoc rodiny zvýšil o tri percentuálne body. Podľa odborníkov za tým môže byť aj slabšia dôvera v podporu zo strany inštitúcií, ktoré nedokážu pokryť potreby všetkých odkázaných ľudí.

„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín,“ hovorí generálny riaditeľ Uniqa Rastislav Havran. Záťaž pritom podľa neho výrazne dopadá na ženy. Až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží predovšetkým na ich pleciach.

Problémom nie je len samotná náročnosť opatrovania, ale aj nedostatočná kapacita zariadení sociálnych služieb. Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí upozorňuje, že na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti s kapacitou po 40 miest. Dopyt je pritom vysoký a najmä zariadenia so špecializovanou zdravotnou starostlivosťou nedokážu uspokojiť záujem všetkých žiadateľov. V každom kraji podľa nej čaká na umiestnenie až 120 prednostných klientov bez príbuzných. Ďalších viac ako 300 čakajúcich má rodinu, ktorá by sa o nich mohla starať. To však automaticky neznamená, že má na opatrovanie dostatok síl, času alebo odborných vedomostí.

Opatrovanie mení fungovanie celej rodiny

Práve predstava, že starostlivosť o nemohúceho blízkeho znamená najmä pomoc s hygienou, jedlom či pohybom, môže byť zavádzajúca. V skutočnosti ide o nepretržitú zodpovednosť, ktorá mení fungovanie celej domácnosti. Človek sa z dcéry, syna alebo partnera často stáva opatrovateľom a zároveň koordinátorom zdravotnej starostlivosti. Musí vybavovať úradné záležitosti, zabezpečovať lieky, pomôcky či komunikovať s lekármi.

„A práve tá mení fungovanie celej rodiny. Keď sa začíname starať o blízkeho, zo dňa na deň opúšťame funkciu dcéry, syna, partnera a meníme sa na opatrovateľa a často aj koordinátora zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje Stískalová. Náročné môžu byť aj samotné rodinné vzťahy. Napätie vzniká napríklad vtedy, keď odkázaný človek rozhoduje, kto sa oňho môže starať, alebo keď niektorý z príbuzných opatrovanie odmietne.

Počet ľudí odkázaných na pomoc bude rásť

Slovensko navyše čaká ďalšia veľká výzva. Do seniorského veku postupne vstupuje početná generácia takzvaných Husákových detí. S pribúdajúcim vekom bude rásť aj počet ľudí, ktorí sa nezaobídu bez pomoci iných. Ich rodiny však podľa odborníčky často nemajú s takouto starostlivosťou skúsenosti a pre finančné dôvody si nemusia vedieť zabezpečiť ani potrebnú pomoc.

„Ak sa k tomu pridá nedostatočná alebo žiadna podpora, je to extrémne náročné,“ upozorňuje Stískalová. Problémom je podľa nej aj nedostatočné prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Práve rodiny, ktoré sa starajú o odkázaného príbuzného, potom v najťažších chvíľach narážajú na nedostatky celého systému.

Slováci si vedia predstaviť pomoc robotov a umelej inteligencie

Určitú úlohu by v budúcnosti mohli zohrať aj technológie. Takmer 60 percent Slovákov je podľa prieskumu Uniqa naklonených tomu, aby sa do starostlivosti o chorých a umierajúcich zapojili umelá inteligencia a roboty. Najväčší priestor im respondenti pripisujú pri konverzácii a zabávaní, ktoré by im zverila polovica opýtaných. Pomoc s pohybom by uvítalo 44 percent ľudí. Pri citlivejších a zdravotných úkonoch však zostávajú opatrnejší. Len 18 percent respondentov by robotom alebo umelej inteligencii zverilo zdravotnú kontrolu. Podávanie jedla a liekov by im prenechalo 34 percent opýtaných a psychickú podporu či utešovanie 21 percent.

Technológie už pritom v starostlivosti nachádzajú praktické využitie. Simona Stískalová spomína napríklad monitorovacie náramky sledujúce životné funkcie, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky, ktoré upozornia opatrovateľa na potrebu toalety. Takéto pomôcky môžu uľahčiť každodennú prácu, nemali by však nahradiť ľudský kontakt. „Človek potrebuje zdravotnú a sociálnu podporu aj ľudskú blízkosť. Práve v tom sa najviac prejavuje ľudskosť a vyspelosť spoločnosti,“ zdôrazňuje Stískalová.

Na potrebu finančnej prípravy na obdobie straty sebestačnosti upozorňuje aj Uniqa. Poisťovňa uvádza, že do životného poistenia zaradila krytie tohto rizika, pri ktorom dospelým v prípade odkázanosti na pomoc inej osoby vypláca poistné plnenie formou doživotnej renty. Pri deťoch ide o jednorazové plnenie. Takéto riešenie však nemení podstatu širšieho problému: rodiny potrebujú nielen finančné zdroje, ale aj dostupné sociálne služby a odbornú pomoc, aby starostlivosť o blízkych nemuseli zvládať na úkor vlastného zdravia.