• Dnes je: Sobota 18. apríla 2026 meniny má Valér

Iniciatívy upozorňujú na hlbokú krízu Fondu na podporu umenia. Tvrdia, že skolabovali procesy aj nezávislosť FPU

Iniciatívy upozorňujú na hlbokú krízu Fondu na podporu umenia. Tvrdia, že skolabovali procesy aj nezávislosť FPU

Platforma Otvorená Kultúra! a FPU slobodne hovoria o kríze.

24.11.2025 (SITA.sk) - Platforma Otvorená Kultúra! a FPU slobodne hovoria o hlbokej kríze vo Fonde na podporu umenia (FPU), ukazuje to ich odpočet. Iniciatívy poukázali na rozsiahle meškanie rozhodnutí aj vyhlasovania výziev, personálny chaos, pochybné rozhodovanie o grantoch a stratu nezávislosti fondu, ktoré podľa nich nastali od augusta 2024, keď do platnosti vstúpila novela zákona o fonde.

"Otvorená Kultúra! a FPU slobodne pripravili hodnotenie fungovania Fondu na podporu umenia od prijatia novely zákona o fonde. Odpočet vznikol v čase, keď končí mandát dočasne povereného riaditeľa Františka Kornaja a boli vyhodnotené všetky riadne výzvy grantového roka 2025. Zozbierané dáta poukazujú na zásadné a systémové zlyhania, ktoré majú negatívny dopad na kultúrny sektor," uvádzajú iniciatívy.

Meškanie rozhodnutí, neúplná rada a výzvy



Dáta podľa nich ukazujú, že Fond meškal s rozhodnutím o podpore vyhlásených výziev v deviatich z jedenástich prípadov. V niektorých tiež Rada FPU prekročila aj zákonnú lehotu na rozhodnutie. "Schválenie a zverejnenie štruktúry podpornej činnosti pre rok 2026 mešká oproti predchádzajúcim rokom zatiaľ takmer štyri mesiace, samotné vyhlásenie výziev už viac ako dva mesiace," upozornili.

Rovnako poukázali na to, že Ministerstvo kultúry (MK) SR nedokázalo od minuloročného augusta zabezpečiť plné zloženie rady fondu, dosiaľ má 10 z 13 členov. "V priebehu jediného roka bolo päť členov odvolaných a päť odstúpilo. Štyria členovia boli vymenovaní v rozpore so zákonom – dvaja z nich sú napriek tomu členmi rady dodnes. V plnom počte tiež nepracuje dozorná komisia, ktorá má len štyroch z piatich členov," uvádzajú OK! a FPU slobodne.

Odliv zamestnancov a zásahy do komisií

Iniciatívy tvrdia, že z kancelárie fondu za ostatný polrok odišla tretina zamestnanectva, pripomenuli aj odvolanie riadne zvoleného riaditeľa Róberta Špotáka, ktoré bolo podľa nich nezákonné, a jeho nahradenie dočasne povereným riaditeľom Františkom Kornajom. Zdôraznili, že zákon o FPU funkciu dočasne povereného riaditeľa nepozná.

"Rada fondu prijala desiatky rozhodnutí v rozpore s internými predpismi fondu, pričom zásadne zasahovala do odporúčaní odborných komisií. Zmenila až 25 percent odporúčaní komisií a 30 percent (viac ako šesť miliónov eur) pridelených finančných prostriedkov prerozdelila inak, než navrhli odborníci a odborníčky v komisiách," dodali iniciatívy.

Najviac to podľa ich odpočtu zasiahlo divadlá, kreatívny priemysel a medziodborové projekty. V dôsledku týchto rozhodnutí Rady FPU prišli celkovo o 1,3 milióna eur. "Doteraz bolo na rozhodnutia rady podaných 15 žalôb," tvrdia tiež iniciatívy.

Porušenie verejnosti zasadnutí a zásahy ministerstva

Pripomenuli, že Rada trikrát vylúčila zo svojich zasadnutí verejnosť, čo je ale v rozpore so zákonom o fonde, podľa ktorého majú byť zasadnutia rady verejné.

"Nominanti ministerstva kultúry spolu s jeho vedením šesťkrát zablokovali zasadnutie rady. Zastavili akúkoľvek participáciu verejnosti pri tvorbe kľúčových dokumentov. Časť interných predpisov fondu pripravujú navyše priamo zamestnanci ministerstva kultúry, čo je v rozpore s nezávislým charakterom fondu," tvrdia Otvorená kultúra! a FPU Slobodne. Uviedli tiež, že na fungovanie FPU bolo podaných prinajmenšom osem podnetov na Generálnu prokuratúru SR, po jednom podnete tiež mali dostať Najvyšší kontrolný úrad SR a verejný ochranca práv.

