2.6.2022 (Webnoviny.sk) - Umožniť Ukrajine vstúpiť do Európskej únie (EÚ) je nielen strategickým záujmom, ale aj „morálnou povinnosťou“ európskeho bloku.

Ukrajina potrebuje aj ďalšie zbrane

Tá vystúpila po tom, ako sa účastníkom prostredníctvom videa prihovoril ukrajinský prezident. Volodymyr Zelenskyj požiadal o ďalšie zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily, aby dokázali poraziť útočiace ruské vojsko, vyzval na ďalšie sankcie voči Moskve a opätovne požiadal o to, aby sa jeho krajina mohla stať „plnohodnotným členom zjednotenej Európy“.

Historická zodpovednosť krajín EÚ

Von der Leyenová upozornila, že Ukrajina musí splniť všetky potrebné štandardy a podmienky, aby sa mohla stať členom EÚ, no zároveň vyzvala členské krajiny, aby jej pomohli dosiahnuť tento cieľ.

„Podpora Ukrajiny na jej ceste do Európskej únie nie je bremeno, je to naša historická zodpovednosť,“ skonštatovala.

Vojna na Ukrajine: Rusi zaútočili na železničnú trať, tunel Beskydy a vinia USA z prilievania oleja do ohňa

Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia.

Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

Moskva negatívne vníma americké plány dodávok ďalších zbraní Ukrajine. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že neverí sľubom Kyjeva, že ich nepoužije na útok na Rusko. Zároveň obvinil Spojené štáty z toho, že „úmyselne a usilovne prilievajú olej do ohňa“. „Spojené štáty sa držia línie boja s Ruskom až do posledného Ukrajinca,“ povedal.

Kyjev žiada o raketomety, aby zabránil postupu Ruska vo východnom regióne Donbas. Americkí predstavitelia tvrdia, že balík pomoci, ktorého predstavenie sa očakáva v stredu, sa snaží nájsť rovnováhu medzi túžbou pomôcť Ukrajine v boji proti ruským delostreleckým barážam a neposkytnutím zbraní, ktoré by Ukrajine umožnili zasiahnuť ciele hlboko v Rusku a podnietiť eskaláciu vojny.

Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) oznámil, že zvoláva stretnutie vysokopostavených predstaviteľov Fínska, Švédska a Turecka v snahe prekonať námietky Ankary voči vstupu severských krajín do vojenskej aliancie.

Rokovania sa uskutočnia o pár dní v Bruseli, povedal Jens Stoltenberg novinárom vo Washingtone, kde sa stretol s americkým ministrom zahraničia Antonym Blinkenom. „Som presvedčený, že nájdeme cestu vpred,“ vyhlásil tiež Stoltenberg. Vyriešiť otázku tureckej blokády členstva Fínska a Švédska by chcel šéf NATO vyriešiť ešte pred samitom aliancie. Ten sa bude konať v Madride od 28. do 30. júna.

Fínsko a Švédsko, podnietené bezpečnostnými obavami z ruskej vojny na Ukrajine, požiadali o vstup do NATO minulý mesiac. Blokuje to však turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, podľa ktorého nerobia dosť pre boj proti kurdskému extrémizmu.

Ruská raketa zasiahla železničnú trať vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Gubernátor oblasti Maksym Kozyckyj uviedol, že päť ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa poradcu ministra vnútra Antona Heraščenka zaútočili na karpatský tunel Beskydy v snahe prerušiť kľúčové železničné spojenie a narušiť dodávky zbraní a paliva. Šéf ukrajinských železníc upresnil, že škody na železnici posudzujú, ale tunel útok ušetril. Útok údajne spôsobil meškanie troch osobných vlakov, ktoré však neskôr pokračovali vo svojej ceste.

Dánski voliči v stredu v historickom referende odhlasovali, aby sa ich krajina vzdala rozhodnutia spred troch desaťročí nepodieľať sa na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike Európskej únie (EÚ). Dánski vojaci sa tak budú môcť zúčastňovať na vojenských misiách EÚ a krajine sa tiež otvoria dvere do agentúr únie súvisiacich s bezpečnosťou. Za účasť na spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ hlasovalo 66,9 percenta voličov, čo je najvyšší podiel hlasov v histórii referend v krajine, účasť voličov však zas bola medzi najnižšími – len 65,8 percenta. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Sociálna poisťovňa bude od roku 2026 zasielať poistencovi dôchodkovú prognózu, teda informáciu o jeho predpokladaných dôchodkových nárokoch.

Pripravovaný návrh vyhlášky

„Cieľom návrhu vyhlášky je preto vytvorenie jednotného dokumentu obsahujúceho informácie, ktoré majú uľahčiť porozumenie nárokom z povinného dôchodkového systému, prípadne stavu a hodnote úspor v starobnom dôchodkovom sporení,“ uviedlo ministerstvo.

Prognóza závisiaca od veku poistenca

Penzijnú prognózu poisťovňa sprístupní do 31. mája kalendárneho roka na elektronickom účte poistenca. Sociálna poisťovňa však bude povinná zaslať poistencovi dôchodkovú prognózu aj poštou.

Periodicita zasielania dôchodkovej prognózy bude závisieť od veku poistenca. Ak má poistenec viac ako 18 rokov a menej ako 50 rokov a bol dôchodkovo poistený aspoň jeden deň, dôchodkovú prognózu bude dostávať každých päť rokov. Ak má poistenec viac ako 50 rokov, bude penzijnú prognózu dostávať každý rok.

Tri scenáre

Dôchodková prognóza bude obsahovať základnú a alternatívnu prognózu výšky starobného dôchodku, získané obdobie dôchodkového poistenia a premenné, od ktorých je výška jeho budúceho dôchodku závislá, ako aj dôchodkový vek poistenca. Základná prognóza dôchodku má obsahovať tri scenáre, ktoré by sa mali odvíjať od predpokladaného vývoja parametrov ovplyvňujúcich výšku starobnej penzie.

Alternatívna prognóza má zohľadňovať zmeny faktorov, na ktoré má mať vplyv aj samotný poistenec, napríklad zvýšenie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby, získanie dôchodkového poistenia, či účasť v druhom dôchodkovom pilieri. Dôchodková prognóza bude obsahovať aj informáciu o vplyve inflácie na výšku budúceho dôchodku.