24.1.2025 (SITA.sk) - Slovensku opäť hrozí nedočerpanie európskych fondov, tento raz na rozvoj regiónov a podporu miestnych komunít. Tvrdí to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) po kontrole miestnych akčných skupín (MAS). Kontrolóri zistili významné nedostatky pri manažovaní výziev a fungovaní systému internej kontroly.

Výrazné meškanie pri vyhlasovaní výziev

Zlé riadenie procesov sa premietlo do výrazného meškania pri vyhlasovaní výziev, či pri kontrole verejného obstarávania, agentúru SITA o tom informoval NKÚ. Nedostatky zistili štátni kontrolóri v procesoch garantovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), ale tiež Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) SR a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).

„Výsledkom zásadných manažérskych zlyhaní je veľmi slabé čerpanie európskych peňazí. Nekonanie štátnych úradov však mohlo do veľmi zložitej finančnej situácie dostať nielen akčné skupiny, ale aj viaceré miestne samosprávy zapojené do činnosti MAS-iek. Pri čerpaní zdrojov v rámci programu rozvoja vidieka, za ktorý zodpovedá PPA, bolo čerpanie v druhej polovici roka 2024 iba 11 % alokácie, pričom do konca tohto roka je potrebné ešte zúčtovať viac ako 90 miliónov eur. Riziko, že Slovensko nevyužije vygenerované prostriedky je vysoké, pričom finančný dopad za ich nevyužitie, zlyhanie štátu budú znášať akčné skupiny, samosprávy. Alebo sankcie za dlhodobo neriešené nedostatky pôjdu na účet štátneho rozpočtu,“ priblížil závery prierezového auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy, podľa ktorého zlyhali štatutári kontrolovaných štátnych organizácií.

Kontroly boli formálne a neúčinné

Vznik miestnych akčných skupín fungujúcich na princípe zdola nahor mal zvýšiť kvalitu života na vidieku a cez projekty podporiť rozvoj základných služieb pre obyvateľov regiónov. Projekty financované aj z európskych peňazí boli zamerané na opravy verejných budov, chodníkov či na podporu miestnych podnikateľov, a to maximálne do výšky 100-tisíc eur.

„MAS-ky boli a majú byť pre lokálny udržateľný rozvoj inovačným nástrojom. Spájajú prirodzené regióny a reagujú na požiadavky ľudí cez verejno-súkromné partnerstvá, ktorých členovia najlepšie poznajú aktuálny stav regiónu a možnosti jeho rozvoja,” uviedol Andrassy.

Podľa kontrolórov, ministerstvo pôdohospodárstva plánovalo a kontrolovalo procesy veľmi formálne a neúčinne. MPRV zároveň neurobilo kontrolu v PPA, napriek výraznému meškaniu pri zavádzaní projektov miestneho rozvoja, s čím je priamo spojené nízke čerpanie európskej pomoci.

Údajné zlyhanie Remišovej

MIRRI neevidovalo údaje o projektoch v súlade s nariadením EÚ, čím ohrozilo transparentnosť rozhodovacích procesov. Ministerstvo taktiež podľa NKÚ, nevyberalo odborných hodnotiteľov transparentne, nesprávne stanovovalo merateľné ukazovatele v rámci výzvy súvisiace s prevádzkovými nákladmi MAS-iek a zlyhalo pri dodržiavaní lehôt stanovených vo výzvach a v riadiacej dokumentácii. Napríklad, proces od predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok po uzavretie zmluvy trval aj 475 pracovných dní.

Ako uviedlo v reakcii na NKÚ pre SITA MIRRI, miestne akčné skupiny „sú ďalším fatálnym zlyhaním rezortu, ktorý v tom čase riadila Veronika Remišová. Za tri roky nebola schopná urobiť pre ich podporu nič, rovnaké nič urobila aj úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Súčasné vedenie rezortu zdedilo zle nastavený systém. Počas posledných dvoch mesiacov roka 2023, hneď po nástupe nového ministra, ministerstvo posilnilo kontrolu a najalo nových kontrolórov, ktorí deň a noc pracovali na tom, aby dokázali skontrolovať všetky žiadosti MAS, ktoré patrili pod MIRRI a zabezpečili im vyplatenie finančných prostriedkov.” MIRRI dodalo, že v súčasnosti už MAS patria len pod PPA.

Nedodržiavali vlastné lehoty

PPA ako sprostredkovateľský orgán zas podľa NKÚ nedodržiavala vlastné lehoty a neprimerane predlžovala začatie kontroly verejného obstarávania. Dokumenty na kontrolu projektu v priemere za 33-tisíc eur čakali na preverenie v agentúre aj tri roky.

Najdlhšia kontrola obstarávania trvala 777 pracovných dní. To spôsobovalo neistotu a obmedzenia v konaní pri realizovaní projektov na strane MAS aj žiadateľov. Za taký dlhý čas sa totiž menili ceny, za ktoré boli vysúťažené tovary, služby či stavebné práce.

Kontrolóri okrem oboch ministerstiev a PPA preverovali 16 vybraných miestnych akčných skupín. Skontrolovali, ako boli v rokoch 2017 až 2023 využívaných viac ako 170 miliónov eur a čo predstavovalo bariéry v ich čerpaní. Miestne akčné skupiny sa nevyhli nedostatkom, ktoré ovplyvňovali efektívnosť projektov.

Za nesplnenie cieľov prostredníctvom merateľných ukazovateľoch v Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP) hrozila viacerým MAS pokuta. NKÚ vníma pozitívne rozhodnutie MIRRI nesankcionovať miestne akčné skupiny za nesplnenie plánovaných cieľov, pretože do výrazného sklzu sa dostali pre zlé riadenie zo strany ministerských úradníkov.

Dlhý proces schvaľovania žiadostí

Hrozili aj sankcie za prekročenie povoleného limitu 20 % na prevádzkové náklady. Európska legislatíva pritom umožňovala podporu až na úrovni 25 %. V tomto prípade uplatnenie sankcií naďalej hrozí.

Administratívna náročnosť pri zavádzaní bola podobná pri Integrovanom regionálnom operačnom programe a Programe rozvoja vidieka SR. Väčšina podporených projektov sa týkala verejných služieb, ako sú rekonštrukcie kultúrnych domov, ciest a športovísk, pričom podiel súkromného sektora a občianskych združení bol nízky.

Podľa odpovedí MAS v dotazníku NKÚ, väčšina poukázala na dlhý proces schvaľovania žiadostí o platbu, byrokratickú záťaž a na časté zmeny pravidiel. Pre porovnanie v Česku boli projekty preplácané do 3 až 6 mesiacov od podania žiadosti. MAS mohli zároveň od roku 2016 žiadať o priebežné platby, ktoré im boli vyplatené do jedného mesiaca.

Na Slovensku boli prvé projekty preplatené až po ôsmich rokoch od začiatku programového obdobia a žiadatelia v rámci Programu rozvoja vidieka SR čakali na preplatenie žiadosti o platbu v priemere tri roky, pričom najdlhšie takmer päť rokov.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.