Iniciatívy poukázali, že proti činnosti Rady FPU verejne vystúpilo šesť z ôsmich samosprávnych krajov, Únia miest Slovenska, 40 strešných organizácií, a tiež všetky umelecké vysoké školy, medzi nimi i tá, v ktorej pôsobí predseda rady fondu Matúš Oľha. Radu podrobili kritike aj bývalý minister kultúry, bývalí členovia rady a väčšina členov a členiek odborných komisií.

FPU stratilo stabilitu a dôveru, tvrdia iniciatívy

"Po takmer 1,5 roku od vstupu novely zákona o fonde do platnosti je možné jednoznačne konštatovať, že Fond na podporu umenia stratil stabilitu, nezávislosť aj dôveru kultúrnej obce. Dôsledky už dnes nesie celý sektor. Naplno sa však prejavia najmä v budúcom roku. Aj pre širšiu verejnosť tak bude viditeľné, aké dôsledky má rozklad takto kľúčovej inštitúcie pre fungovanie slovenskej kultúry," uzavrela Otvorená Kultúra!

Iniciatívy tlačovú správu k odpočtu činnosti FPU a jeho rady zverejnili krátko pred tým, ako by mali mať zástupcovia Ministerstva kultúry SR a FPU tlačovú besedu na tému "Fond na podporu umenia funguje".

Zdroj WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené

Najčítanejšia najnovšia správa

Konflikty sa opakujú stále dookola? Manipulátorom nemusí byť len partner, ale aj kolega či rodič - ROZHOVOR

konflikty sa opakuju stale dookola manipulatorom nemusi byt len partner ale aj kolega ci rodic rozhovor

Manipulátor, narcista, toxický človek. Pojmy, ktoré dnes zaplavujú sociálne siete aj bežné rozhovory. Mnohí ich používajú automaticky pri každom konflikte, no nie vždy oprávnene. Kedy ide len o náročnú povahu a kedy už o psychologický problém, ktorý môže vážne poškodiť naše sebavedomie, psychiku aj vzťahy?

Manipulatívni ľudia totiž často nepôsobia nebezpečne. Naopak – bývajú charizmatickí, presvedčiví a na prvý pohľad veľmi príjemní. Práve preto sa môže stať, že si ich skutočné správanie uvedomíme až v momente, keď sme podľahli ich čaru. Ako manipulátora rozpoznať, prečo v takýchto vzťahoch zostávame a ako sa z nich dostať?

Na tieto otázky odpovedá psychologička Monika Chovanová, ktorá sa vo svojej praxi venuje medziľudským vzťahom, psychickému zdraviu a práci s emóciami. V rozhovore vysvetľuje, prečo sú niektorí ľudia voči nim zraniteľnejší a čo robiť, ak zistíte, že máte manipulátora vo svojom okolí – či už v partnerstve, rodine alebo práci.

Pojmy manipulátor a narcista sa dnes používajú veľmi často. Kedy ide o skutočný psychologický problém a kedy len o konfliktného človeka?

Pojmy manipulátor a narcista označujú stabilné osobnostné vzorce, nie jednorazové konflikty. Konfliktný človek môže byť nepríjemný len občas alebo pri konkrétnych situáciách, a jeho správanie sa nedá nazvať patologickým. Skutočný psychologický problém nastáva, keď niekto systematicky využíva druhých na svoje ciele, ignoruje ich pocity a manipuluje situáciou. Taký človek často využíva klamstvá, prekrúcanie faktov alebo emocionálnu manipuláciu, aby získal kontrolu.

Patologický narcizmus je charakterizovaný potrebou neustáleho obdivu a podmieňovaním vzťahov vlastným prospechom. Konfliktný človek sa môže hádať alebo byť tvrdohlavý, ale jeho správanie nie je trvalo škodlivé. Psychologické testy, ako Narcissistic Personality Inventory, pomáhajú identifikovať patologické rysy. Praktický príklad: kolega, ktorý sa raz pohádal o termín, nie je manipulátor, ale ak pravidelne sabotuje tím, ide o problém. Rozlíšenie je kľúčové pre to, aby sme reagovali adekvátne.

