5.3.2025 (SITA.sk) - Projekt Práca namiesto dávok je bližšie k schváleniu. Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorú predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš. Cieľom návrhu je zlepšiť zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o prácu, najmä osoby v hmotnej núdzi. Novelu zákona by mal parlament schváliť do leta, účinná začne byť od jesene 2025.

Podľa nového zákona štát ponúkne nezamestnanej osobe pracovnú ponuku primeranú jej schopnostiam a možnostiam, pričom odmietnutie takejto ponuky môže viesť k odobratiu dávky v hmotnej núdzi, alebo jej časti. Zákon tiež definuje, čo znamená "vhodná pracovná ponuka" pre poberateľa dávky v hmotnej núdzi.

Ak nezamestnaný odmietne prácu po prvý raz, príde o dávku na jeden mesiac. Ak sa tak stane opakovane, odobratie dávky bude na tri mesiace. V prípade, že štát poberateľovi neponúkne vhodnú pracovnú ponuku, dávka v hmotnej núdzi sa nijako nekráti ani o ňu nepríde.

Zákon zohľadňuje aj výnimky pre zdravotné alebo sociálne dôvody. Nová legislatíva tiež ponúka riešenia pre osoby s exekúciami, zlepšenie podmienok pre deti v školách a upravuje podmienky pre poskytovanie aktivačného príspevku.

Pracovné miesta v sociálnych podnikoch

Štát chce nezamestnaným ponúkať pracovné miesta najmä v sociálnych podnikoch, napríklad čistenie riečnych korýt, práce v lesoch, pasenie či sezónne práce. Ministerstvo práce v spolupráci s ministerstvom životného prostredia už spustilo pilotný projekt čistenia riečnych tokov v okolí Handlovej. Časť miezd bude rezort práce preplácať z eurofondov, pre tento rok takto dokáže využiť takmer 50 miliónov eur.

"Zákon pamätá na ľudí, ktorí nemôžu z objektívnych príčin pracovať či už zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov a nemusia sa báť, že sa toto bude vzťahovať na nich," uviedol minister práce Erik Tomáš.

Legislatíva rozširuje aktivačné práce v obciach aj na práce mimo obce na základe dohody samospráv. V súčasnosti platí, že ak človek neodpracuje 32 hodín mesačne v obci, príde o dávku v hmotnej núdzi.

Pomoc pre ľudí s exekúciami

Novela zákona berie na vedomie aj ľudí, ktorí nechcú pracovať, pretože majú exekúcie, pre ktoré by im bola výplata exekvovaná. Preto sa rezort práce rozhodol pomôcť im spôsobom, že ak sa človek s exekúciami zamestná, počas prvých dvoch mesiacov mu bude ponúkaná plná výška dávky v hmotnej núdzi, keďže exekúcia sa nevzťahuje na sociálne dávky. Ďalšie dva mesiace to bude 75 % dávky, počas ďalších dvoch mesiacov 50 %, a potom už 20 % dávky.

"Každý človek, ktorý môže pracovať, by podľa nás mal pracovať," povedal minister práce po rokovaní vlády. Zároveň legislatívu obhajoval s tým, že nie je protiústavná.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.