Vyzval na „najväčšiu politickú demonštráciu v dejinách Maďarska“ v predvečer volieb.
Orbán organizoval „pochod mieru“ na demonštráciu sily pred eurovoľbami, netají sa ani snahou obsadiť Brusel
2.6.2024 (SITA.sk) - V hlavnom meste Maďarska sa v sobotu zišiel dav desiatok tisíc ľudí, aby vyjadrili podporu premiérovi Viktorovi Orbánovi týždeň pred voľbami do Európskeho parlamentu. Tie maďarský líder označil ako existenčnú križovatku medzi mierom v Európe a svetovou vojnou.
Na demonštráciu, ktorú organizátori nazvali „pochod mieru“, prišli priaznivci Orbána z celého Maďarska a susedných krajín. Tí pochodovali pozdĺž Dunaja od Széchenyiho reťazového mosta na Margitin ostrov, mávali vlajkami a nápismi „Nie vojne“.
Snaha obsadiť Brusel
Orbán pred eurovoľbami vykreslil svojich domácich a medzinárodných protivníkov ako vojnových štváčov, ktorí sa snažia priamo zapojiť Maďarsko do konfliktu. Kritici tvrdia, že jeho výzvy na okamžité prímerie na Ukrajine by Rusku umožnili ponechať si územia, ktoré okupuje, a povzbudili k ďalšiemu vojenskému ťaženiu.
V sobotu svojim priaznivcom povedal, že je čas, aby jeho strana „obsadila Brusel“, de facto hlavné mesto Európskej únie, a zmenila prístup kontinentu k podpore Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii. „Musíme vyhrať európske voľby tak, aby nám bruselskí byrokrati vo svojom strachu otvorili brány mesta a rýchlo opustili svoje kancelárie.“
Najväčšia politická demonštrácia v dejinách
Zdá sa, že Orbánova strana získa v budúcotýždňových voľbách najviac kresiel v zákonodarnom zbore EÚ. Séria škandálov a hlboká ekonomická kríza však dali priestor politickému nováčikovi Péterovi Magyarovi využiť Orbánovu chvíľu slabosti a za posledné tri mesiace vybudovať veľké politické hnutie, ktoré sa zdá byť pripravené získať značnú časť hlasov.
Magyar, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti vďaka verejnému obvineniu Orbánovej strany z korupcie a premeny maďarských médií na provládnu propagandistickú mašinériu, sám zorganizoval množstvo veľkých protestov a vyzval na „najväčšiu politickú demonštráciu v dejinách Maďarska“ v predvečer volieb.
Dav v sobotu v Budapešti však ukázal, že Orbánov druh pravicového populizmu a strašenia, že vojenská podpora Ukrajine zo strany EÚ a Spojených štátov vedie k novej svetovej vojne, stále rezonujú medzi veľkou časťou maďarskej spoločnosti.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