Aké sú najčastejšie znaky manipulátora v bežných vzťahoch – partnerských, rodinných alebo pracovných? Podľa čoho ho môže človek spoznať?

Manipulátor používa techniky ako „gaslighting“ – prekrúcanie reality, aby vyvolal pochybnosti o úsudku druhých. V partnerskom vzťahu často ignoruje hranice a očakáva, že sa partner prispôsobí. V práci manipuluje informáciami, aby získal moc alebo uznanie. V rodine využíva vinu, provokácie alebo izoláciu členov.

Často strieda lichotenie a trest, aby posilnil kontrolu. Môže meniť pravidlá podľa vlastnej výhody a sledovať, kto sa prispôsobí. Prítomnosť charizmy a šarmu na verejnosti maskuje jeho manipulatívne úmysly. Praktická rada: ak si všimnete, že niekto systematicky mení pravidlá alebo vyvoláva pocit viny, ide o varovný signál.

Mnoho ľudí hovorí, že manipulátora je ťažké odhaliť, pretože navonok pôsobí milo a charizmaticky. Prečo sú títo ľudia často takí presvedčiví?

Manipulatívni ľudia majú vysokú sociálnu intuíciu a dokážu čítať emócie druhých. Vedome sledujú, aké slová alebo gestá vyvolajú dôveru alebo vinu. Používajú lichotenie, predstieranú empatiu a dramatizáciu.

Ich presvedčivosť často maskuje nedostatok skutočného záujmu o druhých. Dokážu prispôsobiť komunikáciu konkrétnym typom osobností. Psychológovia hovoria o „pseudospoločenskej kompetencii“ – schopnosti manipulovať dojmom bez skutočnej empatie. Obete majú problém rozlíšiť úprimnosť od taktiky.

Ako manipulátor postupne získava nad druhým človekom moc? Existuje typický „scenár“, ako sa takýto vzťah vyvíja?

Vzťah často začína idealizáciou – manipulátor je pozorný, šarmantný a vzbudzuje pocit výnimočnosti. Postupne kladie jemné požiadavky a testuje hranice. Používa vinu, strach alebo emocionálne tresty.

Obeť stráca sebavedomie a istotu. Manipulátor mení pravidlá, aby udržal kontrolu, a strieda lásku s trestom („cukor a bič“). Postupne izoluje obete od podpory priateľov alebo rodiny. Dynamika sa opakuje a obete sa stávajú závislými na jeho chválení. Takto vzniká trvalá asymetria moci vo vzťahu.

Prečo sa stáva, že inteligentní a sebavedomí ľudia zostanú v manipulujúcom vzťahu veľmi dlho?

Inteligentní ľudia si často racionalizujú správanie manipulátora a hľadajú dôvody, prečo sa „to zmení“. Ich sebavedomie môže viesť k presvedčeniu, že dokážu situáciu kontrolovať alebo zlepšiť. Manipulátor cieli práve na empatiu a analytické schopnosti, aby obeť udržal v pocite zodpovednosti.

Obete často odkladajú rozchod a dúfajú v zmenu. Môže sa stať, že úspešný zamestnanec si myslí, že kolega sa zmení, hoci ten ho naďalej manipuluje. Empatia a snaha pochopiť manipulátora predlžuje vzťah. Často sa vytvára emocionálna závislosť, ktorá je ťažko prekonateľná.

Existujú typy osobností, ktoré sú voči manipulátorom zraniteľnejšie?

Najzraniteľnejší sú ľudia s vysokou empatiou a silnou potrebou chválenia. Nízka sebadôvera a strach z konfliktu zvyšujú riziko. Osoby s perfekcionizmom alebo chronickým pocitom viny podliehajú tlaku ľahšie. Ľudia s nedostatkom bezpečnej väzby z detstva sú náchylnejší na emocionálne zneužitie. Zraniteľnosť sa prejavuje aj tým, že obeť odkladá hranice a uspokojuje manipulatívne požiadavky. Veľmi dôležité je budovanie sebavedomia a naučenie sa hovoriť „nie“, čo výrazne znižuje riziko.

Ako manipulátor reaguje, keď sa mu človek začne brániť alebo si nastaví hranice?

Keď si obeť nastaví hranice, manipulátor reaguje odporom, hnevom alebo snahou destabilizovať situáciu. Používa tiché tresty, ignorovanie, výčitky alebo obviňovanie. Môže sa tváriť ako obeť, aby vyvolal pocit viny.

