Hlavná budova Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave.
Univerzita Komenského vo viacerých oblastiach dosahuje výsledky porovnateľné so svetovou úrovňou
Takmer štvrtina všetkých svetových výstupov slovenskej vedy pochádza z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Vyplýva to z periodického hodnotenia výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, ktoré inicioval rezort školstva.
UK sa okrem toho podieľala na medzinárodných výstupoch sedemnástimi percentami a jej podiel na významných medzinárodných výstupoch bol 17,5 percenta.
Kvalitný výskum
„Naša univerzita dosiahla výsledky porovnateľné so svetovou úrovňou v neporovnateľných podmienkach,“ skonštatoval rektor UK Marek Števček. Viaceré odbory dosiahli dobré výsledky i napriek nedostatočnosti financovania a podpory od štátu. Hodnotenie ale potvrdilo i nízku úroveň pedagogických vied, ktorá má viacero príčin. Podľa Števčeka výsledky ukázali, že UK je vo viacerých oblastiach porovnateľná s vedecko-výskumnými inštitúciami v zahraničí.
„Nabúrali tiež mýtus, že kvalitný výskum na UK sa robí najmä v prírodných vedách. Nie je to pravda, aj spoločenské vedy dosiahli veľmi dobré hodnotenie,“ dodal. Univerzita o tom informovala v tlačovej správe.
Získala aj najlepšie hodnotenie
UK podala v 21 oblastiach dohromady 39 žiadostí o hodnotenie pracovísk. V ôsmich oblastiach získala najlepšie hodnotenie. Išlo o environmentalistické a ekologické vedy, fyzikálne vedy, klinické lekárske vedy, základné lekárske vedy, matematické vedy, politické vedy, sociológiu a sociálnu antropológiu, a taktiež aj o vedy o Zemi.
Jednotlivé odbory len ťažko možno porovnávať medzi sebou, keďže pre každý odbor boli stanovené iné kritériá, no možno urobiť porovnanie medzi jednotlivými slovenskými pracoviskami. Výsledky hodnotenia by mohli ovplyvniť i budúcoročné financovanie verejných vysokých škôl.
Odbory boli v rámci hodnotenia rozdelené do siedmich skupín a 28 oblastí. Hodnotené výstupy boli rozdelené do piatich kategórií, a to svetovej, významnej medzinárodnej, medzinárodnej, národnej, a tiež do kategórie nezaradené.
„Odborné komisie, zložené predovšetkým zo zahraničných expertov, hodnotili 308 žiadostí. Z nich 253 pochádzalo z vysokých škôl a 55 zo Slovenskej akadémie vied. Spolu hodnotili 10 036 vedcov, ktorí boli v období 2014 – 2019 zamestnaní na hodnotenej inštitúcii aspoň polovicu času,“ uviedla univerzita. Je to prvé hodnotenie tohto druhu na Slovensku, a hoci jestvujú výhrady voči jeho objektivite, UK skonštatovala, že patrí medzi najobjektívnejšie, aké boli na Slovensku realizované.
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico a Pellegrini sú na tom v prieskume dôveryhodnosti rovnako, najmenej ľudí verí Matovičovi
29.3.2023 (SITA.sk) - Najdôveryhodnejším politikom na Slovensku zostáva prezidentka Zuzana Čaputová, dôveruje jej 43 percent Slovákov. Za ňou nasledujú Peter Pellegrini (Hlas-SD) a Robert Fico (Smer-SD), ktorým zhodne dôveruje 29 percent ľudí. Ďalším v poradí je predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s 22-percetnou dôverou a premiér Eduard Heger (Demokrati) s dôverou na úrovni 21 percent.
Najmenej dôveryhodný je Matovič
Naopak, najmenej dôveryhodným politikom je Igor Matovič (OĽaNO), ktorému nedôveruje 80 percent populácie Slovenska. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnila agentúra Median.sk od 1. februára do 5. marca na vzorke 1 006 respondentov starších ako 18 rokov.
Dôveru prezidentke Čaputovej deklarujú ľudia bez ohľadu na vek. Mierne častejšie jej nedôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov. Dôveru jej častejšie deklarujú obyvatelia Bratislavského, ale aj Prešovského a Košického kraja. Výrazne menej často jej dôverujú obyvatelia Žilinského a Nitrianskeho kraja.
Dôveru Čaputovej deklarujú najmä voliči strán Progresívne Slovensko, Za ľudí, SaS, ale čiastočne aj KDH, Sme rodina alebo OĽaNO.
Kto najviac dôveruje Ficovi a Pellegrinimu?
Predsedovi strany Smer-SD Ficovi dôverujú ľudia vo veku 50 a viac rokov a najmä obyvatelia Prešovského a Žilinského kraja. Naopak, nedôveru mu deklarujú obyvatelia Bratislavského alebo Banskobystrického kraja. Dôveru má najmä u voličov strany Smer-SD, ale aj Hlas-SD a Republika.
Súčasnému premiérovi Hegerovi deklarujú dôveru obyvatelia bez ohľadu na vek. Dôveru mu deklarujú najmä obyvatelia Trnavského, Prešovského a Košického kraja. Z hľadiska podpory politických strán mu deklarujú dôveru voliči strán OĽaNO, KDH a PS, čiastočne aj voliči SaS, Za ľudí a Sme rodina.
Bývalému premiérovi a lídrovi strany Hlas-SD Pellegrinimu mierne častejšie dôverujú ľudia vo veku 50-69 rokov a najmä obyvatelia Prešovského kraja. Nedôveru mu deklarujú častejšie obyvatelia Trnavského kraja. Z hľadiska podpory strán mu dôverujú voliči strán Hlas-SD, Smer-SD, Za ľudí alebo Sme rodina.
