12.7.2020 (Webnoviny.sk) - Spôsob menovania členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) je potrebné zmeniť. Myslí si to analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Ján Kovalčík. V súčasnosti šiestich z deviatich členov druhostupňového odvolacieho orgánu úradu totiž menuje a odvoláva Vláda SR.

Rada má byť nezávislejšia

"Nie je optimálne, aby prakticky celú radu obsadzovala sama vláda. Systémovo v rámci pravidiel nezávislosti inštitúcií by bolo lepšie, aby sa to do budúcna prehodnotilo," povedal Kovalčík na otázku agentúry SITA v súvislosti s navrhovaným posilnením nezávislosti ÚVO, vrátane jeho rady. Úrad kontroluje verejné obstarávania štátnych aj samosprávnych subjektov, rada zas posudzuje odvolania proti rozhodnutiam úradu, ale aj rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Na margo aktuálneho verejného vypočutia šestnástich kandidátov na dve voľné miesta členov rady, menovaných vládou, analytik poznamenal, že najdôležitejší posun sa aj tak dá vlastne dosiahnuť verejnou kontrolou, napríklad, verejnými vypočutiami. "Už to, že výber je otvorenejší, ako v minulosti a je to lepšie aj pre vládu, v takých podmienkach je oveľa ťažšie, ak nie nemožné dosadiť si do rady problematických ľudí," upozornil Kovalčík s tým, že tento základný posun sa udial aj bez legislatívnej zmeny. "Ak by do budúcna prišlo ešte k posunu časti kompetencií, či už na parlament, alebo na prezidenta, tak to môže byť ďalším krokom k väčšej nezávislosti," dodal Kovalčík.

Agentúra SITA sa zaujímala o názor na navrhovanú zmenu spôsobu menovania členov Rady ÚVO aj vedúceho úradu vlády Júliusa Jakaba, ktorý predsedal hodnotiacej komisii pre výber kandidátov. "To neviem v tejto chvíli posúdiť. Každopádne, je to na posúdenie. Neviem vám na to momentálne odpovedať," povedal Jakab s tým, že nebol pripravený na takúto otázku.

Pripravili návrh novely zákona

ÚVO a INEKO nedávno pripravili návrh novely zákona o verejnom obstarávaní so zámerom posilniť nezávislosť a transparentnosť úradu a jeho orgánov. V prípade rady navrhli, aby šiestich členov, menovaných v súčasnosti vládou, v budúcnosti obsadzovali proporcionálne po dvoch vláda, parlament a prezident. Predseda a dvaja podpredsedovia úradu sú členmi rady automaticky na základe zákona, jeden post podpredsedu nie je obsadený. Zápisnice z hlasovania členov rady by podľa návrhu mali byť zverejňované na portále úradu.

Ak by boli naraz volení minimálne štyria členovia rady, mali by mať rozdielnu dĺžku funkčného obdobia. Traja zo šiestich menovaných členov rady by mali mať právnické alebo ekonomické vysokoškolské vzdelanie. Výberové konania na členov rady s ich vypočutím by sa mali konať na základe verejnej výzvy zverejnenej v RTVS, na portáli orgánov, ktoré výber organizujú, a tiež v celoštátnom denníku. Rada by si tiež mala sama schvaľovať svoj štatút. Návrh ÚVO a INEKO počíta aj so zmenami pri výbere a voľbe predsedu úradu, ako aj pri menovaní oboch podpredsedov či pri schvaľovaní štatútu úradu.

Viac k téme: INEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Nemecký kancelár Friedrich Merz napísal predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi túto vetu: „Spoločný záväzok všetkých členských krajín spravodlivo prispieť na pokrytie finančného deficitu Ukrajiny je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie tejto otázky (rozumej ukrajinskej), ako aj na diskusiu o ďalších záležitostiach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky.“

Hlúpa reakcia Fica

Fico opäť vsadil na osobnú prestrelku a suverénny nemecký názor označil za vydieranie a zastrájal sa suverénnym slovenským vetom, akoby mu debakel orbánovskej stratégie blokovania európskeho konsenzu vyšumel z pamäti. Najvážnejším problémom však nie je Ficov trápny slovník, ale je ním jeho predstava, že právo zablokovať rozhodnutie je to isté ako schopnosť vyjednať pre Slovensko dobrý výsledok. Krátkodobý aj dlhodobý.

Nemecký kancelár Merz požaduje, aby sa na financovaní Ukrajiny spravodlivo podieľali všetky štáty EÚ a naznačuje, že dohoda o tejto otázke by otvorila dvere aj k dohode o novom sedemročnom rozpočte. Je to jeho legitímna vyjednávacia taktika, aj keď sporná. Niektoré vlády členských štátov EÚ upozorňujú, že spájať finančné potreby Ukrajiny na rok 2027 s rozpočtom Únie na roky 2028 až 2034 môže skomplikovať obe dohody. Takto argumentoval aj poľský premiér Donald Tusk.

Magyar a jeho diplomatické vyjadrenie

Na vecnú polemiku teda Fico mal dosť priestoru. Prečo potreboval kancelára obviniť z vydierania, pripomenúť mu staré nemecké chyby a ubezpečovať svoje zradikalizované publikum, že sa z neho „nepokakáme“? Veď práve v ten istý deň sa ukázalo, ako sa dá s Merzom diplomaticky nesúhlasiť a nezničiť si možnosť spolupráce.

Maďarský premiér Péter Magyar v Berlíne odmietol spájanie oboch otázok a vysvetlil, prečo jeho krajina nechce ďalšie spoločné zadlžovanie. Výslovne však povedal, že to nenazýva vydieraním. Rokoval o kohézii, energetike aj nemeckých investíciách. Merz ocenil nový začiatok vzťahov s Maďarskom a prijal Magyrovo pozvanie do Budapešti.

Vynikajúca demonštrácia, ako v tej istej situácii možno použiť dva spôsoby obhajoby národného záujmu. Fico v Bratislave rozpútal slovnú bitku na diaľku, Magyar v Berlíne tvárou v tvár vyjadril nesúhlas s Merzovým postupom a nielenže si ponechal otvorené dvere pre konštruktívne rokovania, ale po pol roku vo funkcii dosiahol to, čo sa Ficovi nepodarilo za tri roky – dostať nemeckého kancelára na oficiálnu návštevu Budapešti.

Slovenský premiér nezískal ani Babiša

Ani českého premiéra Andreja Babiša nemožno automaticky zapísať do Ficovej blokujúcej koalície. Odmieta síce nové záruky za pôžičku, ale hovorí aj o potrebe pomáhať Ukrajine a očakáva dohodu.

Poľsko má výhrady k spájaniu oboch agend, nie však k podpore ukrajinskej obrany. Fico tak má spojencov proti Merzovmu podmieňovaniu schválenia európskeho rozpočtu, no nie na zablokovanie celého rozpočtu.

Fico sa chváli, že má rovnaké právo veta ako jeho nemecký kolega. Len nevedno prečo sa kvôli prejavu suverénneho názoru Merza tak rozčuľuje, keď sám po boku Viktora Orbána opakovane podmieňoval schválenie sankcií proti Ruskej federácie naplnením svojich konkrétnych podmienok.

Vtedy to bola suverénna slovenská zahraničná politika na všetky štyri svetové strany a právo na iný názor. V prípade nemeckého suverénneho názoru vykrikuje o vydieraní.

Účet za amatérsku politiku bude vysoký

Lenže európske rokovania sú skúškou, kto dokáže spájať záujmy členských štátov a výmenou kompromisov presadiť priority svojej krajiny. Slovensko potrebuje silnú kohéznu a poľnohospodársku politiku. Nemecko ako najväčší čistý prispievateľ žiada viac prostriedkov na obranu a konkurencieschopnosť.

Ak premiér robí zo sporu o finančnú pomoc Ukrajine divadelný spor o prestíž pre svojich voličov alebo si nebodaj ventiluje osobnú frustráciu z mizernej dôveryhodnosti a rešpektu v EÚ, sťažuje hľadanie partnerov pre presadenie záujmov našich regiónov a farmárov. Ukrajine môžu pomôcť iní aj bez nás, no slovenský premiér si zužuje vyjednávací priestor tam, kde pomoc potrebujeme my.

Účet za takúto amatérsku politiku sa nebude rátať iba v budúcom európskom rozpočte. Vlani smerovalo do Nemecka 21,3 percenta slovenského vývozu za 23,7 miliardy eur.

V centrále Volkswagenu sa rozhoduje o budúcnosti bratislavskej výroby prémiových Audi Q7 a Q8. Audi už oznámilo americký výrobný projekt, najmä kvôli clám a blízkosti zákazníkov. Samozrejme, nemožno tvrdiť, že Merz ako trest za Ficovu nedôstojnú, urážlivú až nepriateľskú politiku voči jeho vláde politicky zatlačí na odvoz bratislavských montážnych liniek za oceán.

No dnes nie je jasné, koľko výroby zostane vo VW Bratislava. A v zápase o ďalšie atraktívne modely áut potrebuje tento pilier slovenského automobilového priemyslu konkurenčné podnikateľské podmienky a fungujúce vzťahy s nemeckými partnermi. Nie ďalší hlúpy politický konflikt slovenskej vlády s nemeckou.

Závislosť slovenskej ekonomiky na nemeckú

Fico sám v januári priznal mimoriadnu závislosť našej ekonomiky od nemeckej a hovoril o Merzovej návšteve Slovenska. Tá sa neuskutočnila; Berlín poprel, že by ju oficiálne plánoval. Premiér teraz tvrdí, že Merz naňho pri inom telefonáte kričal. Je to Ficova verzia. Osobnú urazenosť nemožno označiť za dokázaný motív, no otázka, či sa osobné frustrácie majú premietať do zahraničnej politiky, zostáva.

Doma trucovitá rétorika voči kancelárovi Merzovi ponúka obraz premiéra Fica ako neohrozeného obrancu slovenskej suverenity proti drzému Nemecku. A možno pomôže zabrániť ďalšiemu úniku voličov Smeru k Republike. V zahraničí sa však vníma ako ďalší konflikt so spojencami v EÚ.

Premiér naznačuje, že od ukrajinského kolegu počul čosi šokujúce, ale nepovie čo. Takéto tajomstvo však nie je dôvodom na kategorické odopretie pomoci Ukrajine brániacej holú existenciu svojej nezávislej štátnosti a národnej svojbytnosti. Ruské médiá už Ficove výpady proti Merzovi radostne šíria ako správu o európskom rozkole.

Slovenská suverenita sa nepreukáže tým, že premiér urazí kancelára nášho najdôležitejšieho hospodárskeho partnera. Preukáže sa, keď dokáže zabezpečiť slovenským regiónom európske investície, automobilkám perspektívu a krajine bezpečnosť. Veto môže na chvíľu zastaviť rokovanie. Nezastaví však ruskú armádu. A účty za dôsledky ukrajinskej porážky by neplatil Fico zo svojho. Platili by ich občania Slovenskej republiky.