Predstavitelia ukrajinskej vlády tvrdia, že sa usilujú rovnako o návrat všetkých vojnových zajatcov, ktorých Rusko zadržiava.
Rusko pokračuje v mučení obrancov Azovstaľu a neponáhľa sa s ich prepustením
19.10.2023 (SITA.sk) - Rodinní príslušníci ukrajinských obrancov z pluku Azov, ktorí sa dostali do zajatia, žiadajú kompetentných, aby mali títo vojaci prioritu pri výmenách zajatcov.
Ruské väznice
Ako referuje web Kyiv Post, tvrdia, že bojovníci z pluku Azov zajatí pri obliehaní Mariupoľa čelia v ruských väzniciach extrémnym podmienkam.
Predstavitelia ukrajinskej vlády tvrdia, že sa usilujú rovnako o návrat všetkých vojnových zajatcov, ktorých Rusko zadržiava, a to bez uprednostňovania jednotiek.
Kremeľ sa neponáhľa
Podľa rodín boli vojnoví zajatci z pluku Azov, ktorí sa vzdali ruským jednotkám po tom, ako počas obliehania Mariupoľa hrdinsky bránili miestnu oceliareň Azovstaľ, údajne vystavení extrémnym podmienkam.
Vrátane bitia, mučenia, odopierania lekárskej starostlivosti a iným porušeniam medzinárodných zákonov ozbrojených konfliktov. Dodávajú, že Kremeľ sa pri bežných výmenách väzňov neponáhľa s prepustením žiadneho z nich.
Združenie rodín obrancov z Azovstaľu, skupina rodinných príslušníkov pluku Azov a ďalších, ktorí bránili oceliareň Azovstaľ, tvrdia, že Rusko vybralo pre týchto vojnových zajatcov tvrdšie podmienky v prísne strážených väzniciach. V ruskom zajatí je podľa skupín naďalej takmer 2-tisíc obrancov Azovstaľu, z ktorých 700 patrilo k pluku Azov.
Pomoc Ukrajine musí podľa Wlachovského zostať našou prioritou, cena za nečinnosť by bola privysoká
Rezignovať na všestrannú podporu nášho východného suseda by znamenalo rezignovať na základné princípy Charty OSN a medzinárodného poriadku, ako sme ho poznali pred februárom 2022.
Upozornil na to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský v diskusnom paneli o dopadoch ruskej agresie proti Ukrajine a budúcnosti Európy v pondelok na konferencii Forum 2000 v Prahe.
Medzinárodné podujatie nadväzuje na odkaz bývalého československého a českého prezidenta Václava Havla podporou hodnôt demokracie a rešpektovania ľudských práv.
Cena za nečinnosť
„Otázka nestojí tak, že či je Európa pripravená čeliť hrozbe z východu, ale či si môžeme dovoliť luxus nebrániť sa proti nej. Cena za nečinnosť by bola vskutku privysoká. Pomoc Ukrajine pri obrane jej územnej celistvosti a štátnosti preto musí zostať našou strategickou prioritou,“ uviedol Wlachovský.
„Uvedomili sme si, že v týchto turbulentných časoch potrebuje Únia ešte viac spolupráce, a to aj v oblasti bezpečnosti,“ dodal šéf slovenskej diplomacie.
Situácia na Blízkom východe
O situácii na Blízkom východe v kontexte útokov Hamasu na Izrael, migračnej situácii, regionálnej spolupráce vo formátoch V4 a S3, ale aj o povolebnom vývoji na Slovensku a v Poľsku Wlachovský diskutoval počas bilaterálneho rokovania s českým ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským.
Skonštatovali, že vzájomné vzťahy oboch našich krajín boli v posledných mesiacoch najlepšie a najintenzívnejšie od rozdelenia Československa.
Najčítanejšia najnovšia správa
