Podľa Inštitútu sociálnej politiky jedným z hlavných dôvodov je nízky pomer zamestnaných osôb na čiastočný pracovný úväzok.
Najmenej hodín za týždeň odpracujú Holanďania, Rakúšania a Nemci. Prečo sú Slováci nad priemerom v rámci EÚ?
6.6.2024 (SITA.sk) - Slováci odpracujú za týždeň viac hodín ako je priemer v rámci Európskej únie. Podľa výsledkov Eurostatu v roku 2023 bol týždenný pracovný čas ľudí vo veku od 20 do 64 rokov v ich hlavnom zamestnaní v EÚ v priemere 36,1 hodiny.
Najdlhší pracovný týždeň zaznamenali v Grécku (39,8 hodiny), Rumunsku (39,5), Poľsku (39,3) a Bulharsku (39,0). Naopak, najkratšie pracovali počas týždňa zamestnanci v Holandsku (32,2 hodiny), za ktorým nasledovalo Rakúsko (33,6) a Nemecko (34,0).
Prečo je Slovensko nad priemerom EÚ?
Na Slovensku predstavovala dĺžka pracovného v minulom roku v priemere 37,6 hodín, čím sa radíme do polovice s vyšším množstvom odpracovaných hodín.
Podľa Inštitútu sociálnej politiky (ISP) jedným z hlavných dôvodov, prečo je Slovensko nad priemerom EÚ v počte odpracovaných hodín za týždeň, je nízky pomer zamestnaných osôb na čiastočný pracovný úväzok.
How many hours per week do people in the EU work????
In 2023, people worked an average of 36.1 hours per week in their main job.
Longest in:
??Greece (39.8)
??Romania (39.5)Shortest:
??The Netherlands (32.2)
??Austria (33.6)What about your country???https://t.co/izoknXaIUI pic.twitter.com/VAo2OXQE0j
— EU_Eurostat (@EU_Eurostat) May 30, 2024
„Podľa online údajov Eurostatu pracovalo v roku 2023 na čiastočný pracovný úväzok iba 3,3 % zo všetkých zamestnaných osôb. Priemer Európskej únie bol 17,1 % a v Holandsku, kde je najnižší priemer počtu odpracovaných hodín, bolo až 38,7 % pracovníkov zamestnaných na čiastočný pracovný úväzok,“ uvádza tlačové oddelenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Tlak zo strany zamestnancov
Za posledných 20 rokov na Slovensku klesá trend v počte odpracovaných hodín. V roku 2003 bol priemer odpracovaných hodín za týždeň 40,6. O 10 rokov neskôr v roku 2013 to bolo o 1,1 hodiny menej a v roku 2023 ešte o 1,9 hodiny menej.
Za 20 rokov tak na Slovensku klesol priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň o 7,4 %. Pre porovnanie, v EÚ klesol tento ukazovateľ o 5,5 % z 38,2 hodín na 36,1.
O pokles tohto ukazovateľa sa pričinil tlak zo strany zamestnancov na znižovanie počtu odpracovaných hodín, ktorý je spôsobený snahou dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom.
442 tisíc pracovníkov v službách a obchode
Ďalším dôvodom je podľa ISP pokles počtu odpracovaných hodín v profesiách, kde je zamestnaných najviac Slovákov.
„Podľa Eurostatu je na Slovensku takmer 442 tisíc pracovníkov v službách a obchode a od roku 2013 im klesol priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň z 40,3 na 37,5 v roku 2023. Špecialistov bolo minulý rok skoro 427 tisíc, za 10 rokov im klesol počet odpracovaných hodín o 2,4 na 36,9. Nad 400 tisíc bolo ešte technikov a odborných pracovníkov, im klesol počet odpracovaných hodín o 2,3 na 37,3,“ dopĺňa rezort práce.
Minulý rok mali najdlhší pracovný týždeň v rámci EÚ najmä zamestnanci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove (41,5 skutočného pracovného času), ťažbe a dobývaní (39,1) a stavebníctve (38,9).
Vo vzdelávaní sú typické kratšie pracovné úväzky
Naopak najkratší pracovný týždeň bol zaznamenaný v činnostiach domácností ako zamestnávateľov (26,7 hodín), vo vzdelávaní (31,9) a umení, zábave a rekreácii (33,0).
„V odvetviach ako stavebníctvo alebo ubytovacie a stravovacie služby, je bežná práca na zmeny, preto sa od zamestnancov často vyžaduje aby denne pokryli viac hodín ako v ostatných odvetviach. Napríklad pri nepretržitej prevádzke je pri troch pracovných zmenách požadované aby zamestnanci pokryli aspoň 8 hodín. Bežný je tiež nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas a nadčasy,“ vysvetľuje tlačové oddelenie ministerstva práce.
Vo vzdelávaní sú typické kratšie pracovné úväzky a dlhšie pracovné voľno počas letných prázdnin, čo znižuje ich priemerný odpracovaný čas. Zamestnanci verejnej správy majú podľa ISP fixne daný 37,5 hodinový pracovný týždeň a k bežnému počtu dní nároku na dovolenku ďalších 5 dní navyše, čo čiastočne znižuje ich týždenný priemer.
Najčítanejšia najnovšia správa
Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia
7.9.2024 (SITA.sk) - Prvá misia vesmírnej lode Starliner spoločnosti Boeing s astronautmi sa v piatok v noci skončila jej návratom na Zem, no bez posádky. Šesť hodín po tom, čo loď opustila Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), pristála na raketovej strelnici White Sands v Novom Mexiku.
Zlyhanie trysky a únik hélia
Ako konštatuje agentúra AP, bol to pokojný záver drámy, ktorá sa začala júnovým štartom dlho odkladaného debutu posádky a rýchlo prerástla do zdĺhavej misie.
Ich cestu k vesmírnej stanici komplikovalo zlyhanie trysky a úniky hélia, a preto americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozhodol, že ich návrat loďou Starliner by bol príliš riskantný.
Časť starého vybavenia z ISS
Starliner tak v piatok na Zem priviezol len časť starého vybavenia z ISS. Dvojicu astronautov domov dopraví až vo februári vesmírna loď Dragon spoločnosti SpaceX Elona Muska.
Loď sa na polročnú expedíciu vydá tento mesiac len s dvomi astronautmi, pretože dve miesta sú rezervované pre Wilmorea a Williamsovú.
Viac k téme: Starliner, Vesmírna loď
Zdroj: SITA.sk - Vesmírna loď Starliner sa vrátila na Zem, cestu skomplikovalo zlyhanie trysky aj únik hélia © SITA Všetky práva vyhradené.
