Členské štáty Európskej únie (EÚ) odhlasovali 25. septembra tohto roku zníženie ochrany vlka dravého.
Ochranári vyzývajú envirorezort na stiahnutie návrhu vyhlášky povoľujúcej lov vlkov, podali hromadnú pripomienku
Ochranárom z organizácie Aevis a iniciatívy My sme les sa podarilo získať dostatočný počet podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorou vyzývajú Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na stiahnutie návrhu vyhlášky povoľujúcej lov vlkov. Vďaka tomu bude pripomienka oficiálne zaradená do legislatívneho procesu, pričom ministerstvo sa ňou bude musieť zaoberať.
„Ministerský návrh, ktorý povoľuje lov vlkov, je pre nás absolútne neprijateľný. Jeho schválenie by predstavovalo vážnu hrozbu pre ochranu vlka na Slovensku.
Výrazne by znížilo jeho spoločenskú hodnotu, čo by mohlo prispieť k nárastu pytliactva. Tento krok je nielen neakceptovateľný, ale aj v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany prírody.
Vlk je nenahraditeľnou súčasťou našej prírody a kľúčovým faktorom pri udržiavaní ekologickej rovnováhy,“ uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.
Ochranári upozorňujú, že návrh vyhlášky je nesystémový a mohol by mať ďalekosiahle negatívne dôsledky nielen na populáciu vlkov, ale aj na dôveru verejnosti v ochranu prírody. Organizácia preto budú pozorne sledovať vývoj legislatívneho procesu.
Členské štáty Európskej únie (EÚ) odhlasovali 25. septembra tohto roku zníženie ochrany vlka dravého. Rada EÚ tak podporila návrh Európskej komisie na oslabenie ochrany vlkov v Európe. Navrhuje otvorenie medzinárodného Bernského dohovoru a preradenie vlka z kategórie „prísne chránený“ do „chránený“.
Ak toto zníženie ochrany vlka potvrdí stály výbor Bernského dohovoru, vznikne nová európska smernica o druhoch a biotopoch. Tá rieši ochranu prírody vo všetkých členských štátoch EÚ. Oslabenie ochrany vlkov má uľahčiť odstrel tých, ktorí sú považovaní za hrozbu pre hospodárske zvieratá.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
