Vládne strany s výnimkou SaS zažívajú stret s realitou v podobe klesajúcej podpory voličov, ale situácia strany Za ľudí je výnimočná. O priazeň prišla okamžite po voľbách, kedy sa z jej čela stiahol Andrej Kiska.

Odvtedy nedokázala upútať pozornosť tak, aby ju verejnosť podľa prieskumov znovu poslala do parlamentu.

V horšom prípade viacerí jej poslanci odídu do iných strán a Za ľudí čaká zánik. Už na začiatku tejto parlamentnej sezóny sa v politickom zákulisí hovorilo, že niektorí poslanci dostali ponuku na prestup do SaS.

Poslanec Tomáš Valášek hovorí, že keby nevidel nádej, že preferencie Za ľudí porastú, tak asi by už v nej nebol. Podľa neho bolo jasné, že odchodom Kisku a príchodom novej predsedníčky Veroniky Remišovej sa veci rýchlo nezmenia. „Andrej bol nielen menom, ale aj tvárou strany. Mal takú veľkú rozpoznateľnosť na Slovensku, že nikto mu nemohol konkurovať,“ povedal Valášek portálu Webnoviny.

Podľa neho bolo jasné, že nech príde ktokoľvek, bude musieť značku strany tak trochu budovať odznovu, pretože stratila veľkú časť voličov, ktorí volili Kisku. „Nečakali sme po augustovej výmene predsedu, že skočíme na osem percent,“ poznamenal poslanec.

Remišová nebude nikoho držať nasilu

Veronika Remišová sa na čelo Za ľudí fakticky postavila na deviaty deň po voľbách a za stranu viedla rokovania o vzniku vlády. Neobáva, že sa jej klub v parlamente rozpadne a niektorí poslanci odídu napríklad do SaS?

Remišová odpovedala, že OĽaNO a SaS svojimi nezmyselnými spormi a zlyhaniami pri riešení koronakrízy už tak zlú situáciu iba zhoršujú, nevidí preto dôvod, prečo by niekto do týchto strán od Za ľudí prestupoval.

„Ale sme slobodná strana, nikoho nebudeme držať nasilu, hoci by tým poškodil dobré výsledky, ktoré máme v reforme justície alebo reforme riadenia eurofondov. Vieme, ako dopadla vláda Ivety Radičovej a akú katastrofu to Slovensku na dlhé roky prinieslo,“ povedala Webnovinám Remišová.

Podľa nej si každý musí zvážiť, či sa chce na takom scenári podieľať.

Nechcú byť populistami

Remišová v súvislosti s preferenciami strany, ktoré sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti, poukázala na to, že je súčasťou vlády, ktorá nastúpila v mimoriadne ťažkej situácii počas pandémie koronavírusu. Podľa nej v celej Európe vlády zavádzajú podobné obmedzenia a všade sú už ľudia unavení a zneistení.

„V takomto ťažkom období je stagnácia preferencií od volieb pochopiteľná. Zároveň nechceme byť populistická strana, nebudeme ľudí cynicky klamať o tom, ako treba opatrenia uvoľňovať v čase, keď sa v celej Európe sprísňujú, pretože zdravotníctvo je na pokraji kolapsu,“ ozrejmila Remišová.

Zdôraznila, že Za ľudí sa podarilo v koalícii pretlačiť najväčšiu reformu justície za celé desaťročia a že je blízko ku koncu zložitých rokovaní s Európskou komisiou o eurofondoch na najbližších sedem rokov. „Máme ťažké rezorty, výsledky nevidno hneď, ale verím, že ľudia ich postupne ocenia,“ dodala.

Za ľudí sa v parlamente opiera o 12 poslancov. Jej volebný výsledok bol 5,77 percenta. Po stiahnutí sa Kisku do úzadia sa už v aprílovom prieskume agentúry Focus prepadla pod hranicu zvoliteľnosti na úroveň 3,2 percenta. Zatiaľ sa jej nedarí prekračovať prah vstupu do parlamentu. V decembrovom prieskume Focusu pre TV Markíza by Za ľudí volilo 4,4 percenta opýtaných.

Strana odstrihnutá od koreňov

Podľa sociológa Pavla Haulíka je podpora strany daná spôsobom, ako vznikla a akú voličskú skupinu sa pokúsila osloviť.

„V čase, keď sa exprezident Kiska rozhodol stranu založiť už zďaleka nebol na vrchole popularity. Navyše, dostatočne zreteľne zakladatelia nevymedzili skupinu voličov, o ktorých mala strana záujem,“ uviedol Haulík. Stranu vo voľbách podporili ľudia, ktorí mali od nej podľa sociológa rôzne očakávania a tie sa rýchlym odchodom Kisku nenaplnili.

„Za ľudí zostala odstrihnutá od koreňov. Povedané obrazne, nemá ako čerpať živiny. Navyše, je ťažké odhadnúť, kam Za ľudí patrí,“ upozornil sociológ.

Podľa neho sa vyhranili dve skupiny – konzervatívna a liberálna s tým, že strana inklinuje skôr k liberálom, ale má silnú konkurenciu v SaS aj u Progresívneho Slovenska. „Pokiaľ si neujasnia, koho chce Za ľudí osloviť, nezvolí na to vhodné prostriedky, tak si myslím, že s preferenciami nepohne. Skôr naopak,“ mienil Haulík.

Čo bude ďalej?

Poslanec Valášek hovorí, že strana je stále „tak trochu stratená“ hlavne popri OĽaNO. „Vyhraniť sa podarilo jedine SaS, a tí to robia takou formou, že vlastne sú vo vnútornej opozícii. Nemyslíme si, že takto môže fungovať vláda, kde jedna zo strán je v opozícii voči vláde,“ zhodnotil Valášek.

Aký vývoj možno očakávať v strane Za ľudí? Väčšina podľa Valášeka trpezlivo čaká, či tie percentá zmenia. Ak sa tak nestane, očakáva, že začne rásť nespokojnosť v strane. Aj on počul, že niektorí poslanci by mohli odísť trebárs do SaS, ale vníma to ako „účelovo šírené dezinformácie“.

„Sám som dostal nejaké ponuky a nebolo to len z SaS. Drvivá väčšina z nás má jasnú filozofiu, že nová líderka má dostať šancu sa ukázať,“ usúdil Valášek. Ako ďalej uviedol, nevidí dôvod na odchod zo strany. Podľa neho je v záujme všetkých súdnych ľudí a nového vedenia Za ľudí, aby uspeli.

Málo spojovacieho materiálu v koalícii

Podľa Haulíka je politická situácia necelý rok od volieb nečitateľná. Zdôvodnil to tým, že reálna hodnotová politika v priebehu roka ustúpila do úzadia. Myslí si, že do budúcna sa bude z pohľadu koalície, a teda aj samotnej strany Za ľudí, rozhodovať podľa toho, ako zvládne situáciu s chorobou COVID-19.

„Vyzerá to tak, že vývoj smeruje k akémusi rozkolu. Možno je to tvrdé slovo, ale v koalícii je príliš málo spojovacieho materiálu,“ zhodnotil. Ak problémy s pandémiou budú pokračovať, Haulík nevylúčil zmeny na politickej scéne.

Považuje však za nerealistické, že by sa riešili predčasnými voľbami. Skôr môže podľa neho dôjsť k preskupeniu síl v rámci parlamentu. Nevylučuje ani to, že v rámci preskupovania a vytvárania novej väčšiny môžu zohrať svoju úlohu aj niektorí opoziční poslanci.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené