31.1.2026 (SITA.sk) - Inkluzívne projekty Slovenského filmového ústavu (SFÚ) pomáhajú sprístupniť znevýhodneným osobám filmy. Ako SFÚ priblížil na svojom webe, koncom roka 2025 pripravil DVD kolekciu tvorenú ôsmimi klasickými filmami s audiokomentármi pre slabozrakých a nevidiacich a v špeciálnom balení s popisom v Braillovom písme.

DVD kolekcia

Bezmála šesťsto kusov týchto filmových setov je aktuálne distribuovaných k nevidiacim a slabozrakým po celom Slovensku.

„Vychádzali sme z toho, čo sme mali k dispozícii a snažili sme sa vytvoriť kolekciu, ktorá bude dramaturgicky kompaktná a zároveň používateľsky atraktívna. Potrebovali sme taký počet filmov, aby bolo možné vytvoriť komplety. Po dohode s partnerskými organizáciami sme sa dopracovali k číslu 590,“ uviedol vedúci edičného oddelenia SFÚ Marián Brázda, ktorý projekt DVD nosičov pripravoval.

V kolekcii možno nájsť filmy Štvorylka (1955) Jozefa Medveďa a Karola Kršku, Šťastie príde v nedeľu (1958) Jána Lacka, Kapitán Dabač (1959) Paľa Bielika, Skalní v ofsajde (1960) Jána Lacka, Majster kat (1966) Paľa Bielika, Živý bič (1966) Martina Ťapáka, Tri dcéry (1967) Štefana Uhra a Zmluva s diablom (1967) Jozefa Zachara.

„Balíčky s filmami s audiokomentármi boli zo SFÚ zaslané priamo do Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (SKN) a na osem krajských stredísk Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Z SKN i každého krajského strediska ÚNSS sú filmy postupne rozosielané na jednotlivé regionálne pracoviská, či už sú to oddelenia pre nevidiacich mestských knižníc alebo základné organizácie ÚNSS v takmer päťdesiatich mestách,“ priblížil hlavný koordinátor Slovenskej autority pre Braillovo písmo a podpredseda ÚNSS Michal Tkáčik, ktorý je partnerom pre komunikáciu a logistiku celého projektu s SFÚ.

Špeciálne balenie

DVD kolekcia je výnimočná aj svojimi obalmi, ako Brázda ozrejmil, vytvorené bolo špeciálne balenie s popisom vnútorného obsahu v Braillovom písme. Poznamenal, že išlo o ich prvú skúsenosť.

„Je to reliéfne písmo, ktoré pre nás nebolo jednoduché. Museli sme prísť na to, ako docieliť výsledný efekt tak, aby to bolo hapticky vnímateľné a zároveň na dostatočne silnom kartóne, ktorý vytvorí pevný obal pre kolekciu,“ dodal. Kolekcia vyšla vlani, v roku, keď si svet pripomínal 200. výročie vzniku Braillovho písma.

„Použitie brailu na obale DVD balíčka vnímame ako mimoriadne dôležitý krok ku skutočnej prístupnosti. Nejde len o splnenie legislatívnej povinnosti, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2025, ale o jasný signál, že SFÚ naozaj komplexne myslí na prístupnosť pre ľudí so zrakovým znevýhodnením,“ podotkol Tkáčik. Brázda doplnil, že pre SFÚ bolo dôležité DVD kolekcie nielen vyrobiť, ale priblížiť ich ku koncovým užívateľom.

Kino bez bariér

Vznikli ako súčasť projektu Inkluzívna audiovízia, podporeného z programu Kultúra pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva Ministerstva kultúry SR. V rámci projektu SFÚ zabezpečil aj funkciu Text to Speech pre svoj online magazín filmsk.sk. Všetky uverejňované texty je tak možné konvertovať do audioformátu vypočuť si ich.

