Hry XXXIII. olympiády v Paríži majú za sebou pompézne slávnostné otvorenie, ktoré sa prvýkrát v histórii uskutočnilo mimo olympijského štadióna – na rieke Seina a v jej okolí.

Šesťtisícosemsto športovcom a členom ich sprievodu z 205 krajín počas 6 km dlhej plavby po Seine robil spoločnosť vytrvalý dážď, ale dobrú náladu im to nepokazilo.

Zapálenie olympijského ohňa

Magická chvíľa zapálenia olympijského ohňa sa udiala v čase 23:22 a stalo sa tak pričinením dvojice dvojnásobných olympijských víťazov – atlétky Marie-José Pérecovej a džudistu Teddyho Rinera.

Miesto a spôsob zapálenia pochodne boli vskutku historické, oheň sa vzniesol nad zem v teplovzdušnom balóne. Namiesto zvyčajného pozemného kotla používaného na väčšine letných a zimných hier je špeciálna edícia pre olympijské hry v Paríži určená ako pocta prvej jazde v plynovom balóne naplnenom vodíkom, ktorý v roku 1783 vyrobili dvaja francúzsku vynálezcovia.

„Odišli vtedy z Tuilerijskej záhrady, ktorá sa nachádza v blízkosti múzea Louvre v srdci Paríža – a práve na tom mieste bol zapálený aj olympijský kotol v roku 2024. Kotol, ktorý vytvoril francúzsky dizajnér Mathieu Lehanneur, má slúžiť ako symbol slobody v štýle francúzskeho historického sloganu ‚Liberté, Égalité, Fraternité‘,“ napísala agentúra AP.

Špecifické a jedinečné otvorenie

Otvorenie olympiády v Paríži bolo v mnohých ohľadoch špecifické a jedinečné. Veľkolepý a podľa mnohých aj nebezpečný projekt sprevádzali gigantické bezpečnostné opatrenia.

Olympiáda sa koná od 26. júla do 11. augusta a vyše 10 700 športovcov zabojuje v 32 športoch. Paríž je po Londýne druhým mestom v histórii, ktoré privítalo olympijské hry tretíkrát, predtým to bolo rokoch 1900 a 1924.

Piatkovú večernú olympijskú slávnosť z brehov Seiny sledovalo až 320-tisíc divákov a to si vyžiadalo aj mimoriadnu ostražitosť. V pohotovosti bolo až 45-tisíc policajtov a 10-tisíc vojakov. Športovci sa pri západe slnka plavili smerom k Eiffelovej veži.

Prví už tradične išli Gréci a postupne sa plavili ďalšie výpravy. Väčšie výpravy mali vlastnú loď, tie menšie sa spojili s inými. Ešte predtým na tribúne privítali šéfa Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasa Bacha a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Vlajkonosičmi Grigar a Paňková

Slováci sa v dosahu televíznych kamier objavili o 21.35 h a na lodi boli spoločne so športovcami Slovinska a Somálska. Vlajkonosičmi alebo skôr „vlajkoplavičmi“ slovenskej výpravy boli vodní slalomári Jakub Grigar a Zuzana Paňková. V slovenskej výprave bolo 22 ľudí, z toho približne desiatka športovcov.

„V daždi to bolo náročné, lebo počas mávania vlajkou ešte zosilnel. Stále je to však veľká česť, radosť a pocta niesť národnú vlajku na olympijských hrách. Veľmi sme si to užili. Dúfam, že sa rýchlo prezlečieme a pred súťažami neochorieme,“ uviedol Jakub Grigar.

„Napriek tomu, že sme úplne zmokli, som si to nesmierne užívala. Keď som videla slovenskú vlajku, bol to neskutočný pocit a zážitok,“ pridala sa Zuzana Paňková, ktorá sa stala najmladšou slovenskou vlajkonosičkou v ére samostatnosti.

V minulosti boli vlajkonosičmi na OH aj iné vodnoslalomárske ikony spod Tatier. V Aténach 2004 to bol Michal Martikán a o 17 rokov neskôr v japonskom Tokiu Matej Beňuš.

Lady Gaga, Aya Nakamurová a Céline Dion

Na začiatku 45 minút trvajúcej plavby parížskou súčasnosťou a históriou športovci uvideli botanickú záhradu, neskôr aj ikonické stavby mesta ako katedrálu Notre Dame či svetoznámu galériu Louvre, Invalidovňu až došli na námestie Trocadéro s výhľadom na Eiffelovu vežu.

Na mostoch, ktoré lemovali bezprecedentnú olympijskú plavbu, sa v tanečnom programe predstavilo 300 umelcov. Programu dominovali tanečná choreografia, rozmanitosť a rôzne inovatívne prístupy pod taktovkou divadelného režiséra Thomasa Jollyho, držiteľa troch Moliérových cien.

Predstavili sa žongléri, kaskadéri, artisti, ale aj rôznorodí hudobníci od rapperov až po rockové hviezdy.

Najznámejšie persóny, ktoré vystúpili na piatkovej slávnosti, boli kultová americká speváčka a herečka Lady Gaga, francúzsko-malijská speváčka a skladateľka Aya Nakamurová ako aj kanadská spevácka legenda Céline Dionová, ktorá už niekoľko rokov trpí vážnymi zdravotnými problémami. To jej však nebránilo v tom, aby na záver pôsobivého večera už po zapálení ohňa zaspievala šansón v podaní slávnej francúzskej kabaretnej speváčky Édith Piafovej.

Vo formálnej časti programu sa prítomným prihovorili šéf Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach ako aj predseda organizačného výboru OH 2024 Tony Estanguet. „Drahí športovci, máme vás všetkých veľmi radi a od tejto chvíle Paríž patrí vám,“ uviedol trojnásobný olympijský šampión vo vodnom slalome Estanguet.

