4.3.2025 (SITA.sk) - Takmer 80-tisíc občanov sa podpísalo pod výzvu vláde s názvom „Slovensko má na viac“. Výzvu v utorok odovzdal na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti člen predsedníctva hnutia Progresívne Slovensko Ivan Korčok. Ako pripomenul na brífingu, spustili ju v období, keď vláda ústami Tibora Gašpara zo Smeru pripustila možnosť odchodu z Európskej únie.

Občania podľa neho na základe viacerých krokov vlády pochopili, že nešlo o nejaké prerieknutie sa a vláda naozaj ťahá Slovensko preč od Európy. „Znamená to dostať sa späť do ruského vplyvu. Viem, že sú to silné slová, ale sú úplne namieste,“ skonštatoval. Vláda podľa neho úplne zle prečítala, čo má v súčasnej dramatickej situácii na medzinárodnej scéne robiť.

„Toto je moment, keď si treba uvedomiť, že Slovensku už nezostane v rukách možno vôbec nič, čoho by sa mohlo chytiť, pretože pri zásadných zmenách zahraničnej politiky Spojených štátov nám zostane jedno jediné – a to je Európska únia. V tejto výzve 80-tisíc občanov povedalo, aby vláda s naším miestom nehazardovala. Bohužiaľ, vláda robí pravý opak,“ povedal Korčok.

Bývalý diplomat dodal, že na rezorte zahraničia strávil 30 rokov, no nikdy nezažil takú nečinnosť ministra v takýchto dramatických situáciách, aké sa v súčasnosti odohrávajú, keď treba urobiť všetko pre to, aby Slovensko zostalo pri európskom stole. Slovenská republika nebola na európskych rokovaniach v Londýne ani v Paríži a problém je podľa Korčoka v tom, že tam predstavitelia Slovenska ani byť nechcú.

Fico a Orbán rozbíjajú Úniu

„Ja som nepočul od žiadnej krajiny, ktorá sa nezúčastnila rokovaní v Londýne či Paríži, že by tam nechceli byť. Toto je hrubé pošliapavanie záujmov Slovenskej republiky,“ dodal. Agresívna militantná rétorika premiéra Roberta Fica podľa neho poškodzuje záujmy Slovenska, keď spojencov nazýva vojnovými štváčmi.

Fico aj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom podľa neho rozbíjajú Európsku úniu. „Slovensko sa ocitlo v tandeme, ktorý robí radosť len Vladimirovi Putinovi a oslabuje Európsku úniu,“ zhodnotil.

Korčok kritizoval pondelkové vyjadrenia premiéra Roberta Fica z tlačovej besedy, kde premiér naznačil, že v prípade, že nebudú zapracované jeho požiadavky, bude vetovať závery štvrtkového samitu Európskej únie v Bruseli.

„To je priznanie toho, ako je premiér osamotený v tom, čo chce na samite presadiť. Ja som pripravoval desiatky samitov, ale nikdy som nezažil, aby sme právo veta vytiahli niekoľko dní pred samitom, namiesto toho, aby predseda vlády komunikoval s ostatnými predsedami vlád krajín EÚ,“ poukázal Korčok.

Korčok kritizuje nečinnosť Blanára

Takto vytiahnuť právo veta je podľa neho ako vyzliecť sa donaha a ukázať, že nemáš podporu a si osamotený. Zároveň sa pýta Fica aj ministra zahraničia Juraja Blanára (Smer-SD), čo urobili pre to, aby získali podporu pre tranzit plynu, prímerie na Ukrajine a ďalšie veci, ktoré požadujú na samite.

Podľa Korčoka hazardujeme so spojenectvami, ktoré Slovensko v tejto chvíli potrebuje. „Ak chce niekto utekať do Moskvy, nech uteká, ale ja vám garantujem, že 100 percent občanov chce zostať tu, v Európe a chce vidieť vládu, ktorá sa bije za ich záujmy – a tie nevybavíte v Moskve, Číne, v Brazílii, ani s Elonom Muskom. Vybavíte ich v Bruseli, Paríži, Berlíne, vo Varšave a tak ďalej,“ povedal.

