Navrhované opatrenia sú rozdelené do piatich strategických oblastí.
Štát chce lepšie hospodáriť s budovami v jeho správe, vznikne nový koordinačný orgán
8.4.2026 (SITA.sk) -
Vláda v stredu schválila Implementačný plán Stratégie spravovania budov štátnej správy, ktorý má priniesť systémové zmeny v starostlivosti o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Materiál na rokovanie kabinetu predložil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Implementačný plán nadväzuje na stratégiu schválenú v auguste 2025 a reaguje na dlhodobé nedostatky v správe štátnych budov, najmä v oblasti koordinácie obnovy, energetického a facility manažmentu či efektívneho využívania administratívnych priestorov.
Cieľom je efektívnosť a úspory
Jeho cieľom je efektívnejšie využívanie verejných zdrojov, transparentnejšie riadenie, zlepšenie pracovného prostredia pre štátnych zamestnancov a zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Schválený materiál je súčasťou reformy spravovania budov v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.
Navrhované opatrenia sú rozdelené do piatich strategických oblastí – centralizovaná a efektívna správa budov, digitalizácia a dátové riadenie, energetická efektívnosť a uhlíková neutralita, finančná udržateľnosť a moderné pracovné prostredie. Realizovať sa majú v rokoch 2026 až 2028, pričom ďalšie opatrenia sú plánované na obdobie rokov 2029 až 2031.
Vznikne nový koordinačný orgán
Kľúčovým krokom bude zriadenie Ústredného koordinačného orgánu pre správu administratívnych budov v rámci Ministerstva vnútra SR. Tento útvar bude metodicky usmerňovať a koordinovať činnosti štátnych orgánov pri správe budov, riadiť investície do ich obnovy, zabezpečovať energetický manažment vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie a pripravovať podmienky pre centralizované spravovanie majetku štátu. Zároveň bude vydávať záväzné stanoviská k prenájmu či nadobúdaniu administratívnych priestorov.
Súčasťou reformy bude aj pravidelná „Správa o stave spravovania a nakladania s administratívnymi budovami“, ktorá zhodnotí technický stav budov, ich energetickú náročnosť, náklady na prevádzku, mieru využitia aj plánované investície. Dokument má zároveň identifikovať prebytočný majetok štátu a navrhnúť jeho efektívne využitie, napríklad formou prenájmu alebo predaja. Prvá správa má vzniknúť za rok 2026 a následne sa bude pripravovať každé dva roky.
Reforma sa bude realizovať v dvoch etapách. V rokoch 2026 až 2029 sa počíta so zriadením koordinátora a pilotným projektom na budovách rezortu vnútra, ktorý preverí nastavené opatrenia v praxi. V období rokov 2029 až 2031 sa plánuje rozšírenie systému na širšie portfólio budov a vznik nadrezortnej organizácie pre facility manažment. Vláda očakáva, že opatrenia prinesú štátu postupne významné úspory, efektívnejšie riadenie majetku a kvalitnejšie pracovné podmienky pre štátnych zamestnancov.
Viac k téme: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Minister vnútra SR, Plán obnovy a odolnosti SR
Zdroj: SITA.sk - Štát chce lepšie hospodáriť s budovami v jeho správe, vznikne nový koordinačný orgán © SITA Všetky práva vyhradené.
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Najčítanejšia najnovšia správa
Ďalšia luxusná vila? Matovičovci ukázali majetok bývalej „pravej ruky“ premiéra – VIDEO

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.
„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.
Nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur
Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.
Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.
„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.
Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.
Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.
Podozrivé finančné operácie
Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.
Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.
Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.






















