Obce a mestá trápi najviac kompenzácia energií. Skonštatoval to predseda Združenia miesta a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger počas tlačovej besedy pri príležitosti rokovania rady združenia, ktoré sa konalo v stredu na Štrbskom Plese.

Poukázal na to, že viaceré obce a mestá majú problémy. V prípade malých obcí dokonca existenčného charakteru. Zálohové platby v rámci rozpočtov obcí podľa neho nestačia na to, aby sa sanovali základné energie, ktoré sú odobraté obcou, respektíve ňou zriadenými organizáciami.

Jeseň bude pre obce krutá

„Na druhej strane, aj tie peniaze, ktoré máme sľúbené, že prídu skôr, sa veľmi rýchlo minú, a táto kompenzačná schéma raz bude končiť,“ naznačil. Následne sa podľa neho ceny energií pravdepodobne nedostanú na úroveň začiatku roka 2022 a budú pravdepodobne o sto a viac percent vyššie.

„S týmto si veľmi ťažko obce a mestá poradia. Je to problém od problému, pretože niekto má zlý úverový rámec, niekto má zle zazmluvnené dodávky plynu, respektíve elektrickej energie, niekto je napríklad v relatívnom dostatku,“ opísal situáciu.

Na druhej strane podľa neho hrozí, že prenesené kompetencie, ktoré si objednával štát v samosprávach, budú musieť pravdepodobne v niektorých prípadoch vracať práve pre chýbajúce financie. Predseda Komory obcí ZMOSu a starosta Štrby Michal Sýkora predpokladá, že jeseň bude pre obce krutá, rovnako aj nasledujúci rok.

„Stále apelujeme na štát, aby sme doriešili kompenzáciu za tieto náklady, pretože sa to nedá uniesť. Ak máte zaplatiť štvornásobok ceny energií, znamená, že musíte niekde ubrať,“ poznamenal.

Rozdelenie na princípe „na občana“

Podpredseda ZMOSu a primátor Partizánskeho Jozef Božík pripomenul, že práve ZMOS prišiel s návrhom, ktorý bol akceptovaný Združením samosprávnych krajov SK8, Úniou miest Slovenska a doteraz aj počas rokovaní na úrovni vlády.

To sa týka podľa jeho slov doriešenia kompenzačnej schémy do 200 miliónov eur, ktorá je určená pre dotácie z hľadiska elektriny nad 199 eur za megawatthodinu a 99 eur za megawatthodinu plynu.

„Keďže všetkých 200 miliónov eur nebude minutých, pre prvý polrok by mohlo ísť zhruba 50 až 60 miliónov eur, ktoré by mohli byť rozdelené do celej republiky na princípe na občana,“ opísal. V rámci rokovaní preto ZMOS navrhol model solidarity väčších s menšími.

„Samosprávne kraje budú solidárne s obcami a mestami a sídla nad tritisíc obyvateľov budú solidárne s menšími. Doterajší pomer prerozdeľovania príjmov z dani z fyzických osôb bol na úrovni 70 ku 30, čo znamená 30 percent pre samosprávne kraje a 70 pre mestá a obce. Navrhovali sme, aby to bolo na hlavu občana, s tým, že 25 percent pôjde samosprávnym krajom, 75 mestám,“ dodal.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.

Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.

Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.

Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt

Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.

Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.

USA naďalej odmietajú prímerie

Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.

Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.