10.4.2026 (SITA.sk) - Tieto výsledky priniesol prvý prieskum o veľkej individuálnej filantropii, ktorý realizovala Nadácia Pontis v spolupráci s agentúrou Focus.

Hoci niektoré príbehy, ako úspešní ľudia na Slovensku pomáhajú, sú dobre známe, komplexné dáta o domácej filantropii doposiaľ chýbali. Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, preto spolu s agentúrou Focus pripravila prvý prieskum* o tzv. veľkej individuálnej filantropii na Slovensku. "Oslovili sme ľudí z biznisu vrátane tých, ktorí sa objavujú v rebríčkoch najbohatších ľudí a máme o nich referenciu, že sú filantropicky aktívni. Prvýkrát tak vidíme obraz veľkej individuálnej filantropie na Slovensku, ktorý bude cenným základom pre ďalšie prieskumy v budúcnosti," uviedla výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.

Prieskum zahŕňal otázky o výške finančných darov aj oblastiach, na ktoré respondenti venujú peniaze. "Filantropiu si verejnosť tradične spája s pomocou pri ťažkých životných situáciách, ale väčší filantropi dávajú na prvé miesto vzdelávanie. Podporuje ho až 85 % z nich a my sme presvedčení, že práve toto je cesta k zmysluplnej zmene," podotkla Martina Kolesárová.

Pri otázke, prečo sa venujú pomáhaniu, filantropi najčastejšie uvádzali tri motivácie: chcem riešiť konkrétny problém, mám k téme osobne blízko, chcem niečo vrátiť spoločnosti. "Výsledky prieskumu naznačujú, že filantropia nie je pre bohatých povinnosť, skôr spôsob, ako niečo zmysluplné zmeniť a cítiť sa v súlade so sebou. Zdá sa, že tlak okolia a dobré PR nehrajú rolu. Filantropi skôr odmietajú predstavu, že by darovanie bolo nejakou spoločenskou pózou. Ide o silný signál autenticity ich motivácie," povedal riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik.

Nadácia Pontis v súčasnosti aktívne spolupracuje s mnohými osobnosťami slovenskej filantropie. "Teší nás, že aj úspešní ľudia na Slovensku začínajú objavovať služby filantropického poradenstva. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že filantropom významne pomáha vyhnúť sa chybám, nájsť tie najlepšie organizácie a maximalizovať pozitívny dopad," povedala výkonná riaditeľka Nadácie Pontis Martina Kolesárová.

Ďalšie prieskumy v budúcnosti pomôžu zachytiť, kam sa slovenská filantropia posunie v nasledujúcich rokoch. "Môže ísť v šľapajach tej českej, ktorá od roku 2020 raketovo rastie a prináša príbehy rodinných nadácií, ktoré do rozvoja sociálnych inovácií dávajú miliardy českých korún z vlastných peňazí. Alebo bude hasiť nefunkčné zdravotníctvo a problémy v sociálnej oblasti bez výrazného posunu k systémovej zmene,” zhodnotila Martina Kolesárová.

10+1 zistení O SLOVENSKEJ FILANTROPII

1. Poznáme prvé sumy

Viac ako polovica respondentov uviedla, že ročne dáva na pomáhanie zo svojich peňazí minimálne 10-tisíc eur. Viac ako štvrtina (26 %) filantropov daruje nad 50-tisíc eur ročne, nájdu sa však aj ľudia, ktorí dávajú viac než 200-tisíc.

2. Vzdelávanie ako jasná priorita

Až deväť z desiatich filantropov (85 %) v súčasnosti podporuje vzdelávanie. V rebríčku podporovaných oblastí sú na druhom mieste sociálne služby (61 %) a za nimi kultúra a umenie (52 %).

3. Dilema: Dopĺňať štát alebo prinášať inovácie?

Názory na to, čo by malo byť hlavnou úlohou filantropov, sú takmer vyrovnané:

• Polovica (51,5 %) si myslí, že by mali podporovať najmä spoločenské inovácie s vysokou hodnotou.
• Druhá polovica (48,5 %) verí, že by mali prioritne podporovať oblasti, kde štát nezvláda plniť svoje základné úlohy.

4. Nejde o osobnú značku

Nikto z respondentov neuviedol, že sa filantropii venuje kvôli budovaniu svojej osobnej značky. 67 % sa stotožňuje s výrokom, že "pomáhaním sa nechváli".

5. Filantropia ako "celoživotný" záväzok

Polovica (51 %) filantropov uviedla, že sa pomáhaniu venuje viac ako 10 rokov, pričom pätina (21 %) špecifikovala, že pomáha viac ako dve desaťročia.

6. Menej srdca, viac rozumu

Aj keď pomáhanie býva tradične spájané so "srdcom", "veľkí" filantropi sú racionálnejší. Až dve tretiny (67 %) hovoria, že sa riadia najmä rozumom.

7. Vianočný mýtus neplatí

Len štvrtina (24 %) respondentov uviedla, že v predvianočnom čase premýšľa o filantropii intenzívnejšie. Väčšina z nich sa jej venuje systematicky počas celého roka.

8. Dôvera v ľudí je na prvom mieste

Pri rozhodovaní o tom, koho filantrop podporí, hrá kľúčovú úlohu osobná dôvera v ľudí, ktorí za konkrétnou organizáciou stoja (81 %), a to, že organizácia usiluje o systémovú zmenu (49 %).

9. Záujem o profesionálne poradenstvo

Filantropi sa o svojich daroch najčastejšie rozprávajú so svojimi životnými partnermi (82 %). Záujem o využitie profesionálnych poradenských služieb v budúcnosti deklaruje pätina (21 %).

10. Stimul k vyššej štedrosti

Až šesť z desiatich (61 %) respondentov avizuje významné navýšenie svojho pomáhania v prípade, ak by štát zaviedol možnosť odpočtu darov zo základu dane.

11. Budúcnosť filantropie je svetlá

Až dve pätiny (39 %) filantropov predpokladajú, že o tri roky budú pomáhať viac ako dnes, 15 % dokonca hovorí, že si založí vlastný fond alebo nadáciu.

*Kvantitatívny prieskum medzi slovenskými filantropmi a filantropkami formou elektronického dotazníka. Zber dát v období 17.10. – 15.12. 2025.

Malý filantropický slovník

Filantropia – darovanie financií, času a know-how s ambíciou prinášať systémové riešenia na odstraňovanie príčin problémov

Charita – okamžitá pomoc ľuďom v núdzi bez systémových riešení

Menšia individuálna filantropia – finančné príspevky do verejných zbierok či výziev na darcovských portáloch

Veľká individuálna filantropia – väčšie dary zo súkromných zdrojov spravidla na projekty a výzvy s dlhodobejším dopadom

Informačný servis

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.