Majetok slovenských domácností síce rastie, no jeho štruktúra odhaľuje zásadný problém. A to slabú pripravenosť na dlhé obdobie strávené na dôchodku. Analýza VÚB banky ukazuje, že Slováci bohatnú inak než obyvatelia západnej Európy. Dominantnú úlohu zohráva vlastníctvo nehnuteľností, zatiaľ čo finančné aktíva zaostávajú.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahli finančné aktíva domácností ku koncu roka 2025 objem 124,3 miliardy eur, pričom medziročne vzrástli o 8,3 percenta a za posledné dva roky o takmer 18 percent. Napriek slabšiemu ekonomickému rastu a zhoršenej spotrebiteľskej nálade sa tak celkové bohatstvo domácností zvýšilo.

Bohatstvo na papieri

„Rok 2025 nebol pre slovenské domácnosti jednoduchý. Napriek tomu však celkové bohatstvo domácností, finančné aj nefinančné, vzrástlo na nové historické maximum,“ konštatuje hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Rast majetku však stojí najmä na nehnuteľnostiach. Hodnota vlastného bývania dosahuje približne 268 miliárd eur a tvorí takmer 70 percent celkového bohatstva domácností. V prepočte na jedného obyvateľa síce celkový čistý majetok dosahuje približne 60-tisíc eur, no finančný majetok predstavuje len zlomok tejto sumy, približne 10,6 tisíca eur. Aj preto Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s najnižším čistým finančným majetkom.

Táto štruktúra bohatstva má zásadné dôsledky práve pre dôchodok. Väčšina majetku je viazaná v nehnuteľnostiach, ktoré sú síce hodnotné, no málo likvidné. Inými slovami, domácnosti sú „bohaté na papieri“, no nemajú dostatok disponibilných zdrojov, ktoré by mohli flexibilne využívať na financovanie života po odchode z práce.

Problém ešte zvýrazňuje demografický vývoj. Populácia starne a po šesťdesiatke čaká ľudí ďalších 20 až 30 rokov života. Dôchodok tak prestáva byť krátkou záverečnou etapou a stáva sa plnohodnotnou fázou života, ktorú je potrebné dlhodobo plánovať. Napriek tomu Slováci v príprave výrazne zaostávajú. Index pripravenosti na dôchodok dosahuje len 4,3 z 10 a až 87 percent populácie vstupuje do dôchodku bez jasného finančného plánu.

Nedostatok plánovania

Nedostatok plánovania potvrdzujú aj konkrétne čísla. Len 14 percent Slovákov vie, koľko peňazí bude na dôchodok potrebovať, 12 percent tuší, koľko by si mali mesačne odkladať, a iba 11 percent túto sumu skutočne aj sporí. Hoci približne 40 percent populácie sa považuje za finančne sebavedomých, realita naznačuje výrazný nesúlad medzi vnímaním a skutočnou pripravenosťou.

Kľúčovým faktorom je aj správanie jednotlivých generácií. Mladí ľudia síce začínajú investovať skôr a viac, no ich finančné rezervy sú často nízke. Mileniáli čelia tlaku hypoték a rodinných výdavkov, čo oslabuje ich schopnosť systematicky si sporiť. Generácia v strednom veku má síce najvyšší príjem aj majetok, no často odkladá rozhodnutia o investovaní, čím prichádza o čas. Staršie domácnosti sú zasa silno závislé od prvého piliera a ich majetok je viazaný najmä v bývaní.

Práve kombinácia vysokej hodnoty nehnuteľností a nízkej likvidity vytvára do budúcnosti nové výzvy. „U starších obyvateľov Slovenska, ktorých majetok je v drvivej väčšine spojený s vlastníctvom bývania, vznikne s predlžovaním veku dožitia populácie dopyt po nových produktoch, ako sú napríklad reverzné hypotéky, investičné plány a nástroje na postupné ‚odpákovanie‘ majetku,“ upozorňuje Štefan Hronec z VÚB banky.

Tlmenie spotreby/h2>

Z makroekonomického pohľadu má štruktúra majetku dopad aj na výkon ekonomiky. Vysoký podiel nehnuteľností tlmí spotrebu, keďže rast ich hodnoty sa nepretavuje do vyšších výdavkov domácností. Naopak, vyšší podiel finančných investícií by mohol posilniť tzv. majetkový efekt, teda ochotu domácností míňať pri raste hodnoty ich aktív.

Vývoj však naznačuje postupnú zmenu. Podiel domácností investujúcich do finančných nástrojov síce rastie, no stále výrazne zaostáva za eurozónou. Mladšia generácia však tento trend postupne mení a investovanie sa stáva prirodzenejšou súčasťou správy financií.

Budúcnosť tak bude stáť na kombinácii tradičného vlastníctva bývania a rastúceho významu finančných investícií. Kľúčovou otázkou však zostáva, či sa slovenské domácnosti dokážu včas prispôsobiť realite dlhšieho života a začnú systematicky budovať zdroje, ktoré im umožnia prežiť dôchodok nielen dôstojne, ale aj finančne stabilne.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Ďalšia luxusná vila? Matovičovci ukázali majetok bývalej „pravej ruky“ premiéra – VIDEO

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.