27.2.2026 (SITA.sk) - Analýza hospodárenia takmer 7-tisíc súkromných poskytovateľov za rok 2024, ktorú predstavili v utorok zástupcovia Penty, odhaľuje prekvapivé rozdiely v maržiach.

Zisk v zdravotníctve je na Slovensku téma, ktorá spoľahlivo vyvoláva vášnivé reakcie. Stačí pár slov o súkromných nemocniciach či poisťovniach a debata sa rýchlo zmení na súboj názorov. Najnovšie čísla o hospodárení však prinášajú do diskusie viac faktov než emócií - a zároveň niekoľko prekvapení.

Výsledky prvej sumárnej analýzy hospodárenia 6 983 súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za rok 2024 boli predstavené spoločnosťou Penta na mediálnom workshope, ktorý sa konal 24. februára v Bratislave.

Prezentované dáta naznačujú, že realita sa výrazne líši od častých verejných predstáv. Kým časť verejnosti vníma nemocnice ako hlavný zdroj ziskov v systéme, čísla ukazujú odlišný obraz.

Nemocnice nie sú "zlatá baňa"

Jedno z najvýraznejších zistení sa týka práve súkromných nemocníc. Tie podľa analýzy dosahujú jedny z najnižších marží v celom sektore - približne na úrovni 4,4 %. To je číslo, ktoré ostro kontrastuje s verejným naratívom o "superziskových súkromných nemocniciach".

"Ak chceme seriózne hovoriť o realite slovenského zdravotníctva, musíme vychádzať z dát a rozumieť, kde v systéme vznikajú zisky a straty," uviedol Martin Krchňavý, investičný manažér Penta Investments. "‘Super ziskové súkromné nemocnice‘ sú preto mýtus."

Podľa prezentovaných údajov majú súkromné nemocnice iba približne 6 % podiel na celkovom zisku súkromných poskytovateľov. Inými slovami - hoci ide o kapitálovo aj prevádzkovo najnáročnejšiu časť zdravotníctva, na celkových ziskoch sa podieľajú len okrajovo.

Kto teda zarába najviac?

Najvyššie marže sa koncentrujú v ambulantnom sektore.

Čísla hovoria jasne:

• Ambulantní poskytovatelia získali približne 41 % zdrojov,
• no vytvorili až 72 % celkového zisku súkromného sektora,
• pri priemernej marži okolo 33 %.

Najziskovejšie skupiny podľa detailného rozpisu:

• Všeobecní lekári pre deti - marža 41,4 %
• Gynekologické ambulancie - 39,3 %
• Všeobecní lekári pre dospelých - 36,0 %
• Špecializované ambulancie - 33,8 %

Naopak, nemocnice sa nachádzajú na spodku rebríčka spolu s dialyzačnými strediskami či laboratórnou diagnostikou.

Krchňavý k tomu dodal: "Zisk v zdravotníctve nie je cieľ - je to palivo na investície, modernizáciu a stabilitu. Na konci systému nestojí vlastník, ale pacient."

Nemocnice: najvyššie náklady, najnižšie marže

Prečo je rozdiel medzi ambulanciami a nemocnicami taký výrazný? Nemocnice fungujú v úplne inom režime:

• nepretržitá prevádzka 24/7,
• vysoké personálne nároky,
• drahé technológie a prístroje,
• urgentná medicína, JIS, operačné sály.

"Nemocnice pritom musia držať vysokú pripravenosť, personálne kapacity a technologické zázemie, čo z nich robí nákladovo aj kapitálovo najnáročnejšiu časť zdravotníctva," hovorí Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko.

Aj preto je finančná stabilita nemocníc citlivou témou. Nízke marže totiž znamenajú obmedzený priestor na investície, inovácie či rezervy.

Podfinancovanie nemocníc ako systémový problém

Analýza zároveň poukázala na dlhodobý problém financovania nemocničnej starostlivosti. "Kapitálovo a nákladovo najnáročnejšia časť zdravotníctva je dlhodobo podfinancovaná," hovorí Čuha. "Ak má pacient dostať porovnateľnú kvalitu pri rovnakom výkone, systém musí nemocniciam posielať porovnateľnú úhradu - bez ohľadu na to, či je nemocnica štátna alebo súkromná."

Podľa údajov zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) za prvé tri kvartály 2025 mali štátne nemocnice v priemere o 10 % vyššie efektívne základné sadzby než nemocnice Penta Hospitals.

Rozdiely sa síce postupne znižujú, no úplne nezmizli.

Výkonnosť nemocníc: stagnácia vs. rast

Zaujímavý pohľad priniesli aj čísla o výkonnosti nemocníc. Celonárodná výkonnosť nemocničného systému medziročne klesla približne o 1,4 %, pričom štátne nemocnice ošetrili o tisíce pacientov menej.

Naopak, nemocnice Penty:

• zvýšili výkonnosť o 1,5 %,
• dosiahli približne 17 % podiel na celonárodných hospitalizáciách,
• rástli najmä vo výkonoch naviazaných na DRG (ortopédia, onkológia, kardiológia).

Peter Lednický, generálny riaditeľ Penta Hospitals International, to komentoval: "Slovenské nemocnice ako celok v sledovanom období výkon nezvyšovali - a to je problém pre pacienta. Tam, kde systém už platí presnejšie podľa výkonu, sme dokázali rásť."

DRG: peniaze za výkon, nie za existenciu

Kľúčovým slovom workshopu bol systém DRG (Diagnosis Related Groups) - teda financovanie podľa reálne vykonaných výkonov.

Memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti nastavilo trajektóriu:

• 15 % výkonového financovania v roku 2025
• 30 % v roku 2026
• 40 % v roku 2027

"Keď sa platí podľa výkonu, nemocnice majú motiváciu robiť viac zákrokov a skracovať čakacie lehoty," uviedol Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera.

Ako príklad uviedol kardiológiu v Bratislave a Košiciach, kde vznik nových kapacít zvýšil konkurenciu aj produkciu výkonov.

Zisk ako citlivé, no nevyhnutné slovo

Diskusia o zisku v zdravotníctve bude pravdepodobne vždy citlivá. Najnovšie čísla však ukazujú, že ziskovosť nie je rovnomerne rozdelená a často sa nachádza inde, než by verejnosť intuitívne očakávala.

Záverečné posolstvo workshopu znelo jednoznačne:

• Nemocnice - štátne aj súkromné - čelia tlaku nízkych marží.
• Najvyššie zisky vznikajú v ambulantnom sektore.
• Spravodlivejšie financovanie a väčší podiel DRG majú motivovať k vyššiemu počtu výkonov.

Otázkou tak zostáva, ako nastaviť systém tak, aby bol finančne udržateľný, férový pre jednotlivé segmenty - a najmä, aby prinášal lepšiu dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Pretože v konečnom dôsledku nejde o percentá marží, ale o to, ako rýchlo sa pacient dostane k liečbe a v akej kvalite.

Inormačný servis

Viac k téme: Nemocnice, PR, slovenské zdravotníctvo
Zdroj: SITA.sk - Veľká analýza tisícok poskytovateľov mení zaužívaný pohľad © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.