14.11.2025 (SITA.sk) - Pacienti roky trpia bolesťou, vytekajúcim zapáchajúcim hnisom a hanbou, kým sa dostanú k správnej diagnóze. Odborníci sa zhodujú: HS nie je len kožné ochorenie, ale systémový problém, ktorý si vyžaduje multidisciplinárnu liečbu a citlivý prístup.

Mnohí pacienti roky netušia, že ide o diagnózu, ktorú možno liečiť (i keď nie je možné ju vyliečiť). Niekedy lekári posielajú pacientov z jedného oddelenia na druhé, inokedy sa hanbia o probléme hovoriť. Niektorí si dokonca myslia, že ide o dôsledok "zlej hygieny". To je mýtus. HS nie je infekčná, ani nie je dôsledkom nedostatočnej starostlivosti o pokožku alebo nesprávnu hygienu.

Zložitá diagnostika

"Pacienti s hidradenitídou často putujú roky medzi ambulanciami – od chirurgov po gynekológov – a riešia sa len dôsledky, pričom pátranie po príčine je vždy neúspešné. Ak by boli všeobecní lekári a iní špecialisti viac informovaní, diagnózu HS by bolo možné stanoviť oveľa skôr," hovorí MUDr. Martina Part, PhD., MPH, dermatologička, špecialista na manažment liečby a kontroly ochorenia hidradenitis suppurativa (HS), UNB Bratislava-Staré mesto.

Hovorí tiež, že diagnostika HS sa aj z týchto dôvodov oneskoruje o 8 až 20 rokov.

Podľa jej slov je HS chronické hnisajúce zápalové ochorenie apokrinných potných žliaz. "Od iných bežných zápalových procesov sa líši tým, že má recidivujúci charakter. Opakovane sa na rovnakom mieste vytvárajú bolestivé zápalové uzly a abscesy, ktoré sa časom zväčšujú, môžu vytvoriť fistuly, ktoré hnisajú, tečú, zapáchaj, a spôsobujú rozsiahle jazvy."

Včasná diagnostika a moderná biologická liečba pritom môžu pacientom výrazne zlepšiť život. Niektorí po rokoch bolesti a hanby konečne zažijú úľavu.

"Odhaduje sa, že na Slovensku žije približne 58 000 pacientov s HS. Reálne číslo však môže byť vyššie, pretože mnohí sú nesprávne diagnostikovaní – často sa liečia u iných špecialistov na opakujúce sa abscesy, ktoré však majú úplne inú príčinu." konštatuje MUDr. M.Part, PhD., MPH.

Opakujúce sa uzly a abscesy

Hidradenitis suppurativa (HS) je chronické zápalové hnisavé ochorenie apokrinných potných žliaz – teda tých, ktoré sa nachádzajú na miestach, kde sa vytvára telesný pach. Od bežných kožných zápalov sa líši tým, že má recidivujúci charakter – opakovane sa na rovnakom mieste vytvárajú bolestivé zápalové uzly a abscesy, ktoré sa časom zväčšujú a spôsobujú rozsiahle jazvy.

Zápaly sa objavujú na miestach, kde sa koža trie o kožu alebo kde je viac potných žliaz: podpazušie, slabiny, zadok, pod prsníkmi, v okolí genitálií, pupka či stehien.

Na začiatku ide často len o malé hrčky, ktoré pripomínajú akné. No časom sa môžu rozširovať, spájať, vytvárať fistuly (kanáliky pod kožou) a jazvy. Najťažšie formy HS dokážu vážne zhoršiť kvalitu života – sťažujú pohyb, spôsobujú bolesť, zápach, dokonca aj psychickú izoláciu.

Dôležitá je multidisciplinárna spolupráca

Presná príčina ochorenia nie je známa. Predpokladá sa však, že určitú úlohu zohrávajú genetické faktory – konkrétne zmeny v génoch, ktoré ovplyvňujú činnosť enzýmov zodpovedných za obnovu pokožky. K rizikovým faktorom patria aj hormonálne zmeny, fajčenie, nadváha, či stres.

HS najčastejšie postihuje mladé ženy po puberte až do stredného veku, zvyčajne medzi 20. až 45. rokom života. Mnoho pacientov spoznáva prvé príznaky už v období puberty, keď sa aktivujú potné a mazové žľazy. Ochorenie sa nevyhýba ani mužom, u detí sa vyskytuje zriedkavo.

