7.4.2020 (Webnoviny.sk) - Krajiny, ktoré investujú v kríze do výskumu a inovácií, sú následne konkurencieschopnejšie. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) Daniel Straka. Podotkol, že toto tvrdenie sa opiera o viaceré analýzy. Ako príklad uviedol najmä situáciu vo Fínsku po roku 1989, v ázijských krajinách začiatkom toho storočia a tiež v niektorých európskych krajinách po roku 2008.

Výlučné pravidlo krízových situácií

„Proste vláda, by si mala povedať, že investície do výskumu a inovácií sú skutočne investície do budúcnosti a určite sa nám veľmi rýchlo vrátia,“ povedal. Riaditeľ Ineko Peter Goliaš pre agentúru SITA poznamenal, že podľa dostupných údajov sú hlasy o podfinancovaní vedy opodstatnené. Podľa Eurostatu išlo na Slovensku v roku 2018 na vedu 0,84 percenta HDP oproti 2,19 percenta HDP priemeru Európskej únie (EÚ).

Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu

V utorok zároveň rektori siedmich univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú k celospoločenskej diskusii o prehodnotení modelu financovania vedy na Slovensku. Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by podľa signatárov nemala byť výlučným pravidlom krízových situácií.

Podľa Straku štát nielenže môže ochrániť vedu pred škrtami, ale priam musí. „História ukazuje, že ak v krízovej dobe investujeme do výskumu a inovácií, tak sa nám to v budúcnosti vráti. Sú krátkozraké vlády, ktoré sa v kríze rozhodnú škrtnúť investície do vedy, lebo to až tak politicky nebolí a potom sú vlády, ktoré, naopak, povedia, tu vidíme budúcnosť a zvyšovať investície je cesta, ktorou sa musíme vydať,“ vysvetlil.

Treba sledovať hodnotu za peniaze

Poznamenal, že ide len o to, či bude vláda chcieť. Bude podľa neho potrebné vyčleniť financie zo štátneho rozpočtu, čo najskôr a čo najkvalitnejšie využiť financie, ktoré Slovensku ešte ostávajú zo štrukturálnych fondov. Taktiež bude potrebné čo najskôr naštartovať výzvy z nových štrukturálnych fondov. Podotkol, že rovnako dôležité je tiež zvyšovanie spoločenského ohodnotenia vedcov, „aby sa nám na Slovensku nestávalo, že ľudia uprednostnia financovanie výstavy niekoľko kilometrov diaľnic pred podporou vedy“.

Goliaš poukázal zároveň na výsledky Eurostatu, podľa ktorých išlo na Slovensku v roku 2018 na vedu 0,84 percenta HDP oproti 2,19 percenta HDP priemeru Európskej únie (EÚ). Slovensko čerpá financie na vedu najviac z verejných zdrojov a zo zahraničia. „Ak by sme sa mali dostať na úrovne porovnateľné s priemerom krajín EÚ, mali by stúpnuť všetky zdroje financovania, najviac však zo súkromného komerčného sektora,“ priblížil. Pri financovaní vedy z verejných zdrojov treba rovnako ako aj pri ostatných verejných výdavkoch sledovať hodnotu za peniaze. Znamená to merať výsledky vedy v pomere k vynaloženým zdrojom. Využívať by sa preto mali najmä grantové nástroje, pri ktorých vedci môžu súťažiť a porovnávať výsledky svojich projektov. Dôležité je vyhodnocovanie a zverejňovanie výsledkov podporených projektov aj po ich ukončení. Peniaze by mali ísť najmä tam, kde prinášajú najväčší úžitok pre spoločnosť.

Straka poznamenal, že z jeho pohľadu by mali investície do výskumu a vývoja dosahovať aspoň priemer EÚ. „Ak to tak nie je, tak každý rok naša veda prichádza o takmer 1,2 miliardy eur, a to sa výrazne odzrkadľuje na celom systéme. Máme starnúcu infraštruktúru, veľmi vysoký odliv mozgov a nedostatočne ohodnotených a motivovaných vedcov. Doteraz nebola na Slovensku vláda, ktorá by si dala práve oblasť výskumu a inovácií ako svoju jasnú prioritu,“ uviedol.

Navrhuje znížiť roztrieštenosť financovania

Dodal, že ak sa aj ciele vo veci výšky investícií definovali, tak sa nikdy nenapĺňali a nikto tomu ani nevenoval pozornosť. Mal by sa podľa neho nastaviť udržateľný model financovania, napríklad vláda by sa mala zaviazať zvyšovať investície do vedy o 0,15 percenta HDP. Podporný systém by mal byť predvídateľný. Napríklad, aby boli grantové výzvy vyhlasované každý rok v jasne daných termínoch a aby sa vopred vedelo v akých oblastiach.