Niektorí manipulátori používajú dramatizáciu alebo ohováranie. Cieľom je obnoviť kontrolu a vyvolať pochybnosti u druhej strany. Ak napríklad kolega odmietne pracovať nadčas, manipulátor začne podsúvať pocit, že je nespoľahlivý. Nie vždy ide o priamy útok, často sú to jemné taktiky. Dôležité je držať sa stanovenej hranice.

Aké psychické následky môže mať dlhodobý kontakt s manipulátorom alebo narcistom?

Dlhodobý kontakt môže spôsobiť úzkosť, depresiu, stratu sebahodnoty a pocit viny. Obete často trpia psychosomatickými problémami, ako sú nespavosť, bolesti hlavy alebo tráviace ťažkosti.

Môže sa vyvinúť „postmanipulačný stres“, kde obeť neustále analyzuje správanie druhých. Strata dôvery vo vlastný úsudok je bežná. Môže sa objaviť syndróm vyhorenia, najmä v práci. Emocionálne vyčerpanie často vedie k izolácii.

Mnoho ľudí sa pýta: Dá sa manipulátor alebo narcista zmeniť, ak si svoje správanie uvedomí?

Zmena je náročná, pretože ide o hlboko zakorenené osobnostné vzorce. Uvedomenie si správania môže viesť k miernejšiemu správaniu a zlepšeniu vzťahov. Psychoterapia môže pomôcť upraviť taktiku správania, ale jadro osobnosti sa často nemení. Väčšina manipulatívnych ľudí zmení len formu, nie obsah správania. Obeť by sa nemala spoliehať na „zázračnú transformáciu“. Partner môže prestať kričať, ale stále manipuluje pocitmi viny. Lepšia stratégia je ochrana hraníc a seba.

Ak si človek uvedomí, že je vo vzťahu s manipulátorom, aký by mal byť prvý krok, aby sa začal chrániť?

Prvým krokom je uvedomenie si manipulácie a identifikácia konkrétnych situácií. Potom je potrebné nastaviť jasné hranice a komunikovať ich. Dokumentovanie incidentov môže pomôcť pochopiť vzorce. Podpora od priateľov, rodiny alebo terapeuta je kľúčová. V extrémnych prípadoch môže byť vhodné obmedziť kontakt alebo zvážiť ukončenie vzťahu. Napríklad zapisovanie pocitov pomáha udržať si jasný obraz reality. Dôležité je nenechať sa presvedčiť manipulátorom, že obete preháňajú.

Čo robiť, ak manipulátorom nie je partner, ale napríklad rodič, šéf alebo kolega – teda človek, ktorému sa nedá úplne vyhnúť?

Pri rodičovi, šéfovi alebo kolegovi sa nemožno úplne vyhnúť kontaktu. Pomáha neutrálna komunikácia, minimalizácia osobných informácií a vedenie záznamov. Technika „gray rock“ znamená byť neutrálny, aby ste nezaujali manipulátora.

Hľadanie podpory u kolegov alebo priateľov zmierňuje psychický tlak. Praktické je tiež overovať informácie a nepodliehať emocionálnym provokáciám. V práci je možné delegovať alebo dokumentovať požiadavky, aby sa minimalizovala manipulácia.

Existujú nejaké psychologické stratégie alebo vety, ktoré môžu pomôcť v komunikácii s manipulátorom

Používajte jasné a konkrétne vety, napr. „Toto je pre mňa neprijateľné.“ Presmerovanie odpovedí provokácie na vecnú tému pomáha získať kontrolu. Overovanie faktov a opakovanie vlastnej verzie udalostí minimalizuje gaslighting. Technika „gray rock“ znižuje emocionálnu reakciu. Odporúča sa tiež nezúčastňovať sa na argumentoch mimo témy. Za veľmi dôležité považujem – neprijímať obviňovanie osobne.

Aké varovné signály by si mal človek všímať už na začiatku vzťahu, aby sa do takéhoto vzorca vôbec nedostal?

Prehnané lichotenie a rýchla intenzívna blízkosť sú červené vlajky. Manipulácia faktami a tlak na rýchle rozhodnutia sú ďalším signálom. Neprimeraná žiarlivosť alebo izolovanie od priateľov. Menenie pravidiel a nejasné hranice sú varovaním. Dramatické reakcie na drobné konflikty naznačujú tendenciu kontrolovať. Je potrebné si všímať konzistenciu slov a činov od začiatku. Rýchle „intenzívne vzťahy“ často skrývajú manipulatívne vzorce.


Počasie