Z ulíc hlavného mesta sa dnes ozývali pokriky ako „gestapo“ alebo „my sme tu doma“. Bratislava sa totiž zase stala miestom protestov, z ktorých jeden z nich sa mal konať pred Úradom vlády SR na Námestí slobody.

Druhý sa začal o ôsmej ráno na Hodžovom námestí pred Grasalkovičovým palácom. Napriek zlému počasiu sa na ňom zišlo niekoľko stoviek ľudí, ktorí okolo obeda začali blokovať dopravu.

Polícii sa ich však podarilo za krátko vytlačiť mimo cestu, takže doprava dlho obmedzená nebola. V krajnom prípade je dokonca bratislavská mestská časť Staré mesto pripravená protesty rozpustiť.

Hovorca mesta Matej Števove informoval, že by k tomu došlo, ak by napríklad zhromaždenia podnecovali k násiliu, porušovaniu ľudských práv alebo by zúčastnení páchali trestné činy.

Zhromažďovacie právo nie je nedotknuteľné

Obci, v rámci ktorej sa takéto zhromaždenie koná, to totiž umožňuje zákon o zhromaždovacom práve. Všetkým organizátorom ukladá, aby jej písomne oznámili pripravované zhromaždenie aspoň 5 dní pred jeho konaním.

Takto oznámené zhromaždenie môže obec vopred zakázať, ale tak isto iba pre presne stanovené dôvody. Napríklad preto, že sa na danom mieste a v rovnakom čase už koná iné podujatie.

Rozpustiť len tak nemožno ani neohlásené zhromaždenie, pretože aj naň sa sťahujú zákonné podmienky, ktoré uviedol Števove.

Potvrdila to aj hovorkyňa Prezídia policajného zboru SR (PPZ SR) Denisa Bárdyová. Podľa nej zhromaždenie nie je možné na silu rozpustiť, pokiaľ by nenastali ďalšie zákonné okolnosti, napríklad páchanie trestnej činnosti.

„Organizátori a účastníci neohláseného zhromaždenia sa v prípade jeho zorganizovania, či účasti na ňom, dopúšťajú nanajvýš priestupku, za ktorý môžu byť postihnutí podľa príslušných zákonných ustanovení,“ doplnila hovorkyňa PPZ SR.

V praxi tak fyzickým osobám hrozí pokuta do 165 eur. Podnikateľom môže obec uložiť pokutu do 663 eur.

O bitku medzi policajtami a demonštrantmi nikto nestojí

Neznamená to však, že polícia nemá pri takýchto protestoch žiadne práva ako zakročiť. Pre protestujúcich totiž platí zákon rovnako ako pre ostatných občanov.

Jedinou výnimkou môžu byť podľa bezpečnostného experta Juraja Zábojníka urážky zo strany protestantov. Polícia ich totiž neberie veľmi do úvahy, pokiaľ nedôjde k nebezpečným vyhrážkam.

Nejedná sa však o apatiu alebo nečinnosť silových zložiek. „Na strane policajtov musí byť brané do úvahy, čo všetko každý zákrok môže spôsobiť. Stačí totiž málinko a vznikne konflikt,“ upozorňuje Zábojník.

Mnohí protestujúci sú počas takýchto akcií potužení alkoholom a konajú tak, ako by v bežnej situácií nekonali. Teda sú schopní použiť voči policajtom aj kamene či dlažobné kocky. Pri takomto konaní majú policajti nie len právo, ale aj povinnosť sa brániť.

„V takto vytvorenom ohnisku je potom ťažké povedať ‚končíme‘,“ upozornil bezpečnostný expert. Podľa neho je niekedy lepšie, ak sa polícia zdrží a neprilieva olej do ohňa, než by malo dôjsť k následkom na zdraví a životoch.

Zatknutie hrozí aj v dave

Polícia preto podľa Bárdyovej pri takýchto udalostiach vyhodnocuje každé konanie uvážlivo a individuálne. Pri menej závažných výtržnostiach, ktoré možno považovať za priestupky, čaká preto demonštranta napríklad bloková pokuta.

„V prípade, že sa dopustí závažnejšieho protiprávneho konania majúceho znaky trestného činu, môže byť na mieste zadržaný a následne za príslušný trestný čin trestne stíhaný a po preukázaní viny aj odsúdený súdom,“ upozornila na závažnejšie následky hovorkyňa PPZ SR.

Tie môžu nastať aj v prípade veľkého davu, za ktorí sa protestujúci nemôžu tak ľahko schovať. Podľa Zábojníka sa totiž takáto situácia rieši tak, že takzvané policajné kordóny, teda jednotky ťažkoodencov, z neho vytrhávajú jednotlivcov, ktorí robia výtržnosti.

Tí sú následne zálohovými jednotkami predvedení na príslušné policajné riaditeľstvá. Tam na nich čaká vypočutie a následne obvinenie alebo prípadné prepustenie.

Kľúčová je prevencia

Aby však polícia mohla poriadok udržiavať, musí byť podľa Zábojníka na takéto ohlásené aj neohlásené zhromaždenia pripravená a ich priebeh monitorovať.

Prekvapením by pre ňu nemali byť ani napäté demonštrácie, ľudia, ktorí vyvolávajú konflikty alebo zhromaždenia, na ktorých sa stretnú obyvatelia celého Slovenska.

„Keď už má polícia celú prípravu, potom nie je problém všetkými nástrojmi a prostriedkami, ako aj počtom nasadených síl a reguláciou prostredia, teda ulíc a ciest, udržiavať poriadok,“ doplnil bezpečnostný expert.

Jej konkrétne spôsoby sa však Webnovinám zistiť nepodarilo. PPZ SR ich z taktických dôvodov odmietlo zverejňovať.

Peter Borko, hovorca mestskej polície hlavného mesta však uviedol, že došlo k posilneniu monitoringu verejných priestorov kamerovým systémom a službu má počas protestov viac policajtov.

„Mestskí policajti dohliadajú na dodržiavanie verejného poriadku v oblasti protestu, ale aj na ďalších miestach, kde je predpoklad zhromažďovania väčšieho počtu ľudí,“ uviedol Borko. Ako dodal, policajný výkon služby v ostatných mestských častiach je tak isto zabezpečený.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.