Rovnako navrhuje znížiť roztrieštenosť financovania a pravidiel. Vysvetlil, že výskum a inovácie sú v súčasnosti podporované z viacerých ministerstiev. Straka považuje za ideálne vytvorenie jednotných pravidiel, vďaka čomu by sa projekty podávali cez jeden portál. „Dôležité je, aby sme začali postupne zvyšovať aj investície súkromných firiem do výskumu a inovácií, aj keď to bude asi v pokrízovej dobe zložitejšie. Potrebujeme tiež výraznejšie podporovať začínajúcich vedcov a inovátorov, aby nám ľudia vo veľkom neodchádzali do zahraničia,“ povedal.

Dnes rektori siedmich univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavol Šajgalík zverejnili spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú k celospoločenskej diskusii o prehodnotení modelu financovania vedy na Slovensku. Dôvera spoločnosti v slovenskú vedu by podľa signatárov nemala byť výlučným pravidlom krízových situácií. Mala by byť budovaná priebežne s dôrazom na predchádzanie zhoršovaniu či zľahčovaniu dôstojnosti podmienok, v ktorých vedci pracujú. „Ak sa nezmení verejný pohľad na túto problematiku, ďalšiu krízu, prípadne následky tej dnešnej, už dôstojne zvládnuť nemusíme. Dbajme o korene európskej kultúry, ktorá je bytostne spojená s vedeckým poznávaním sveta,“ uviedli vo svojom vyhlásení.

Viac k téme: ekonomická kríza, ekonomicke do, inovácie, kríza

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecký kancelár Friedrich Merz napísal predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi túto vetu: „Spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky (rozumej ukrajinskej), ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.“

Hlúpa reakcia Fica

Fico opäť vsadil na osobnú prestrelku a suverénny nemecký názor označil za vydieranie a zastrájal sa suverénnym slovenským vetom, akoby mu debakel orbánovskej stratégie blokovania európskeho konsenzu vyšumel z pamäti. Najvážnejším problémom však nie je Ficov trápny slovník, ale je ním jeho predstava, že právo zablokovať rozhodnutie je to isté ako schopnosť vyjednať pre Slovensko dobrý výsledok. Krátkodobý aj dlhodobý.

Nemecký kancelár Merz požaduje, aby sa na financovaní Ukrajiny spravodlivo podieľali všetky štáty EÚ a naznačuje, že dohoda o tejto otázke by otvorila dvere aj k dohode o novom sedemročnom rozpočte. Je to jeho legitímna vyjednávacia taktika, aj keď sporná. Niektoré vlády členských štátov EÚ upozorňujú, že spájať finančné potreby Ukrajiny na rok 2027 s rozpočtom Únie na roky 2028 až 2034 môže skomplikovať obe dohody. Takto argumentoval aj poľský premiér Donald Tusk.

Magyar a jeho diplomatické vyjadrenie

Na vecnú polemiku teda Fico mal dosť priestoru. Prečo potreboval kancelára obviniť z vydierania, pripomenúť mu staré nemecké chyby a ubezpečovať svoje zradikalizované publikum, že sa z neho „nepokakáme“? Veď práve v ten istý deň sa ukázalo, ako sa dá s Merzom diplomaticky nesúhlasiť a nezničiť si možnosť spolupráce.

Maďarský premiér Péter Magyar v Berlíne odmietol spájanie oboch otázok a vysvetlil, prečo jeho krajina nechce ďalšie spoločné zadlžovanie. Výslovne však povedal, že to nenazýva vydieraním. Rokoval o kohézii, energetike aj nemeckých investíciách. Merz ocenil nový začiatok vzťahov s Maďarskom a prijal Magyrovo pozvanie do Budapešti.

Vynikajúca demonštrácia, ako v tej istej situácii možno použiť dva spôsoby obhajoby národného záujmu. Fico v Bratislave rozpútal slovnú bitku na diaľku, Magyar v Berlíne tvárou v tvár vyjadril nesúhlas s Merzovým postupom a nielenže si ponechal otvorené dvere pre konštruktívne rokovania, ale po pol roku vo funkcii dosiahol to, čo sa Ficovi nepodarilo za tri roky – dostať nemeckého kancelára na oficiálnu návštevu Budapešti.

