Podľa najnovších údajov európskej služby pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S) sa rok 2025 pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky v histórii meraní. Odborníci zároveň varujú, že tieto zistenia odrážajú „zrýchľujúce sa tempo klimatickej zmeny“.

Október 2025 je tretí najteplejší mesiac v histórii meraní

Október 2025 bol podľa údajov C3S tretím najteplejším októbrom zaznamenaným na globálnej úrovni. Priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla 15,14 °C, čo je o 0,70 °C viac ako priemer za október v období 1991 – 2020. Údaje pochádzajú zo súboru ERA5, ktorý vychádza z miliárd meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete.

Služba C3S predpovedá, že rok 2025 sa takmer určite umiestni ako druhý alebo tretí najteplejší rok v histórii, potenciálne na úrovni roku 2023 (aktuálne druhého najteplejšieho), a za rokom 2024, ktorý drží rekord najteplejšieho roka.

Podľa Copernicusu zistenia jasne ukazujú, že klimatická zmena naberá na rýchlosti. Emisie zo spaľovania fosílnych palív vypúšťajú do ovzdušia skleníkové plyny, ktoré zadržiavajú teplo a spôsobujú rast globálnych teplôt. Súčasne sa v dôsledku otepľovania znižuje výskyt nízkej oblačnosti, čo ešte viac prispieva k zvyšovaniu teploty.

Blíži sa prekročenie hranice 1,5 °C

Október 2025 bol len o 0,16 °C chladnejší než najteplejší október v histórii (rok 2023) a o 0,11 °C chladnejší než október 2024. Zároveň bol o 1,55 °C teplejší ako odhadovaný priemer z rokov 1850 – 1900, ktorý sa používa na definovanie predindustriálnej úrovne. Ide tak o prvý mesiac od apríla 2025, ktorý prekročil hranicu 1,50 °C.

Hoci celý rok 2025 pravdepodobne neprekročí túto hranicu, priemerná globálna teplota za obdobie 2023 – 2025 ju už pravdepodobne prekročí. Podľa Copernicus by išlo o prvý trojročný priemer od začiatku vedeckých meraní v 18. storočí – teda od začiatku takzvaného „inštrumentálneho obdobia“.

„Sme teraz v dekáde, keď je pravdepodobné prekročenie hranice 1,5 °C. To zdôrazňuje zrýchľujúce sa tempo klimatickej zmeny a naliehavú potrebu konať,“ uviedla Samantha Burgessová, strategická líderka pre klímu v rámci Copernicus.

Najvýraznejšie otepľovanie v Európe zaznamenali v Škandinávii

Priemerná teplota nad európskou pevninou v októbri 2025 dosiahla 10,19 °C, čo je o 0,60 °C viac ako priemer z rokov 1991 – 2020. Október sa však nezaradil medzi desať najteplejších v rámci európskeho kontinentu.

Najvýraznejšie nadpriemerné teploty vzduchu v Európe boli zaznamenané v Škandinávii a na južnom Iberskom polostrove. Naopak, podpriemerné teploty sa vyskytli predovšetkým v juhovýchodnej Európe.

Mimo Európy boli najvyššie nadpriemerné teploty zaznamenané v polárnych oblastiach – najmä v severovýchodnej Kanade, v centrálnej Arktíde a vo východnej Antarktíde.

Rozsiahla oblasť s výrazne podpriemernými teplotami pokrývala južné a východné Rusko, Mongolsko, východný Kazachstan a najsevernejšie oblasti Číny.

Európa čelila rekordne vysokým teplotám morskej hladiny

Priemerná teplota morskej hladiny (SST) mimo polárnych oblastí v októbri 2025 bola 20,54 °C – tretia najvyššia hodnota pre tento mesiac v histórii meraní.

Väčšina severného Tichého oceánu zaznamenávala výrazne nadpriemerné SST, s rekordmi najmä v jeho západnej časti. Naopak, v centrálnej a východnej rovníkovej časti Tichého oceánu boli SST blízke alebo pod priemerom rokov 1991 – 2020, čo naznačuje prechod k slabým podmienkam La Ni?a.

Európsky sektor Arktického oceánu zaznamenal veľmi vysoké až rekordné SST, podobne ako východný Indický oceán pri pobreží Indonézie.

Antarktický morský ľad tretí najnižší v histórii

V Arktíde bola priemerná rozloha morského ľadu v októbri o 12 % nižšia než priemer, čím sa október zaradil ako ôsmy najnižší pre tento mesiac. Regionálne boli najnižšie koncentrácie ľadu v euroázijskom sektore Arktického oceánu – najmä severne od súostroví Zem Františka Jozefa a Severnaja Zemľa, kde zároveň pretrvávali veľmi nadpriemerné teploty vzduchu.

V antarktickej oblasti bola rozloha morského ľadu v októbri tretia najnižšia v histórii, so 6 % pod priemerom. Najnižšie koncentrácie ľadu boli zaznamenané v Bellinghausenovom mori a v sektore Indického oceánu, pričom druhý prípad sa zhodoval s veľmi nadpriemernými teplotami vzduchu v priľahlej oblasti východnej Antarktídy.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.