Zdôraznil, že Európa stála za Slovenskom vyše 20 rokov. „A dnes sa k Európe, keď potrebuje, aby sme sa postavili za ňu, obraciame chrbtom,“ uzavrel Korčok.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

16.3.2025 (SITA.sk) - Súdny proces s bývalým prezidentom Policajného zboru Petrom Kovaříkom vo veci prerušeného policajného zásahu z roku 2021 má na pôde Mestského súdu Bratislava I. pokračovať v piatok 21. marca.

Výsluch svedkov

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava v tejto veci ešte v septembri 2023 podal na súd obžalobu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Obžalovaný pred súdom v novembri 2024 vyhlásil, že je nevinný. Doplnil, že za 20 rokov svojho pôsobenia v polícii sa nestretol s takým porušením práva, aké sa deje v jeho trestnej veci.

Zneužívanie právomoci

Kovařík z funkcie šéfa polície odstúpil v septembri 2021. Dôvodom bolo práve obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Podľa policajnej inšpekcie totiž v júli 2021 zmaril prebiehajúci pokus o zadržanie, ako aj vykonanie nasledovných trestno-procesných úkonov s Matejom Zemanom a Petrom Petrovom, ktorí vystupovali ako svedkovia v medializovaných kauzách.

Bývalý šéf polície argumentoval, že nasadenie zásahového tímu Hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec nebolo v kompetencii vyšetrovateľky policajnej inšpekcie, a po tom, čo vec konzultoval s dočasne povereným šéfom inšpekcie, dal pokyn zásah dokončiť.

Chaotický zásah

Dvojica však medzitým ušla do zahraničia. Podľa obžaloby Kovařík zásah prerušil preto, že bol presvedčený, že smeruje proti príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného Peter Kubina argumentuje, že Kovařík vôbec nevedel, voči komu je zásah plánovaný. Jeho postup bol pritom podľa advokáta plne oprávnený, keďže žiadosť o nasadenie zásahovej jednotky podala neoprávnená osoba.

Ak došlo k nejakému mareniu činnosti polície, bolo to podľa Kubinu zo strany vyšetrovateľky policajnej inšpekcie Diany Santusovej. Celý zásah bol pritom podľa Kubinu chaotický, pretože zásahový tím vôbec nevedel, kde sa Zeman a Petrov nachádzajú. „Ozbrojené komando chodilo po meste od dverí k dverám,“ povedal na súde v novembri minulého roku.

Trestné stíhanie pre sabotáž

Samotný Kovařík vo svojej výpovedi pred súdom zdôraznil, že vyšetrovateľka inšpekcie Diana Santusová žiadala nasadenie zásahovej jednotky v čase, keď na to nemala povolenie od žiadneho nadriadeného. Dôvodom na zadržanie osôb, ktoré spolupracovali s Národnou kriminálnou agentúrou, podľa neho bolo, že policajti okolo Jána Čurillu chceli začať trestné stíhanie pre sabotáž v súvislosti s údajným marením vyšetrovania medializovaných káuz.

„A ona ich chcela predbehnúť,“ skonštatoval Kovařík. Zároveň uviedol, že vyšetrovatelia NAKA boli v tom čase napríklad sledovaní príslušníkmi Slovenskej informačnej služby. „Ten tlak bol enormný a nenormálny,“ vyhlásil obžalovaný policajný exprezident.

Ako ďalej povedal, keď sa dozvedel, že inšpekcia si vyžiadala nasadenie zásahového tímu, snažil sa zistiť o veci informácie. O nasadení pritom nevedel ani vtedajší šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz. Kovařík doplnil, že keďže zásah bol proti civilným osobám, mal o nasadení jednotky rozhodovať on sám.