Slovenský premiér nezískal ani Babiša

Ani českého premiéra Andreja Babiša nemožno automaticky zapísať do Ficovej blokujúcej koalície. Odmieta síce nové záruky za pôžičku, ale hovorí aj o potrebe pomáhať Ukrajine a očakáva dohodu.

Poľsko má výhrady k spájaniu oboch agend, nie však k podpore ukrajinskej obrany. Fico tak má spojencov proti Merzovmu podmieňovaniu schválenia európskeho rozpočtu, no nie na zablokovanie celého rozpočtu.

Fico sa chváli, že má rovnaké právo veta ako jeho nemecký kolega. Len nevedno prečo sa kvôli prejavu suverénneho názoru Merza tak rozčuľuje, keď sám po boku Viktora Orbána opakovane podmieňoval schválenie sankcií proti Ruskej federácie naplnením svojich konkrétnych podmienok.

Vtedy to bola suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany a právo na iný názor. V prípade nemeckého suverénneho názoru vykrikuje o vydieraní.

Účet za amatérsku politiku bude vysoký

Lenže európske rokovania sú skúškou, kto dokáže spájať záujmy členských štátov a výmenou kompromisov presadiť priority svojej krajiny. Slovensko potrebuje silnú kohéznu a poľnohospodársku politiku. Nemecko ako najväčší čistý prispievateľ žiada viac prostriedkov na obranu a konkurencieschopnosť.

Ak premiér robí zo sporu o finančnú pomoc Ukrajine divadelný spor o prestíž pre svojich voličov alebo si nebodaj ventiluje osobnú frustráciu z mizernej dôveryhodnosti a rešpektu v EÚ, sťažuje hľadanie partnerov pre presadenie záujmov našich regiónov a farmárov. Ukrajine môžu pomôcť iní aj bez nás, no slovenský premiér si zužuje vyjednávací priestor tam, kde pomoc potrebujeme my.

Účet za takúto amatérsku politiku sa nebude rátať iba v budúcom európskom rozpočte. Vlani smerovalo do Nemecka 21,3 percenta slovenského vývozu za 23,7 miliardy eur.

V centrále Volkswagenu sa rozhoduje o budúcnosti bratislavskej výroby prémiových Audi Q7 a Q8. Audi už oznámilo americký výrobný projekt, najmä kvôli clám a blízkosti zákazníkov. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že Merz ako trest za Ficovu nedôstojnú, urážlivú až nepriateľskú politiku voči jeho vláde politicky zatlačí na odvoz bratislavských montážnych liniek za oceán.

No dnes nie je jasné, koľko výroby zostane vo VW Bratislava. A v zápase o ďalšie atraktívne modely áut potrebuje tento pilier slovenského automobilového priemyslu konkurenčné podnikateľské podmienky a fungujúce vzťahy s nemeckými partnermi. Nie ďalší hlúpy politický konflikt slovenskej vlády s nemeckou.

Závislosť slovenskej ekonomiky na nemeckú

Fico sám v januári priznal mimoriadnu závislosť našej ekonomiky od nemeckej a hovoril o Merzovej návšteve Slovenska. Tá sa neuskutočnila; Berlín poprel, že by ju oficiálne plánoval. Premiér teraz tvrdí, že Merz naňho pri inom telefonáte kričal. Je to Ficova verzia. Osobnú urazenosť nemožno označiť za dokázaný motív, no otázka, či sa osobné frustrácie majú premietať do zahraničnej politiky, zostáva.

Doma trucovitá rétorika voči kancelárovi Merzovi ponúka obraz premiéra Fica ako neohrozeného obrancu slovenskej suverenity proti drzému Nemecku. A možno pomôže zabrániť ďalšiemu úniku voličov Smeru k Republike. V zahraničí sa však vníma ako ďalší konflikt so spojencami v EÚ.

Premiér naznačuje, že od ukrajinského kolegu počul čosi šokujúce, ale nepovie čo. Takéto tajomstvo však nie je dôvodom na kategorické odopretie pomoci Ukrajine brániacej holú existenciu svojej nezávislej štátnosti a národnej svojbytnosti. Ruské médiá už Ficove výpady proti Merzovi radostne šíria ako správu o európskom rozkole.

Slovenská suverenita sa nepreukáže tým, že premiér urazí kancelára nášho najdôležitejšieho hospodárskeho partnera. Preukáže sa, keď dokáže zabezpečiť slovenským regiónom európske investície, automobilkám perspektívu a krajine bezpečnosť. Veto môže na chvíľu zastaviť rokovanie. Nezastaví však ruskú armádu. A účty za dôsledky ukrajinskej porážky by neplatil Fico zo svojho. Platili by ich občania Slovenskej republiky.