SFÚ pokračuje aj v inkluzívnom projekte Kino bez bariér. V rámci neho od septembra 2024 v Kine Lumi?re premieta filmy pre návštevníkov so zrakovým a sluchovým znevýhodnením. Projekcie obsahujú audiokomentár či deskriptívne titulky, vďaka čomu sú filmové predstavenia prístupné aj pre ľudí so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Konajú sa pravidelne, vždy v prvú stredu v mesiaci o 10:00 dopoludnia a o 17:30 popoludní. V rovnakom čase poobede sa konajú aj v každú prvú sobotu v mesiaci.

„Pre ľudí so sluchovým znevýhodnením sú sprievodné podujatia tlmočené do slovenského posunkového jazyka,“ informoval SFÚ dopĺňajúc, že na tieto projekcie je znížené vstupné v sume tri eurá. Prístupné sú aj širokej verejnosti, pričom do kinosály je zabezpečený bezbariérový prístup.

„Od spustenia projektu do konca minulého roka sa celkovo uskutočnilo 49 predstavení, na ktoré prišlo viac ako 1 800 divákov. S audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami sa premietli slovenské filmy Vlny, Vtáčnik, Spiaci účet, Prezidentka, Zázračná moc, MIKI, ČERNÁK, Ema a smrtihlav, Karavan a Otec a zahraničné snímky Až na veky, Emilia Pérez, Amélia z Montmartru, Una a jej kamaráti a španielsky film Počuješ ma?, ktorého hlavnou hrdinkou je nepočujúca žena. Najbližšie sa v projekte Kino bez bariér premietne v dňoch 4. a 7. februára slovenský film Nepela (2025) Gregora Valentoviča,“ avizuje SFÚ.

Technologické vybavenie

Manažérka projektu Kino bez bariér Michaela Kolláriková skonštatovala, že ide o projekt výnimočný najmä z hľadiska budovania komunity a vzťahu s publikom. „Kľúčová je spolupráca s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a OZ Myslím – Centrum kultúry nepočujúcich, vďaka ktorým sa okolo projektu vytvorili stabilné a pravidelne sa vracajúce komunity. Organizácie projekt aktívne komunikujú, odporúčajú a publikum si predstavenia postupne osvojilo,“ dodala.

Na projekte spolupracovala aj Asociácia slovenských filmových klubov a zahraniční partneri pod vedením CK ZAMEK v Poznani, pomohla i podpora Európskej únie. Na technologické vybavenie kina na projekcie filmov s audiokomentárom do slúchadiel prispel Audiovizuálny fond. Kino bez bariér tiež ponúka možnosť sprevádzania návštevníctva vyškoleným personálom do kina od najbližších zastávok MHD.

Inkluzívne kino pre deti

Kino Lumi?re v rámci inkluzívnych projekcií myslí aj na deti s poruchou autistického spektra a ADHD, uvádza pre ne cyklus senzoricky prispôsobených premietaní v spolupráci s občianskym združením RATA o.z. Inkluzívne kino pre deti funguje od februára roku 2018.

„Myšlienka realizácie cyklu vznikla s cieľom sprístupniť návštevu kina detským divákom, ktorí kvôli špecifikám zmyslového vnímania a správania sa, bežné kino nenavštevujú. Premietania majú zníženú hlasitosť a svetelný kontrast, prípustný je aj pohyb detí v sále a komentovanie filmu. Projekcie sa konajú pravidelne tretiu sobotu v mesiaci o 15:00, najbližšie sa bude dňa 21. februára premietať pásmo Fest Anča 2025: Najlepšie animované filmy pre deti,“ približuje SFÚ.

Podľa manažérky Kina Lumi?re Zity Hosszúovej sú inkluzívne premietania beh na dlhé trate. „Myšlienka nespočíva v tom, že po takýchto premietaniach má byť veľký dopyt. Možnosť má skrátka existovať,“ skonštatovala. Doplnila, že všetky uvedenia inkluzívneho programu môže navštevovať aj široká verejnosť.

Kino neponúka len predstavenia s audiokomentármi a deskriptívnymi titulkami pre nepočujúcich a nevidiacich, ale organizuje aj program pre seniorov alebo formát baby-kino. Ten je dostupný pre rodičov s bábätkami, vďaka miernemu svetlu a nižšej hlasitosti v kinosále.

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.