Líder progresívcov sa pýta, či je možné, že premiér v nedeľu nevedel o pláne zadržať policajtov a prokurátora.
Policajná akcia proti čurillovcom podľa opozície pôsobí spolitizovane, načasovanie vyvoláva otázky
3.3.2026 (SITA.sk) - V súvislosti so zadržaním viacerých policajtov z tímu okolo Jána Čurillu, ako aj prokurátora Michala Šúreka je potrebné všimnúť si načasovanie.
Trestné oznámenie
Na utorkovej tlačovej konferencii na to upozornil predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko, Michal Šimečka. Poukázal pritom na to, že pred dvoma dňami, v nedeľu 1. marca, mal predseda vlády Robert Fico tlačovú konferenciu, kde útočil práve na prokurátora Šúreka, pričom avizoval podanie trestného oznámenia.
„A aká náhoda, že o dva dni si po nich (Šúreka, ako aj čurillovcov, pozn. SITA) prídu policajti z inšpekcie. A aká náhoda, že je to ten prokurátor, ktorý podával obžalobu na Tibora Gašpara, ktorého súd (v kauze Očistec, pozn. SITA) začína 11. mája,“ skonštatoval Šimečka.
„Ale ak chcete vedieť a cítiť, ako sa žije v policajnom štáte, tak napríklad takto. Že premiér z úradu vlády na niekoho zaútočí a o dva dni ho zoberie polícia,“ zdôraznil Šimečka. Doplnil, že ide o veľmi zlú správu o stave Slovenska.
Policajná razia
Exministerka spravodlivosti a poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita Mária Kolíková pripomenula, že v nedeľu sme namiesto informácií o bezpečnostnej situácii vo svete počúvali premiéra Roberta Fica, ministra obrany Roberta Kaliňáka, podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara a advokáta Mareka Paru, ako avizujú trestné oznámenia na prokurátora Šúreka.
„O pár dní prichádza policajná razia. Ako inak by to vyzeralo, keby bol proces spolitizovaný?“ spýtala sa Kolíková. Podľa nej je mimoriadne problematické, keď sa na politických tlačových besedách objavujú osoby priamo spojené s obhajobou obvinených v kauzách, ktoré sa aktuálne vyšetrujú.
„Advokát Marek Para zastupuje viacerých obvinených v citlivých kauzách. Keď stojí na tlačovej besede spolu s premiérom a oznamujú konkrétne kroky voči vyšetrovateľom a prokurátorovi, vyvoláva to vážne pochybnosti. Pýtam sa aj Slovenskej advokátskej komory, či je takýto postup v poriadku,“ uviedla poslankyňa.
Politická pomsta
Zadržanie vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu je podľa opozičnej strany Demokrati vážny zásah do dôvery v právny štát. Ide podľa nich o krok, ktorý prichádza bezprostredne po verejných útokoch Roberta Fica na čurillovcov a vyvoláva zásadné otázky o motíve a načasovaní celej akcie.
„Ide o politickú pomstu, na ktorú si v nedeľu na tlačovej konferencii pripravoval pôdu Robert Fico. Zadržanie prišlo dva dni po tom, čo na nich verejne útočil. Poviem to ironicky: buď o tom premiér vedel, alebo o tom vedel,“ skonštatoval podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.
Zároveň pripomenul, že zadržaní vyšetrovatelia dlhodobo deklarujú pripravenosť spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. „Ak nemajú problém spolupracovať, prečo bolo potrebné realizovať ozbrojený zásah v blízkosti škôlky? Prečo bolo nevyhnutné demonštrovať silu spôsobom, ktorý pôsobí zastrašujúco? Toto nepovažujeme za štandardný procesný postup, ale za demonštratívne silové gesto,“ vyhlásil Šeliga.
Ostrá kritika
Keď do dverí vrazia kukláči deň po tlačovke premiéra Fica, nesmierne to podľa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) zaváňa politickou pomstou a mediálnou justíciou. Podpredseda KDH Viliam Karas v tejto súvislosti ostro kritizuje formu a načasovanie celého zásahu, ktorý vrhá zlý tieň na prácu orgánov činných v trestnom konaní.
„So znepokojením sledujem aktuálne udalosti súvisiace so zatýkaním skupiny vyšetrovateľov a prokurátora za účasti policajných kománd a kukláčov. Rovnako ako v minulosti, aj dnes považujem takéto postupy, navyše bezprostredne po tlačovke predstaviteľov vlády, za veľmi nebezpečné a zaváňajúce politickou pomstou. Som presvedčený, že tento spôsob mediálnej justície škodí dôvere v právny štát aj samotnej vyšetrovanej veci,“ uviedol Karas.
Policajná inšpekcia v utorok potvrdila, že vyšetrovateľ špecializovaného tímu Veritas vykonal rozsiahlu policajnú akciu pod názvom „Kajúcnik“, v rámci ktorej obvinil štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu zo závažnej trestnej činnosti. Konkrétne ide o obvinenia z vydierania a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorej sa dotyční mali dopúšťať organizovanou formou. Okrem obvinených boli podľa Úradu inšpekčnej služby zadržané aj dve podozrivé osoby.
Zadržaní boli podľa medializovaných informácii policajti Ján Čurilla, Róbert Magula, Roman Staš, Pavol Ďurka, Branislav Dunčko a Alžbeta Farkašová. Rovnako policajná inšpekcia zadržala aj prokurátora Michala Šúreka
Najčítanejšia najnovšia správa
Konflikty sa opakujú stále dookola? Manipulátorom nemusí byť len partner, ale aj kolega či rodič - ROZHOVOR

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?
Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?
Na tieto otázky odpovedá psychologička Monika Chovanová, ktorá sa vo svojej praxi venuje medziľudským vzťahom, psychickému zdraviu a práci s emóciami. V rozhovore vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia voči nim zraniteľnejší a čo robiť, ak zistíte, že máte manipulátora vo svojom okolí – či už v partnerstve, rodine alebo práci.
Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?
Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.
Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.
Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?
Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.
Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.
Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?
Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.
Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.
Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?
Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.
Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.
Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?
Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.
Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.
Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?
Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.
Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?
Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.
Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.
Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?
Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.
Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.
Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?
Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.
Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?
Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.
Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?
Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.
Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.
Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom
Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.
Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?
Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.





















