Náplňou piatkového hlavného pojednávania je čítanie výpovedí svedkov, ktorí vypovedali v prípravnom konaní a v predošlých súdnych procesoch a ktorých procesné strany nežiadali predvolať vypovedať osobne.
Proces v kauze vraždy Kuciaka a prípravy vrážd Žilinku a Lipšica pokračuje čítaním výpovedí
10.4.2026 (SITA.sk) - Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku v piatok pokračuje súdny proces v kauze úkladnej vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho.
Na súde v piatok nie je prítomný nikto zo štvorice obžalovaných. Rovnako sa súd čítaním výpovedí zaoberal aj vo štvrtok 9. apríla.
Vražda novinára a jeho snúbenice
Podľa obžaloby týkajúcej sa vraždy Jána Kuciaka si podnikateľ Marian Kočner na prelome rokov 2017 až 2018 objednal u Aleny Zsuzsovej vraždu novinára, ktorý vo svojich novinárskych textoch poukazoval na jeho rôznorodú ekonomickú trestnú činnosť.
Podľa zadania mal byť Kuciak najskôr unesený a neskôr zavraždený. Zsuzsová sa so zadaním obrátila na v súčasnosti už právoplatne odsúdeného Zoltána Andruskóa, ktorému za vykonanie sľúbila odpustenie dlhu 20-tisíc eur plus finančnú čiastku 50-tisíc eur.
Zároveň mu odovzdala údaje o Kuciakovi, ktoré Marian Kočner získal z jeho sledovania, a tiež jeho podobizeň. Andruskó sa so zadaním obrátil na dvojicu Tomáš Szabó a Miroslav Marček, ktorá je momentálne už tiež právoplatne odsúdená.
Marček a Szabó následne niekoľkokrát vykonali obhliadku domu vo Veľkej Mači pri Galante, kde Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou bývali. Vo večerných hodinách 21. februára 2018 Marček vnikol do domu a pištoľou s tlmičom Kuciaka zasiahol dvakrát do hrudníka. Následne jednou strelou do hlavy usmrtil aj Martinu Kušnírovú.
Šufliarsky sa "otočil chrbtom"
Pokiaľ ide o obžalobu v kauze prípravy vrážd Maroša Žilinku, Daniela Lipšica a Petra Šufliarskeho, podľa nej zadal v roku 2017 Marian Kočner Alene Zsuzsovej objednávku vraždy vtedajšieho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a v tom čase advokáta Daniela Lipšica.
Dôvodom bolo angažovanie sa dvojice v kauze Technopol. Zsuzsová s požiadavkou oslovila Zoltána Andruskóa. Odmena za vraždu Žilinku mala byť 70-tisíc eur a za vraždu Lipšica 200-tisíc eur. Andruskó s objednávkou oslovil Tomáša Szabóa a Miroslava Marčeka.
Tí však od toho neskôr odstúpili. Objednávku preto Andruskó zadal Dušanovi Kracinovi, cez ktorého sa dostala k Darkovi Dragičovi. Ten na príprave skutku spolupracoval s odsúdeným členom sereďskej drogovej skupiny Iliom Weissom. Skutok však nebol dokonaný.
V roku 2018 Kočner oslovil Zsuzsovú tiež vo veci vraždy vtedajšieho prvého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho. Odmena za skutok mala byť 100-tisíc eur. Dôvodom bolo, že podľa Kočnera sa mu Šufliarsky „otočil chrbtom“ a nechcel s ním spolupracovať na jeho trestných kauzách.
Zrušenie druhého rozsudku ŠTS
Alena Zsuzsová opätovne v tejto veci oslovila Andruskóa a ten Szabóa a Marčeka. Šufliarskeho mali zabiť nástražným výbušným systémom alebo zastreliť. Marčeka a Szabóa však v septembri 2018 zadržali vo veci vraždy Kuciaka.
Vražda Kuciaka sa na súde prejednáva už v rámci tretieho procesu. Kočner bol v predchádzajúcich dvoch procesoch vo veci vraždy Kuciaka oslobodený, Zsuzsová bola v prvom procese oslobodená a v druhom uznaná za vinnú. Odvolací súd však v oboch prípadoch rozsudky zrušil.
Najvyšší súd (NS) SR naposledy na neverejnom zasadnutí v máji 2025 zrušil už druhý rozsudok ŠTS v tomto prípade a vec mu vrátil z dôvodu chýb v napadnutom rozsudku, a to pre nejasnosti skutkových zistení, nevykonania všetkých potrebných dôkazov na úplné zistenie skutkového stavu veci a z dôvodu, že Špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Záležitosť prípravy vrážd
Zároveň z dôvodu neuposlúchnutia záväzného pokynu najvyššieho súdu uvedeného v predchádzajúcom rozsudku vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie inému senátu Špecializovaného trestného súdu. Z tohto dôvodu musí byť dokazovanie vo veci vykonané odznovu.
Pokiaľ ide o záležitosť prípravy vrážd, ktorú súd rieši už po druhýkrát, Zsuzsová a obžalovaný Dušan Kracina boli v predchádzajúcom procese uznaní za vinných a obžalovaný Darko Dragič, naopak, oslobodený.
Aj táto časť rozsudku však bola odvolacím súdom zrušená. Kočner a Zsuzsová sú momentálne vo výkone trestu odňatia slobody pre odsúdenia v iných prípadoch, zatiaľ čo Kracina a bosniansky občan Dragič sú stíhaní na slobode.
Najčítanejšia najnovšia správa
Konflikty sa opakujú stále dookola? Manipulátorom nemusí byť len partner, ale aj kolega či rodič - ROZHOVOR

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?
Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?
Na tieto otázky odpovedá psychologička Monika Chovanová, ktorá sa vo svojej praxi venuje medziľudským vzťahom, psychickému zdraviu a práci s emóciami. V rozhovore vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia voči nim zraniteľnejší a čo robiť, ak zistíte, že máte manipulátora vo svojom okolí – či už v partnerstve, rodine alebo práci.
Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?
Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.
Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.
Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?
Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.
Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.
Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?
Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.
Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.
Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?
Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.
Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.
Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?
Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.
Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.
Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?
Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.
Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?
Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.
Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.
Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?
Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.
Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.
Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?
Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.
Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?
Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.
Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?
Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.
Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.
Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom
Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.
Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?
Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.






















