Posledným politikom odsúdeným za korupciu ostáva naďalej exprimátor Čadce v roku 2005.
Špecializovaný súd má síce vysokú úspešnosť, ale končia na ňom iba prípady malej korupcie, tvrdí TIS
11.5.2020 (Webnoviny.sk) - Hoci má Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ŠTS) vysokú úspešnosť v rozhodovaní o prípadoch korupcie, končia na ňom iba malé prípady.
V rozhovore v rámci cyklu virtuálnych prednášok o demokracii, ktoré organizuje Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), to uviedol Michal Piško, projektový koordinátor Transparency International Slovensko (TIS).
Podľa Piška má ŠTS v súdnych konaniach týkajúcich sa korupcie úspešnosť vyše 90 percent. Pred ŠTS sa ročne dostane niekoľko desiatok prípadov korupcie, čo analytik TIS považuje za nedostatočné.
Nedostatočná činnosť generálnej prokuratúry
Väčšina prípadov sa pritom týka malej korupcie. Za hlavnú príčinu súčasného stavu považuje Piško nedostatočnú činnosť generálnej prokuratúry.
Práve generálna prokuratúra stojí medzi políciou a súdmi. Od vyšetrovateľov policajných zložiek preberá dôkazy a vyhodnocuje prípadné podanie súdnej žaloby.
V prípadoch veľkej korupcie podľa projektového koordinátora TIS najvyšší orgán prokuratúry zlyháva, a preto sa na ŠTS nedostávajú prípady vrcholovej korupcie.
„ŠTS aktuálne rieši iba prípady malej korupcie. Často ide o prípady úplatkov v podobe darovania vína, orieškov alebo hotovosti vo výške 10 či 20 eur. Až 60 percent prípadov, ktoré ŠTS súd riešil za posledné volebné obdobie, sa týkalo korupcie v sumách nižších ako 500 eur,“ povedal Michal Piško.
Janušek a Štefanov neboli odsúdení za korupciu
Súčasný stav prokuratúry podľa neho dokumentuje aj fakt, že v predošlom volebnom období nebol za korupciu odsúdený ani jeden politik, prokurátor alebo sudca.
„Aj keď vieme, že prichádzalo k obrovským zlyhaniam, tieto prípady sa nedostávali pred ŠTS. Ani ministri za Slovenskú národnú stranu Marián Janušek a Igor Štefanov napokon neboli odsúdení za korupciu, pretože sa im ju nepodarilo dokázať. Boli odsúdení za zneužitie právomocí a machinácie pri verejnom obstarávaní,“ uviedol Piško.
Projektový koordinátor TIS dodáva, že posledným politikom na Slovensku, odsúdeným za korupciu, naďalej ostáva exprimátor Čadce Jozef Pohančeník, ktorého v roku 2005 odsúdili za prijímanie úplatku vo výške 50-tisíc eur.
Viac k téme: korupcia, TIS Transparency International Slovensko
Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené
Najčítanejšia najnovšia správa
Fico stavia na veto a tragikomický konflikt s Merzom, kým Slovensko potrebuje spojencov - KOMENTÁR

Nemecký kancelár Friedrich Merz napísal predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi túto vetu: „Spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky (rozumej ukrajinskej), ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.“
Hlúpa reakcia Fica
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý ešte nedávno bažil po stretnutí s Merzom v Bratislave a zmaril ho spolu s kolegami zo Smeru hlúpymi vyjadreniami na adresu kancelára, zareagoval na túto definíciu nemeckého národného záujmu pred dôležitým rokovaním Európskej rady opäť hlúpo, teda agresívnym konfrontačným a nezdvorilým slovníkom.
Fico opäť vsadil na osobnú prestrelku a suverénny nemecký názor označil za vydieranie a zastrájal sa suverénnym slovenským vetom, akoby mu debakel orbánovskej stratégie blokovania európskeho konsenzu vyšumel z pamäti. Najvážnejším problémom však nie je Ficov trápny slovník, ale je ním jeho predstava, že právo zablokovať rozhodnutie je to isté ako schopnosť vyjednať pre Slovensko dobrý výsledok. Krátkodobý aj dlhodobý.
Nemecký kancelár Merz požaduje, aby sa na financovaní Ukrajiny spravodlivo podieľali všetky štáty EÚ a naznačuje, že dohoda o tejto otázke by otvorila dvere aj k dohode o novom sedemročnom rozpočte. Je to jeho legitímna vyjednávacia taktika, aj keď sporná. Niektoré vlády členských štátov EÚ upozorňujú, že spájať finančné potreby Ukrajiny na rok 2027 s rozpočtom Únie na roky 2028 až 2034 môže skomplikovať obe dohody. Takto argumentoval aj poľský premiér Donald Tusk.
Magyar a jeho diplomatické vyjadrenie
Na vecnú polemiku teda Fico mal dosť priestoru. Prečo potreboval kancelára obviniť z vydierania, pripomenúť mu staré nemecké chyby a ubezpečovať svoje zradikalizované publikum, že sa z neho „nepokakáme“? Veď práve v ten istý deň sa ukázalo, ako sa dá s Merzom diplomaticky nesúhlasiť a nezničiť si možnosť spolupráce.
Maďarský premiér Péter Magyar v Berlíne odmietol spájanie oboch otázok a vysvetlil, prečo jeho krajina nechce ďalšie spoločné zadlžovanie. Výslovne však povedal, že to nenazýva vydieraním. Rokoval o kohézii, energetike aj nemeckých investíciách. Merz ocenil nový začiatok vzťahov s Maďarskom a prijal Magyrovo pozvanie do Budapešti.
