Na základe výsledkov tohto rámca Európska komisia do 1. januára 2028 v prípade potreby navrhne opatrenia na zmiernenie účinkov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.
Rada EÚ schválila ďalšiu legislatívu z balíka Fit for 55, po prvý raz do ETS zahŕňa emisie z námornej dopravy
Rada Európskej únie (EÚ) schválila päticu noriem, ktoré umožnia bloku znížiť emisie skleníkových plynov v hlavných odvetviach hospodárstva a zároveň zabezpečia účinnú podporu najzraniteľnejších občanov a mikropodnikov, ako aj odvetví vystavených úniku uhlíka pri klimatickom prechode.
Zníženie minimálne o 55 percent
Sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55, ktorý stanovuje cieľ Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Rada o tom informuje na svojej webstránke.
Rada odobrila reformu systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorá zvyšuje celkovú ambíciu zníženia emisií do roku 2030 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ETS EÚ, na 62 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.
Vznikne tiež samostatný systém obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a dodatočné sektory, aby sa zabezpečilo nákladovo efektívne znižovanie emisií, keďže sa tieto odvetvia doteraz ukázali ako náročné na dekarbonizáciu.
Nový systém sa bude vzťahovať na distribútorov, ktorí dodávajú palivá do budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov od roku 2027 a pokiaľ budú ceny energií mimoriadne vysoké, tak až od roku 2028.
Povinnosti lodných spoločností
Zároveň schválila novelu, ktorá po prvý raz do ETS zahŕňa emisie z námornej dopravy. Povinnosti lodných spoločností odovzdávať kvóty sa budú zavádzať postupne, a to 40 % pre overené emisie od roku 2024, 70 % od roku 2025 a 100 % od roku 2026.
Emisie iné ako CO2 (metán a oxid dusný) budú zahrnuté do nariadenia „MRV“ od roku 2024 a do ETS EÚ od roku 2026. Zelenú dostala aj revízia ETS pre leteckú dopravu. Tá obsahuje postupné zrušenie bezodplatných emisných kvót pre sektor letectva do roku 2026 a počnúc tým rokom sa zavedie obchodovanie formou akcie.
Legislatíva zlepší aj transparentnosť emisií a kompenzácií prevádzkovateľov lietadiel a zriadi rámec monitorovania, podávania správ a overovania účinkov leteckej dopravy iných ako CO2.
Na základe výsledkov tohto rámca Európska komisia do 1. januára 2028 v prípade potreby navrhne opatrenia na zmiernenie účinkov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2.
Kompenzácia uhlíka
Členské štáty EÚ schválili aj pravidlá týkajúce sa nového mechanizmu EÚ pre kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM), ktorý by mal motivovať tretie krajiny ku zvýšeniu ich ambícií v súvislosti s klímou a tiež by mal zabezpečiť, aby snahy Únie a globálne úsilie v oblasti klímy neohrozil presun výroby z eurobloku do krajín s menej ambicióznymi politikami.
CBAM, ktorý bude zavedený v rokoch 2026 až 2034, sa vzťahuje na tovar ako železo, oceľ, betón, hliník, hnojivá, elektrická energia, vodík a za určitých podmienok aj nepriame emisie.
Dovozcovia týchto druhov tovaru budú musieť zaplatiť akýkoľvek cenový rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou uhlíkových emisných kvót v systéme ETS EÚ. Do konca roku 2025 sa CBAM bude uplatňovať len ako ohlasovacia povinnosť.
Financovanie opatrení a investícií
Nakoniec Rada schválila Sociálny klimatický fond EÚ. Ten vznikne dočasne na obdobie 2026 – 2032. Členské štáty ho budú využívať na financovanie opatrení a investícií na podporu zraniteľných domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy a na pomoc pri vyrovnávaní sa s cenovými dopadmi systému obchodovania s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a ďalšie sektory.
Financovaný bude najmä z príjmov z nového systému obchodovania s emisiami do maximálnej výšky 65 miliárd eur, ktoré budú doplnené o národné príspevky.
Legislatívu teraz podpíšu Rada a Európsky parlament a pred nadobudnutím účinnosti ju zverejnia v Úradnom vestníku EÚ.
Najčítanejšia najnovšia správa
Izrael pokračoval v bombardovaní Pásma Gazy po tom, ako USA vetovali rezolúciu OSN o okamžitom prímerí
9.12.2023 (SITA.sk) - Izraelské bojové lietadlá v noci na sobotu bombardovali Pásmo Gazy vrátane niektorých zmenšujúcich sa kúskov územia na juhu, ktoré Jeruzalem odporučil palestínskym civilistom ako evakuačné oblasti.
Najnovšie bombardovanie prišlo po tom, ako USA vetovali rezolúciu Organizácie Spojených národov požadujúcu okamžité humanitárne prímerie v Gaze napriek tomu, že ju podporila väčšina členov Bezpečnostnej rady OSN.
Zomreli tisíce ľudí
Od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva zomrelo viac ako 17 400 ľudí.
Viac o téme: Izraelsko-palestínsky konflikt
Ministerstvo však nezverejňuje informácie, koľko obetí tvoria civilisti a koľko bojovníci.
Vojna vypukla po tom, ako Hamas začiatkom októbra vtrhol do južného Izraela a zabil zhruba 1 200 ľudí, prevažne civilistov. Zodpovednosť za civilné obete v Gaze podľa Izraela nesie hnutie Hamas, pretože civilistov využíva ako ľudské štíty.
USA naďalej odmietajú prímerie
Od prvého decembra, čiže od skončenia niekoľkodňového prímeria, bolo zabitých viac ako 2 200 Palestínčanov.
Napriek rastúcemu medzinárodnému tlaku administratíva amerického prezidenta Joea Bidena naďalej trvalé prímerie odmieta a tvrdí, že by umožnilo Hamasu prežiť a ohrozovať Izrael.