HS je kožné ochorenie, ktoré patrí do kompetencie kožného lekára, avšak nie je možné pacienta adekvátne liečiť bez úzkej spolupráce s inými lekármi z iných špecializovaných odborov. Správny manažment pacienta s hidradenitídou spočíva v úzkej multidisciplinárnej spolupráci. Je to dané jednak prejavmi samotného ochorenia a liečbou, dopadom ochorenia na pacienta, ale aj komorbiditami, či komplikáciami ochorenia.

"HS patrí medzi najbolestivejšie dermatologické ochorenia – pacienti často opisujú bolesť na škále (0-10) od osem do desať. Zápaly ich obmedzujú v práci, v štúdiu aj v osobnom živote. To všetko vedie k úzkostiam, depresiám a strate sebavedomia," hovorí MUDr. Barbara Ivanková, MBA, dermatovererologička, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice.

"Pacienti sa hanbia, cítia sa odmietnutí a izolovaní. Preto je dôležité liečiť nielen kožu, ale aj dušu. Empatia, otvorená komunikácia a psychologická podpora sú rovnako dôležité ako samotná liečba," dodáva.

Ochorenie svojím charakterom, chronicitou a intenzitou má výrazný vplyv aj na psychiku pacienta. Pacient trpí poruchami spánku, frustráciou, depresiami, pocitmi izolovanosti. Cíti sa limitovaný, nenaplnený, musí sa vzdať niektorých aktivít a vecí, pri ktorých cítil radosť a spokojnosť. Pacienti musia do značnej miery prispôsobiť svoj život ochoreniu. Väčšina pacientov má psychické poruchy a samovražedné sklony. V tejto súvislosti je povinnosťou lekárov poskytnúť pacientovi plnú podporu a sprostredkovať mu možnosti liečby – vrátane psychologickej a psychiatrickej.

Dôležitú úlohu pri stanovení diagnózy zohrávajú gynekológovia. Ide o veľmi špecifické ochorenie, niekedy vyzerá ako folikulitída alebo bežný absces, ktorý majú ženy často, pretože sa holia. "Úloha gynekológa je jednoznačná – myslieť na túto diagnózu a vedieť ju rozpoznať. HS nie je jednoduché stanoviť. To, že sa pacientka u nás vyzlieka a vidíme jej intímne zóny, nám významne pomáha. Ide o veľmi špecifické ochorenie, ktoré sa niekedy zamieňa s folikulitídou (zapáleným vlasovým vačkom) alebo bežným abscesom. Ak sa problémy opakujú v rovnakej lokalite, bolia alebo sú viazané na menštruačný cyklus, je dôležité nezľahčovať situáciu a zvážiť HS. Typické pre HS je výskyt týchto zapálených miest v podpazuší, slabinách, pod prsiami , v anogenitálnej oblasti a časté opakovanie zápalov. Treba sa spýtať aj na rizikové faktory ako je výskyt tohto ochorenia v rodine, fajčenie, obezita a posúdiť aj životný štýl. Ak sa viaceré vyššie uvedené faktory stretajú, je potrebné pacienta poslať k dermatológovi, ideálne do centra so skúsenosťami s HS." hovorí MUDr. Iveta Ruttkayová. PhD – gynekologička, Centrum asistovanej reprodukcie GIN-FIV, Žilina.

Podľa jej slov sa HS môže objaviť často s nástupom prvej menštruácie. Progesterón, ktorý stúpa pred menzes má imunopresívny účinok a môže odkryť autoimunitné procesy.

HS podľa jej slov ovplyvňuje intímny a partnerský život. "Sexualita a vizuálny vnem sú veľmi prepojené. Už len to, že žena vie, že má v intímnej oblasti zmeny, jej bráni v uvoľnení a v intimite. Navyše, HS je typická mokvaním a zápachom, čo je pre ženy mimoriadne nepríjemné. Na rozdiel od iných kožných ochorení HS produkuje vo veľkej miere zapáchajúcu tekutinu, čo je aj ťažké ošetrovať. Okrem toho je prítomná chronická bolesť– či už z dôvodu fistúl, jaziev alebo podráždeného tkaniva. Toto ochorenie zásadne ovplyvňuje intímny život a často vedie aj k psychickým problémom či depresiám a neschopnosti mať sex a vôbec sa odhaliť." dodáva MUDr. Ruttkayová.