„Drahí športovci, od tejto chvíle ste súčasťou udalostí, ktoré spájajú celý svet. Nech žije Francúzsko a olympijské hry,“ vyhlásil Thomas Bach, zlatý šermiar z OH 1976 v Montreale. Hry o 22:54 oficiálne otvoril francúzsky prezident Emmanuel Macron. Za športovcov zložili sľub plavec Florent Manaudou a diskárka Mélina Robert-Michonová.

Slováci na olympiáde v Paríži:

Vodný slalom: Zuzana Paňková, Jakub Grigar, Matej Beňuš, Eliška Mintálová / Atletika: Michal Morvay, Mária Katerinka Czaková, Viktória Forster, Gabriela Gajanová, Dominik Černý, Hana Burzalová / Tenis: Anna Karolína Schmiedlová / Športová streľba: Zuzana Rehák Štefečeková, Vanesa Hocková, Patrik Jány, Danka Barteková, Marián Kovačócy, Juraj Tužinský / Cestná cyklistika: Lukáš Kubiš, Nora Jenčušová / Jachting: Róbert Kubín / Zápasenie: Tajmuraz Salkazanov / Stolný tenis: Jang Wang / Box: Jessica Triebeľová / Džudo: Márius Fízeľ / Lukostreľba: Denisa Baránková / Skejtbording: Richard Tury / Plávanie: Tamara Potocká, Matej Duša

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a šéf Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach počas otváracieho ceremoniálu letnej olympiády v Paríži. Paríž, 26. júl 2024. Foto: Loic Venance/Pool Photo via AP.

Otvárací ceremoniál letnej olympiády v Paríži. Paríž, 26 júl 2024. Foto: Anne-Christine Poujoulat/Pool Photo via AP.

APTOPIX Paris Olympics Opening Ceremony

Program na otváracom ceremoniáli letnej olympiády v Paríži. Paríž, 26. júl 2024. Foto: SITA/AP.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

17.4.2026 (SITA.sk) - Predstavitelia Hnutia Slovensko upozornili na ďalšie luxusné nehnuteľnosti spájané s osobami blízkymi strane Smer-SD. Tentokrát tvrdia, že Viktor Stromček, bývalý štátny tajomník ministerstva dopravy u Jána Počiatka, vlastní na francúzskej riviére luxusné vily.

„Nachádzame sa na francúzskej riviére, v jednej z najdrahších oblastí Európy, kde si bohatí Európania kupujú luxusné sídla za milióny eur. Zatiaľ čo na Slovensku rastie chudoba a približne milión ľudí si nedokáže odložiť ani jedno euro mesačne, vláda zvyšuje dane a ruší podporu pre rodiny. A práve tu vidíme, ako zázračne rastú majetky ľudí napojených na Smer,“ povedal podpredseda Hnutia Slovensko Július Jakab priamo z miesta.

Pred voľbami 2020 napríklad ukázalo verejnosti vilu smeráckeho ministra Jána Počiatka vo francúzskom Cannes za 3,2 milióna eur, vlani sa venovalo vile premiéra Roberta Fica, či Roberta Kaliňáka v Chorvátsku.

Líder hnutia Igor Matovič označil bývalého vysokopostaveného funkcionára Smeru Viktora Stromčeka za „dlhoročnú pravú ruku Roberta Fica“.

„Ide o človeka, ktorý bol pri zásadných štátnych rozhodnutiach a cez ktorého podľa našich informácií prechádzali stovky miliónov eur, napríklad pri príprave investície automobilky Jaguar Land Rover. Tento úradník podľa dostupných údajov zarobil za desať rokov približne 264-tisíc eur. Napriek tomu dnes vlastní alebo kupuje nehnuteľnosti v hodnote miliónov eur,“ poukázal.

Podľa Matoviča má samotná vila na francúzskej riviére hodnotu približne 5 miliónov eur, pričom jej pozemok má rozlohu okolo dvoch hektárov a súčasťou je aj 25-metrový bazén. „Z čoho tieto peniaze pochádzajú? To je otázka, na ktorú musí dať odpoveď vyšetrovanie,“ zdôraznil.

Hnutie zároveň tvrdí, že prípadom sa už zaoberajú zahraničné orgány. „Máme informácie, ktoré chceme poskytnúť francúzskej prokuratúre. Podľa našich poznatkov už vec preverujú aj nórske orgány,“ doplnil Matovič.

Podozrivé finančné operácie

Jakab poukázal aj na podozrivé finančné operácie. Podľa jeho slov nie je normálne, aby človek s takýmto oficiálnym príjmom manipuloval s desiatkami miliónov eur cez rôzne krajiny, vrátane daňových rajov. „Ide o schémy, ktoré podľa odborníkov pripomínajú pranie špinavých peňazí. Niektoré z týchto tokov už analyzovali aj investigatívne organizácie,“ podotkol. So schémami prišlo aj Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Podľa hnutia ide o širší problém. „Vidíme tu systém, kde úzka skupina ľudí bohatne na úkor občanov. Kým rodiny na Slovensku čelia zdražovaniu a strate podpory, vybraní ľudia si kupujú luxusné haciendy po celej Európe,“ uviedol Jakab. Takéto praktiky sú podľa hnutia možné, pretože títo ľudia pohŕdajú občanmi a spoliehajú sa na to, že pravda nevyjde najavo.

Opozičné hnutie deklarovalo, že v tejto téme bude pokračovať. „Neskončili sme. Budeme ďalej prinášať informácie o majetkoch a praktikách, ktoré považujeme za neprijateľné. Verejnosť má právo vedieť, ako sa nakladá s peniazmi, ktoré patria všetkým občanom,“ uzavrel Jakab.