Na základe výsledkov tohto rámca Európska komisia do 1. januára 2028 v prípade potreby navrhne opatrenia na zmiernenie účinkov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.
Rada EÚ schválila ďalšiu legislatívu z balíka Fit for 55, po prvý raz do ETS zahŕňa emisie z námornej dopravy
Rada Európskej únie (EÚ) schválila päticu noriem, ktoré umožnia bloku znížiť emisie skleníkových plynov v hlavných odvetviach hospodárstva a zároveň zabezpečia účinnú podporu najzraniteľnejších občanov a mikropodnikov, ako aj odvetví vystavených úniku uhlíka pri klimatickom prechode.
Zníženie minimálne o 55 percent
Sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý stanovuje cieľ Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Rada o tom informuje na svojej webstránke.
Rada odobrila reformu systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorá zvyšuje celkovú ambíciu zníženia emisií do roku 2030 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ETS EÚ, na 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.
Vznikne tiež samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a dodatočné sektory, aby sa zabezpečilo nákladovo efektívne znižovanie emisií, keďže sa tieto odvetvia doteraz ukázali ako náročné na dekarbonizáciu.
Nový systém sa bude vzťahovať na distribútorov, ktorí dodávajú palivá do budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov od roku 2027 a pokiaľ budú ceny energií mimoriadne vysoké, tak až od roku 2028.
Povinnosti lodných spoločností
Zároveň schválila novelu, ktorá po prvý raz do ETS zahŕňa emisie z námornej dopravy. Povinnosti lodných spoločností odovzdávať kvóty sa budú zavádzať postupne, a to 40 % pre overené emisie od roku 2024, 70 % od roku 2025 a 100 % od roku 2026.
Emisie iné ako CO2 (metán a oxid dusný) budú zahrnuté do nariadenia „MRV“ od roku 2024 a do ETS EÚ od roku 2026. Zelenú dostala aj revízia ETS pre leteckú dopravu. Tá obsahuje postupné zrušenie bezodplatných emisných kvót pre sektor letectva do roku 2026 a počnúc tým rokom sa zavedie obchodovanie formou akcie.
Legislatíva zlepší aj transparentnosť emisií a kompenzácií prevádzkovateľov lietadiel a zriadi rámec monitorovania, podávania správ a overovania účinkov leteckej dopravy iných ako CO2.
Na základe výsledkov tohto rámca Európska komisia do 1. januára 2028 v prípade potreby navrhne opatrenia na zmiernenie účinkov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.
Kompenzácia uhlíka
Členské štáty EÚ schválili aj pravidlá týkajúce sa nového mechanizmu EÚ pre kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM), ktorý by mal motivovať tretie krajiny ku zvýšeniu ich ambícií v súvislosti s klímou a tiež by mal zabezpečiť, aby snahy Únie a globálne úsilie v oblasti klímy neohrozil presun výroby z eurobloku do krajín s menej ambicióznymi politikami.
CBAM, ktorý bude zavedený v rokoch 2026 až 2034, sa vzťahuje na tovar ako železo, oceľ, betón, hliník, hnojivá, elektrická energia, vodík a za určitých podmienok aj nepriame emisie.
Dovozcovia týchto druhov tovaru budú musieť zaplatiť akýkoľvek cenový rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou uhlíkových emisných kvót v systéme ETS EÚ. Do konca roku 2025 sa CBAM bude uplatňovať len ako ohlasovacia povinnosť.
Financovanie opatrení a investícií
Nakoniec Rada schválila Sociálny klimatický fond EÚ. Ten vznikne dočasne na obdobie 2026 – 2032. Členské štáty ho budú využívať na financovanie opatrení a investícií na podporu zraniteľných domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy a na pomoc pri vyrovnávaní sa s cenovými dopadmi systému obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie sektory.
Financovaný bude najmä z príjmov z nového systému obchodovania s emisiami do maximálnej výšky 65 miliárd eur, ktoré budú doplnené o národné príspevky.
Legislatívu teraz podpíšu Rada a Európsky parlament a pred nadobudnutím účinnosti ju zverejnia v Úradnom vestníku EÚ.
Najčítanejšia najnovšia správa
Šimkovičová ostáva ministerkou kultúry, huliakovci o jej zotrvaní vo funkcii nehlasovali (video)
30.10.2024 (SITA.sk) - Poslanci parlamentu neodvolali Martinu Šimkovičovú (nom. SNS) z funkcie ministerky kultúry. Za jej odvolanie z funkcie hlasovalo 68 poslancov zo 144 prítomných. Na odvolanie ministra je potrebných aspoň 76 hlasov zo 150. Na hlasovaní sa nezúčastnila trojica koaličných nezaradených poslancov Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík.
Odvolanie Šimkovičovej z funkcie iniciovala opozícia, podľa ktorej je jej každý ďalší deň vo funkcii ohrozením slovenskej kultúry. Opozícia je názoru, že jej chýba odbornosť, predošlé skúsenosti v kultúre, profesionálny kredit, potrebný prehľad o rezorte či akákoľvek riadiaca skúsenosť. Kultúru podľa slov opozície preto dostala na pokraj rozkladu.
Ministerka podľa opozície súčasne nepredstavila žiadnu odbornú víziu pre rezort kultúry a svoje kroky, zámery i rozhodnutia nekonzultuje a nediskutuje s odbornou obcou, či predstaviteľmi rezortu. Personálna politika ministerstva kultúry podľa opozície vykazuje všetky známky netransparentnosti, klientelizmu a hrubo neodborného riadenia.
„Zrušenie verejných výberových konaní v múzeách a galériách, výmeny riaditeľov kultúrnych inštitúcií za straníckych nominantov bez udania dôvodu, či nedávne bezprecedentné odvolanie generálneho riaditeľa a riaditeľky SND a SNG bez udania akýchkoľvek relevantných dôvodov nemá obdobu v moderných slovenských dejinách a je ďalším zásadným krokom spôsobujúcim ochromenie celého rezortu,“ tvrdí opozícia.
Naživo: Rokovanie parlamentu
