2.9.2025 (SITA.sk) - Na Čingove v Slovenskom raji chcú v budúcnosti vybudovať archeoskanzen, priblíži históriu niekdajšieho významného osídlenia. V tomto roku tam odštartoval archeologický prieskum hradiska. Podľa archeológa Petra Ďuricu sa predpokladá, že v skorom stredoveku predstavoval Čingov a oblasť dnešných Smižian a Spišských Tomášoviec mocenské centrum Spiša.

Známa archeologická história

Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, viac ukáže súčasný prieskum, výsledky podrobných meraní a skenovania lokality. V minulosti sa tam nachádzali centrá slovanského osídlenia. Hradisko má podľa doterajšieho prieskumu znaky kniežacieho sídla, dokazuje to jeho členenie, rozsah i luxusné importy.

„Pravdepodobne ovládalo dolný Spiš, kým Nitra dominovala západu Slovenska. Umožňovalo kontrolu riečneho koridoru Hornádu, a predpokladá sa, že išlo o súčasť obchodnej trasy spájajúcej Spiš a Košickú kotlinu,“ opísal Ďurica. Lokalita bola podľa archeológa Ďuricu prebádaná už v 50. až 60. rokoch minulého storočia.

„Súviselo to s rozširovaním turistických chát a celkovo rozvojom turizmu. Z hľadiska dnešnej optiky však môžeme konštatovať, že výstavba, ktorá bola možno myslená dobre, nebola úplne vhodná. Zastavala sa časť národnej kultúrnej pamiatky, najmä podhradie, ale aj pohrebisko, ktoré by sme mohli dnes prezentovať oveľa vhodnejšou formou,“ vysvetlil.

Tajomstvo pred verejnosťou

Súčasný vedecko archeologický výskum v oblasti hradiska odštartoval začiatkom júla. Pamiatkový úrad sa ho rozhodol realizovať pod vedením archeológa Martina Horvátha predovšetkým z dôvodu ochrany národnej kultúrnej pamiatky. Jeho zámerom je nielen získať čo najviac informácií, ale aj ochrániť danú lokalitu.

„Realizovali sme tu geofyziku v oboch katastroch, teda Smižian a Spišských Tomášoviec, ktorá priniesla veľmi zaujímavé výsledky. Pred verejnosťou to celé zatiaľ ostáva utajené,“ poznamenal Ďurica, ktorý na výskume spolupracuje.

Archeológ Horváth upozornil, že hoci verejnosť o existencii hradiska nemá poňatia, známe je medzi vykrádačmi, ktorí túto oblasť posledné desaťročia intenzívne rozkrádajú. V snahe zamedziť tejto činnosti už preto v danej lokalite prijali potrebné opatrenia voči ilegálnemu detektorizmu v súčinnosti so samosprávou, pozemkovým spoločenstvom, obecnou i štátnou políciou.

Náučný chodník skrz archeologickú lokalitu

„Je to trestný čin, vykrádači svojim konaním ničia kultúrne dedičstvo. Každým nálezom, ktorý ilegálne zoberú, ochudobňujú budúci archeopark, múzeum, kde by mohol byť vystavený. Takéto konanie poškodzuje aj samosprávy či rozvoj cestovného ruchu i vedu. Okrem toho, že vykrádači explicitne vyberajú kovové predmety, robia tak neodborným spôsobom, teda nám ničia vrstvy, kontext, ktorý už následne môžeme horšie interpretovať,“ opísal Ďurica.

Všetky poznatky z archeologického výskumu chcú totiž archeológovia v spolupráci so samosprávami Smižany a Spišské Tomášovce ponúknuť aj verejnosti, a to tiež prostredníctvom spomínaného archeoskanzenu. Archeologickou lokalitou bude v budúcnosti prechádzať náučný chodník. Ako pre SITA uviedla starostka Smižian Miroslava Szitová, pripraviť ho chcú v spolupráci s obcou Spišské Tomášovce.

„Chceli by sme ho mať už na budúci rok, ak sa všetko podarí a pôjde podľa plánu,“ ozrejmila. Išlo by podľa jej slov o interaktívne zastavenia, na ktorých by sa návštevníci mohli dozvedieť zaujímavé informácie o lokalite prostredníctvom QR kódov či iným zaujímavým spôsobom. Samotný archeoskanzen zvažujú Smižany vytvoriť na ploche oproti hotelu Čingov.

Repliky niekdajších osídlení

„Ide o parcelu, ktorá je momentálne vo vlastníctve smižianskeho urbariátu, chceme ju však zameniť. Archeoskanzen plánujeme v spoluprácu s obcou Spišské Tomášovce, urbariátom a zároveň s požehnaním národného parku, ktorý nám dal zelenú,“ načrtla zámer Szitová. Budovať ho chcú podľa jej slov postupne, aj v spolupráci s vyšším územným celkom.

„Verím, že sa tu podarí veľké dielo, ktoré by bolo turistickou atrakciou založenou na historickom podklade,“ poznamenala. Inšpiráciu našli obce v archeoparkoch na Slovensku i v zahraničí. „Jeho súčasťou by bolo múzeum, v ktorom by boli prezentované nálezy, zároveň by tam bola tvorivá dielňa pre návštevníkov, kde by sa niečo nové naučili, a to celé by sme chceli spojiť s ochutnávkou jedál,“ opísala starostka Smižian.

Návštevníci by si mohli pozrieť aj repliky niekdajších osídlení. Predstavu o archeoskanzene má aj archeológ Ďurica, využiť chce pritom moderné technológie. Pomocou nich by návštevníci získali predstavu o tom, ako kedysi vyzerali obyvatelia hradiska, či už jeho obrancovia alebo bežní ľudia.

Dlhšia zastávka pre turistov

„Veľmož Čingov, ako pán hradiska, má na sebe militárie a súčasti odevu, aké boli typické tesne pred obdobím Veľkej Moravy. V ruke má meč, čo v tom období predstavoval vysoký status, malo ho len pár ľudí. Väčšinou používali skôr kópie alebo bojové slovanské sekery,“ opisuje archeológ postavu znázornenú na tablete, ktorú by v budúcnosti takýmto spôsobom mohli v archeoskanzene stretnúť aj jeho návštevníci. Szitová verí, že archeoskanzen poslúži aj ďalším generáciám.

„Chceme to urobiť tak, aby bol Slovenský raj, okrem toho, že je národným parkom a lákadlom pre svoju prírodu, aj lákadlom pre tých, ktorí majú radi históriu a ktorí jej rozumejú alebo sa jej chcú venovať,“ dodala. Zároveň si myslí, že takýmto spôsobom by sa turisti mohli zdržať v danej oblasti aj dlhšie.

„Je tu veľa roklín, veľa krásnych miest, no turisti sem zväčša prichádzajú na jeden deň. Takto sa možno zdržia dlhšie, budú si tu môcť aj oddýchnuť a nabrať silu,“ skonštatovala. Samotné náklady na archeopark ešte vyčíslené nemajú, využiť chcú dotácie či granty.

„Sme pripravení, aj po konzultácií s obecnými zastupiteľstvami, participovať finančne na tom, aby sme tu po dlhých rokoch odkryli to, čo nám história zanechala,“ uzavrela starostka obce Smižany.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.