Štát sa po roku vracia s ponukou dlhopisov určených pre bežných občanov. Minister financií Ladislav Kamenický pripomenul, že minuloročná emisia zaznamenala výrazný záujem. Dlhopisy si kúpilo viac ako 21-tisíc ľudí v objeme 400 miliónov eur, pričom vláda musela pre silný dopyt navýšiť ponuku ešte o ďalších 100 miliónov eur. Aj to je dôvod, prečo ministerstvo financií pokračuje v projekte.

Od 2. marca 2026 sa začína predaj dvoch nových emisií, a to Investor II a Patriot II. Prvý je dvojročný dlhopis s ročným výnosom 2,7 percenta, druhý má štvorročnú splatnosť a úrok 3 percentá ročne. Minimálna investícia je tisíc eur, pričom nakupovať možno v násobkoch tejto sumy. Predaj potrvá do 20. marca 2026 alebo do vypredania objemu.

„Podmienky budú veľmi podobné ako minulý rok,“ uviedol Kamenický. Zároveň priznal, že hoci ponúkané výnosy prekonávajú väčšinu bežných bankových produktov, infláciu nepokryjú úplne. Dlhopisy tak predstavujú skôr konzervatívny spôsob uloženia úspor než nástroj na ich reálne zhodnotenie.

Ako postupovať v jednotlivých bankách

Predaj zabezpečujú najväčšie banky na trhu, a to ČSOB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Banka VÚB banka. Nákup na primárnom trhu aj evidencia dlhopisov sú bez poplatkov, čo vyplýva zo zákona.

V Tatra banke si môžu dlhopisy kúpiť existujúci klienti v ktorejkoľvek pobočke alebo cez kontaktné centrum Dialog Live. Podmienkou je mať na bežnom účte dostatok prostriedkov vo výške plánovanej investície, inak nie je možné zadať pokyn na nákup. Záujemcovia, ktorí ešte nie sú klientmi banky, si musia najskôr otvoriť bežný účet. Vysporiadanie nákupu, výplata kupónov aj vrátenie istiny pri splatnosti totiž prebiehajú práve cez tento účet. Investíciu môžu klienti sledovať v mobilnej aplikácii v časti Cenné papiere.

Slovenská sporiteľňa umožňuje nákup cez internetbanking George, no klient musí mať založený bežný aj majetkový účet. Noví klienti si môžu bežný účet založiť online, pričom prvý rok je bez poplatku. Kto uprednostňuje osobný kontakt, môže navštíviť pobočku, kde mu pracovníci založia oba účty a pomôžu so zadaním pokynu. Po jeho zadaní budú peniaze na účte viazané až do vysporiadania transakcie. Úroky aj istina pri splatnosti budú následne pripísané na bežný účet klienta.

Aj ostatné zapojené banky postupujú podobne. Kľúčové je mať otvorený bežný účet, z ktorého sa investícia uhradí, a majetkový účet na evidenciu cenných papierov. Samotný nákup je administratívne jednoduchý a nevyžaduje si brokerský účet ani špeciálne znalosti finančných trhov.

Na čo si dať pozor: viazanosť a likvidita

Hovorkyňa 365.bank Zuzana Blažečková Janove upozorňuje, že investori by si mali premyslieť, či peniaze nebudú počas dvoch alebo štyroch rokov potrebovať. „Tieto dlhopisy majú splatnosť dva alebo štyri roky. Je síce možné ich odpredať na burze počas ich životnosti, hrozí tu však riziko kolísania ceny,“ uvádza. Zároveň pripomína, že nejde o bankové vklady chránené Fondom ochrany vkladov.

Ako alternatívu pre ľudí, ktorí nechcú viazať prostriedky na niekoľko rokov, spomína banka produkty s denným úročením a bez viazanosti. Príkladom je u nich Dnešné sporenie, ktoré funguje na princípe jednodňového vkladu s automatickým opakovaním. Klient môže získať úrok až do 2,50 percenta ročne, ak má platený Účet plus, pričom peniaze má neustále k dispozícii. Takéto riešenie môže byť vhodné pre rezervu alebo krátkodobé ciele, no podobne ako štátne dlhopisy spravidla nepokryje infláciu.

Blažečková Janove zároveň odporúča diverzifikáciu. „Rovnako ako štát diverzifikuje svoje zdroje financovania, mal by aj bežný klient rozložiť svoje úspory do viacerých nástrojov,“ hovorí. Časť úspor môže zostať v likvidnej forme, časť môže smerovať do dlhopisov a ďalšia do investícií s vyšším potenciálnym výnosom.

Konzervatívny základ, nie jediná stratégia

Podobný pohľad má aj investičná spoločnosť Prosight. Anton Ivan zo spoločnosti upozorňuje, že nominálny výnos 2,7 až 3 percentá ročne môže po zohľadnení inflácie znamenať len minimálne reálne zhodnotenie. „Štátne dlhopisy pre občanov predstavujú istotu a predvídateľnosť. Po zohľadnení inflácie to často znamená len minimálne, prípadne žiadne reálne zhodnotenie úspor,“ uvádza.

Podľa neho sú vhodné najmä ako stabilizačný prvok portfólia. Investori s dlhším horizontom môžu zvážiť aj indexové fondy zamerané na globálne akciové trhy, ktoré historicky prinášali vyšší výnos, približne na úrovni 7 až 9 percent ročne, hoci s kolísaním hodnoty. Opatrnejší investori môžu siahnuť po zmiešaných fondoch kombinujúcich akcie a dlhopisy alebo po podnikových dlhopisoch s výnosom okolo 5 až 6 percent ročne, avšak s vyšším rizikom než pri štátnych dlhopisoch.

„Štátne dlhopisy predstavujú bezpečný nástroj, no ak chce investor svoje úspory dlhodobo zhodnocovať nielen v nominálnom, ale aj reálnom vyjadrení, odporúčame diverzifikovať investície medzi viaceré typy aktív,“ uzatvára Anton Ivan.

Rozhodnutie medzi istotou a výnosom

Nová emisia tak opäť otvára známu dilemu. Na jednej strane stojí istota štátu ako emitenta, jednoduchý proces nákupu a nulové poplatky. Na druhej strane je viazanosť prostriedkov a riziko, že výnos nepokryje infláciu.

Pre domácnosti, ktoré chcú bezpečne uložiť časť rezerv a sú pripravené viazať peniaze na dva či štyri roky, môžu byť štátne dlhopisy vhodným riešením. Pre tých, ktorí chcú dlhodobo budovať majetok a ochrániť úspory pred infláciou, by však mali byť len jednou z častí širšej investičnej stratégie.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.