Úbytok nezamestnaných počas roka nastal najmä v kategórii dlhodobo nezamestnaných.
Miera nezamestnanosti sa dostala pod hranicu šesť percent, medziročne klesla v šiestich z ôsmich krajov
4.3.2024 (SITA.sk) - Miera nezamestnanosti na Slovensku klesla v minulom roku na úroveň 5,8 %. V súhrne za celý minulý rok bolo na Slovensku podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl bez práce takmer 162-tisíc osôb, medziročne tento počet klesol o 8,5-tisíca osôb, teda o 5 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Pokles dlhodobo nezamestnaných
V štruktúre ľudí bez práce na Slovensku tvoria väčšinu nezamestnaní bez práce dvanásť a viac mesiacov, aktuálne v minulom roku to bolo 65 % nezamestnaných. Pozitívom vývoja počas vlaňajška bolo, že úbytok nezamestnaných počas roka nastal najmä v kategórii dlhodobo nezamestnaných.
Z regionálneho hľadiska na celoročnej báze počet nezamestnaných aj miera nezamestnanosti medziročne klesla v šiestich z ôsmich krajov Slovenska. Najvýraznejší absolútny úbytok počtu ľudí bez práce, o viac ako 2,5 tisíca osôb, bol v Banskobystrickom kraji a v Nitrianskom kraji. Po zohľadnení veľkostnej rôznorodostí regiónov, percentuálne najdynamickejšie medziročne klesli počty ľudí bez práce v Nitrianskom, Žilinskom a Trnavskom kraji.
Košický kraj si pohoršil
Išlo o zníženie počtu nezamestnaných o viac ako 10 %. Naďalej platí, že dve tretiny nezamestnaných Slovenska žili v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. V týchto troch regiónoch pretrváva súčasne najvyššia miera nezamestnanosti, v minulom roku tu bolo bez práce približne 9 až 11 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Pozitívom je, že v Prešovskom a významnejšie aj v Banskobystrickom kraji sa situácia medziročne zlepšila. Jediným regiónom so zhoršením situácie bol Košický kraj, kde sa miera nezamestnanosti počas roka 2023 mierne zvýšila na 9,9 %.
V ostatných piatich krajoch na západe a severe Slovenska bola miera nezamestnanosti podstatne nižšia, v celoročnom priemere prvýkrát na úrovni, resp. pod úrovňou 4 %. A vo všetkých, s výnimkou Bratislavského kraja, ktorý stagnoval, medziročne poklesla miera nezamestnanosti.
Najčítanejšia najnovšia správa
Proces s bývalým šéfom polície Kovaříkom má pokračovať výsluchom ďalších svedkov
16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.
Výsluch svedkov
Na programe piatkového pojednávania by mal byť výsluch ďalších svedkov, pričom v rámci dokazovania v tejto trestnej veci súd už vypočul bývalú šéfku vyšetrovacieho tímu Úradu inšpekčnej služby Oblúk Dianu Santusovú, ako aj bývalého riaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Róberta Guckého.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.
Zneužívanie právomoci
Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.
Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.
Chaotický zásah
Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.
Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.
Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.
Trestné stíhanie pre sabotáž
Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.
„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.
Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.
