Vláda podľa SaS nechce vidieť problémy marginalizovaných skupín.
Osady sú napriek miliónovým investíciám ako z doby kamennej, SaS predstavila systémové riešenie
4.3.2025 (SITA.sk) - Na podporu marginalizovaných komunít sa už minuli milióny eur, no výsledky nevidno. Upozornil na to predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling. Ako uviedol, vláda nechce vidieť problémy marginalizovaných skupín, a preto SaS ponúka systémové riešenie.
Poslanec Vladimír Ledecký (SaS) poukázal na dlhodobú neefektívnosť štátnych opatrení v oblasti bývania v rómskych osadách.
„Desaťročia sa len mláti prázdna slama. Napriek miliónovým investíciám zostáva bývanie v osadách na úrovni doby kamennej. Veril som Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity aj osobne pánovi Alexandrovi Daškovi, ale som sklamaný,“ dodal Ledecký.
Vysporiadanie pozemkov pod osadami
Systémové riešenie podľa SaS zahŕňa vysporiadanie pozemkov pod osadami, aby ľudia, ktorí sú ochotní a schopní riešiť si bývanie, dostali možnosť legálne vlastniť pôdu.
„Diskusie o tomto probléme trvajú desaťročia, ale pokrok je minimálny. Podpora svojpomocnej výstavby je ďalším kľúčovým krokom – štát musí aktívne spolupracovať s mimovládnymi organizáciami a samosprávami, aby ľudia mohli stavať vlastné bývanie,“ dodala SaS.
Problémom je aj krízové bývanie
Strana pripomenula, že budovanie prestupného bývania bolo v predchádzajúcom programovom období neúspešné, pričom dnes je situácia ešte horšia. Štátny fond rozvoja bývania musí byť podľa SaS dostupnejší pre obce na výstavbu a odpredaj nehnuteľností.
„Problémom je aj krízové bývanie – každoročne dochádza k požiarom v osadách, no štát stále nemá pripravený systém dočasného ubytovania. Napriek existujúcej legislatíve sa neefektívne využíva aj systém sociálnych podnikov bývania,“ uviedla SaS.
Ledecký doplnil, že namiesto riešenia týchto otázok, štát míňa peniaze na neefektívne aktivačné práce, výsadbu stromčekov pri osadách či budovanie Rómskeho mediálneho domu. Ak sa v tejto súvislosti nič nezmení, Slovensko príde podľa poslanca o financie, príležitosti a problémy sa prehĺbia.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
