15.1.2026 (SITA.sk) - Osem titulov za sebou, to nie je náhoda. Kaufland získal prestížny certifikát Top Employer 2026 vďaka vysokej úrovni pracovného prostredia, systematickému rozvoju zamestnancov a moderným HR procesom. Okrem toho, že patrí medzi najatraktívnejších zamestnávateľov na Slovensku, spoločnosť v hodnotení dosiahla lepšie výsledky, než je medzinárodný priemer certifikovaných firiem.

Aby Kaufland získal tituly Top Employer Europe 2026 a Top Employer Slovensko 2026, musel uspieť v jednom z najuznávanejších medzinárodných oceňovaní v oblasti HR. Mimoriadne dobre sa mu darilo hneď v niekoľkých kľúčových kategóriách - medzinárodná porota ohodnotila jeho imidž zamestnávateľa, náborové procesy a ich férovosť alebo aj adaptáciu nových zamestnancov na pozíciu ako výrazne nadpriemerné. Reťazec tak opätovne potvrdil svoju pozíciu žiadaného zamestnávateľa na slovenskom trhu práce.

"Získanie ocenenia Top Employer 2026 je pre nás potvrdením, že v oblasti starostlivosti o našich zamestnancov kráčame tým správnym smerom. Už osem rokov patríme medzi elitných zamestnávateľov, čo je výsledok systematickej práce našich tímov a záväzku vytvárať prostredie, kde sa ľudia cítia rešpektovaní, podporovaní a motivovaní rásť," hovorí Karin Marková, riaditeľka oblasti ľudské zdroje spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Vysoké skóre sa Kauflandu podarilo dosiahnuť aj v oblasti zameranej na vzdelávanie, profesijný rast a podporu talentov. Výrazný posun bol zaznamenaný v celkovej stratégii práce s ľuďmi, ktorá patrí medzi dlhodobé priority spoločnosti. "Úspešný výsledok v medzinárodne uznávanej certifikácii je dôkazom, že pracujeme s jasne definovanou HR stratégiou a transparentnými procesmi, ktoré podporujú dlhodobý rozvoj našich zamestnancov i spoločnosti," dodáva Karin Marková.

Prestížne ocenenie udeľuje renomovaná medzinárodná organizácia Top Employers Institute za vynikajúci profesionálnu prácu a skvelé pracovné podmienky. Komplexný externý audit zahŕňa viac ako 350 kritérií v oblastiach, ako sú stratégia ľudských zdrojov, kariérny rozvoj, benefity, firemná kultúra, diverzita či riadenie výkonu. Získať certifikát Top Employer je náročné, no získať ho osemkrát za sebou nielen na Slovensku, ale tiež v ostatných krajinách, kde spoločnosť pôsobí, ako sú Nemecko, Poľsko, Česko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Moldavsko, len potvrdzuje, že Kaufland patrí medzi stabilných a férových zamestnávateľov u nás doma aj v zahraničí.

Reťazec svoju prvú predajňu na Slovensku otvoril v roku 2000 v Poprade a v súčasnosti zamestnáva viac ako 8 200 zamestnancov. Pevnou súčasťou jeho firemnej kultúry je work-life balance, jeho zamestnanci využívajú nielen flexibilnú pracovnú dobu či home office v administratíve, ale tiež prácu na skrátený úväzok. Rovnosť odmeňovania považuje tento zamestnávateľ za samozrejmosť, rovnako ako nadštandardné mzdové podmienky. Za posledných päť rokov Kaufland navýšil platy už šesťkrát a nástupná mzda na pozícii pracovník obchodu stúpla počas tohto obdobia v priemere až o 45 percent. "Vážime si každého člena nášho tímu - od predajní cez logistiku až po centrálu. Férové odmeňovanie je pre nás jeden zo spôsobov, ako im môžeme dať najavo, že sú pre nás dôležití, aj preto mzdy výrazne prevyšujú priemer v našom odvetví," vysvetľuje Karin Marková, riaditeľka oblasti ľudských zdrojov spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s.

Zamestnanci majú k dispozícii aj množstvo benefitov, od finančného príspevku do systému voliteľných benefitov Cafetérie cez Multisport kartu do rôznych športových zariadení, pracovné voľno nad rámec zákonnej dovolenky, týždenný letný tábor pre deti zamestnancov, vianočné poukážky alebo finančné príspevky pri rôznych životných situáciách až po doplnkové dôchodkové sporenie. Na zozname nechýbajú ani teambuildingové a dobrovoľnícke aktivity či tzv. sabatikal na regeneráciu síl. Zamestnancov, ktorí sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii, spoločnosť podporuje v rámci grantového programu "Kaufland pomáha". Kaufland verí, že najväčšou hodnotou sú jeho zamestnanci, aj preto sú v rebríčku jeho priorít na prvom mieste. Zisk prestížnych titulov Top Employer Europe 2026 a Top Employer Slovensko 2026 sú toho jasným dôkazom.

Informačný servis

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.