Vynikajúca demonštrácia, ako v tej istej situácii možno použiť dva spôsoby obhajoby národného záujmu. Fico v Bratislave rozpútal slovnú bitku na diaľku, Magyar v Berlíne tvárou v tvár vyjadril nesúhlas s Merzovým postupom a nielenže si ponechal otvorené dvere pre konštruktívne rokovania, ale po pol roku vo funkcii dosiahol to, čo sa Ficovi nepodarilo za tri roky – dostať nemeckého kancelára na oficiálnu návštevu Budapešti.
Slovenský premiér nezískal ani Babiša
Ani českého premiéra Andreja Babiša nemožno automaticky zapísať do Ficovej blokujúcej koalície. Odmieta síce nové záruky za pôžičku, ale hovorí aj o potrebe pomáhať Ukrajine a očakáva dohodu.
Poľsko má výhrady k spájaniu oboch agend, nie však k podpore ukrajinskej obrany. Fico tak má spojencov proti Merzovmu podmieňovaniu schválenia európskeho rozpočtu, no nie na zablokovanie celého rozpočtu.
Fico sa chváli, že má rovnaké právo veta ako jeho nemecký kolega. Len nevedno prečo sa kvôli prejavu suverénneho názoru Merza tak rozčuľuje, keď sám po boku Viktora Orbána opakovane podmieňoval schválenie sankcií proti Ruskej federácie naplnením svojich konkrétnych podmienok.
Vtedy to bola suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany a právo na iný názor. V prípade nemeckého suverénneho názoru vykrikuje o vydieraní.
Účet za amatérsku politiku bude vysoký
Lenže európske rokovania sú skúškou, kto dokáže spájať záujmy členských štátov a výmenou kompromisov presadiť priority svojej krajiny. Slovensko potrebuje silnú kohéznu a poľnohospodársku politiku. Nemecko ako najväčší čistý prispievateľ žiada viac prostriedkov na obranu a konkurencieschopnosť.
Ak premiér robí zo sporu o finančnú pomoc Ukrajine divadelný spor o prestíž pre svojich voličov alebo si nebodaj ventiluje osobnú frustráciu z mizernej dôveryhodnosti a rešpektu v EÚ, sťažuje hľadanie partnerov pre presadenie záujmov našich regiónov a farmárov. Ukrajine môžu pomôcť iní aj bez nás, no slovenský premiér si zužuje vyjednávací priestor tam, kde pomoc potrebujeme my.
Účet za takúto amatérsku politiku sa nebude rátať iba v budúcom európskom rozpočte. Vlani smerovalo do Nemecka 21,3 percenta slovenského vývozu za 23,7 miliardy eur.
V centrále Volkswagenu sa rozhoduje o budúcnosti bratislavskej výroby prémiových Audi Q7 a Q8. Audi už oznámilo americký výrobný projekt, najmä kvôli clám a blízkosti zákazníkov. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že Merz ako trest za Ficovu nedôstojnú, urážlivú až nepriateľskú politiku voči jeho vláde politicky zatlačí na odvoz bratislavských montážnych liniek za oceán.
No dnes nie je jasné, koľko výroby zostane vo VW Bratislava. A v zápase o ďalšie atraktívne modely áut potrebuje tento pilier slovenského automobilového priemyslu konkurenčné podnikateľské podmienky a fungujúce vzťahy s nemeckými partnermi. Nie ďalší hlúpy politický konflikt slovenskej vlády s nemeckou.
Závislosť slovenskej ekonomiky na nemeckú
Fico sám v januári priznal mimoriadnu závislosť našej ekonomiky od nemeckej a hovoril o Merzovej návšteve Slovenska. Tá sa neuskutočnila; Berlín poprel, že by ju oficiálne plánoval. Premiér teraz tvrdí, že Merz naňho pri inom telefonáte kričal. Je to Ficova verzia. Osobnú urazenosť nemožno označiť za dokázaný motív, no otázka, či sa osobné frustrácie majú premietať do zahraničnej politiky, zostáva.
Doma trucovitá rétorika voči kancelárovi Merzovi ponúka obraz premiéra Fica ako neohrozeného obrancu slovenskej suverenity proti drzému Nemecku. A možno pomôže zabrániť ďalšiemu úniku voličov Smeru k Republike. V zahraničí sa však vníma ako ďalší konflikt so spojencami v EÚ.
Premiér naznačuje, že od ukrajinského kolegu počul čosi šokujúce, ale nepovie čo. Takéto tajomstvo však nie je dôvodom na kategorické odopretie pomoci Ukrajine brániacej holú existenciu svojej nezávislej štátnosti a národnej svojbytnosti. Ruské médiá už Ficove výpady proti Merzovi radostne šíria ako správu o európskom rozkole.
Slovenská suverenita sa nepreukáže tým, že premiér urazí kancelára nášho najdôležitejšieho hospodárskeho partnera. Preukáže sa, keď dokáže zabezpečiť slovenským regiónom európske investície, automobilkám perspektívu a krajine bezpečnosť. Veto môže na chvíľu zastaviť rokovanie. Nezastaví však ruskú armádu. A účty za dôsledky ukrajinskej porážky by neplatil Fico zo svojho. Platili by ich občania Slovenskej republiky.





