Diagnostika a liečba

Pre správny výber terapie je potrebné správne stanoviť závažnosť ochorenia. Na stanovenie závažnosti sa používajú skórovacie systémy, najčastejšie Hurleyho škála, HS-PGA a IHS4, pri zhodnotení efektu terapie HiSCR. Hurley systém klinickej závažnosti HS sa často používa na klasifikáciu závažnosti hidradenitis suppurativa.

Systém rozdeľuje pacientov s HS do troch štádií podľa rozsahu ochorenia:

Štádium I. (ľahké)

Ojedinelé alebo málo početné izolované moduly/abscesy bez sínusov a jazvenia. Zápaly sa často liečia lokálne, napríklad antiseptickou starostlivosťou alebo lokálnymi masťami.

Štádium II. (stredne ťažké)

Recidivujúce viacpočetné abscesy a noduly, lézie s tvorbou sínusov a jazvenia. Môžu sa vytvárať jazvy a tunely pod kožou, ktoré prepájajú jednotlivé hrčky.

Štádium III. (ťažké)

Difúzne postihnutie alebo viaceré vzájomne prepojené sínusy a abscesy v celej anatomickej oblasti. Zápaly sú rozsiahle, prepojené a môžu pokrývať väčšiu časť postihnutej oblasti (napríklad obidve podpazušia alebo zadok). Prítomné sú hlboké fistuly a opakujúce sa abscesy.

Liečba HS má byť podľa aktuálnych odporúčaní komplexná. Z kožného hľadiska sa dá využiť topická alebo celková liečba. Účinnou formou závažnejších foriem HS je biologická liečba (pri strednej ťažkom a ťažkom štádiu). Integrálnou súčasťou liečenia pacientov s HS je ošetrovateľská starostlivosť. Pacient môže mať v rovnakom čase na svojom tele rany s rôznym povlakom, v rôznom štádiu hojenia a s rôznou secernáciou. Správna ošetrovateľská starostlivosť dokáže pomôcť rýchlejšiemu hojeniu, znížiť bolestivosť a redukovať zápalovú nálož v organizme.

Ruka v ruke s farmakologickou a ošetrovateľskou liečbou HS ide liečba chirurgická. Chirurgicky sa ošetrujú najmä bolestivé, výrazné a na liečbu nereagujúce prejavy hidradenitídy. Drobné zákroky ako punkcia, incízia a kontraincízia sa vykonávajú pri lokálnej anestézii, k väčším sa privolávajú chirurgovia a plastickí chirurgovia. Chirurgovia realizujú parciálnu, alebo totálnu extirpáciu / excíziu prejavov, s následným per primam alebo per secundam hojením. Niekedy je nutné vzhľadom na plochu a lokalizáciu pristúpiť k lalokovým plastikám, v krajnom prípade aj k vloženiu kožných štepov.

"Hidradenitídu neliečime len skalpelom, ale aj dôverou pacienta. Ak sa ložiská dostanú do chronického štádia, spontánne sa nezahoja. Musia sa chirurgicky odstrániť a vzniknutý defekt rekonštruovať tak, aby bol pacient spokojný funkčne aj esteticky," vysvetľuje MUDr. Matúš Baran, MBA, MPH, PhD. – primár plastickej chirurgie, FNsP, J.A. Reimana Prešov.

"Cieľom operácie nie je len odstrániť zápal, ale aj pomôcť pacientovi vrátiť sa do života bez bolesti a hanby. Mnohí stratili dôveru v systém po rokoch nesprávnej diagnostiky. Získať ju späť je často ťažšie ako samotná operácia," dodáva.

Hidradenitis suppurativa nie je len kožné ochorenie – je to diagnóza, ktorá zasahuje telo aj dušu. Včasné rozpoznanie, multidisciplinárna spolupráca a otvorený dialóg s pacientom môžu zásadne zmeniť kvalitu života ľudí s týmto ochorením.

Tlačová konferencia Ticho ktoré bolí: Keď sa hanba stane prekážkou diagnózy, ktorá sa uskutočnila 13.11.2025 bola podujatím spoločnosti Novartis Slovakia, Žižkova 22B 81102 Bratislava.

Content ID: FA-11553713, dátum schválenia: 11/2025.

Tento článok nie je autorským obsahom SITA.sk. Bol dodaný klientom, uverejnený ako platený PR článok.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.